Geografia
Obec leží v Ipeľskej kotline. Južná časť chotára je odlesnená pahorkatina s plochými rozčlenenými chrbtami mladotreťohorných uloženín, severozápadná časť je na okrajových chrbtoch Krupinskej planiny z andezitických tufitov. V kotlinách sú dubové lesy. Na pahorkatine má hnedozemné, vo vrchovine hnedé lesné pôdy. V obci sa zachoval jeden z dvoch prameňov minerálnej vody, ktorý dnes slúži ako zdroj pitnej vody.
História
1243 Zelchan, 1260 Zelchen, 1274 Scelchen, 1773 Szécsénke, 1786 Secschénke, 1808 Szécsénke, Sečánka, 1863–1888 Ipolyszécsénke, 1892–1913, 1938–1945 Ipolyszécsényke, 1920 Sečenka, Sečánka, 1927–1938, 1945–1948 Sečianky, Szécsénke, 1948– Sečianky
Prvá písomná zmienak pochádza z r. 12431, kde sa pri donácii na susedné Kleňany ako svedok uvádza komes Gregorius, syn Mathiasa de Zelchen. V r. 12602 sa pri metácii Klenian opäť spomína komes Gregorius aj zem (terra) Zelchan. Mathiasov druhý syn Morouth bol majiteľom majetku Dragus (Drégely), ten však v r. 12743 stratil kvôli účasti na spiknutí Kumánov proti kráľovi. Gregorius sa spomína pri spore o majetok Chytar (Csitár) v r. 12814, Morouth ešte raz v r. 12985 ako sused pri spore o Olvár (okr. LV), jeho syn Ladislaus zasa v r. 13286 pri spore o Inanch. Súpis pápežských desiatkov z r. 1332-77 uvádza aj kňaza Stephana z kostola sv. Kozmu a Damiana, čo je patrocínium, ktoré si kostol v Sečiankach uchoval dodnes.
V r. 13518 sa sídlo spomína pri metácii chotára D. Vinice. Pri delení Selian medzi Plášťovskými a Kolárskymi v r. 13929 sa ako manžel jednej z dcér z Plášťovských spomína aj Nicolaus. V r. 139910 sa pri metácii hraníc Olvára spomína cesta zo Šiah do Sečianok. V r. 141611 napadli poddaní Osvalda de Zelchen poddaných z Ip. Úľan (okr. LV), spálili im seno a ukradli obilie. V r. 141812 sa tunajší zemania sporili o veno sestry jedného z nich, pričom sa spomína aj nemenovaný miestny kňaz. V r. 142313 sa kvôli chýbajúcim písomným dokladom vykonala reambulácia hraníc medzi Sečiankami, V. Vsou a Balogom. V r. 144714 získal spolu s iným zemanmi donáciu na časť Plášťoviec aj Paulus de Zelchen.
Ešte v r. 144215 dostali novú donáciu na majetky rodu de Zelchen kasteláni hradu Drégely, avšak v r. 146816 sa opäť spomínajú v rukách domácich zemanov. Tí však ich polovicu predal Damianovi Horwathovi, kastelánovi hradu Čabraď, čo kráľ Matej potvrdil v r. 147017. Niekedy pred r. 147518 však Damiano zomrel, a jeho vdova Eufrosina sa vydala za Ladislaua Balassu, pričom Damianove majetky si rozdelila s jeho bratom Petrom. Detaily rozdelenia majetkov sa uvádzajú v listine z r. 147619, pričom v Sečiankach sa uvádza 10 obývaných a 6 opustených poddanských usadlostí, aj s menami poddaných: Gregorius Chering, Stephanus Danch, Ambrosius Gaydos, Leustacius, Nicolaus a Petrus Jano, Georgius Jaz, Blasius Kazas, Johannes Kerekes a Urbanus Mark.
V r. 147720 sa v testamente vyššie spomenutej Eufroziny uvádza železný koč a čierny kôň na majetku v Sečiankach. V r. 148321 sa dcéra Damiana Horwatha sťažovala, že jej príbuzní nechcú vrátiť majetky, ktoré im dala do zálohy. V r. 149222 sa spomínajú majetky Francisca Balassu. V r. 150123 prevzal majetky hradu Čabraď, vrátane časti Sečianok, rod Erdődy. V r. 150724 získal plášťovské majetky po smrti Paula de Zelchen zeman z Inancha, v r. 150825 získal jeho ostatné majetky dedič Horwathovcov, istý Urbanus Fanch. V r. 1513-426 sa o majetky sporili zemania zo Sečianok a Balogu, a spor nakoniec vyhrali Baloghyovci. Podľa listiny z r. 151727 vlastnil Johannes de Balogh celý majetok domáceho rodu, ktorý tak azda vymrel po meči.
Podľa portálneho súpisu Hontianskej stolice z r. 154928 tu boli len zemianske majetky. V r. 174029 tu majetky donáciou získali Johannes a Nicolaus Duchonovci. Korabinsky spomína existenciu kostola, kaštieľa a viníc, podľa Fenyesa tu mali majetky rody Liptay, Tersztyánszky a Illésy, podľa Borovszkého v 18. storočí rod Szombathely, v 19. storočí rodu Jankovich, Crouy, Králik, Somsich a Krecsmár. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj za I. ČSR.
Osobnosti
- János Manga (1906-1977) – učiteľ, folklorista. V obci pôsobil ako učiteľ, a skúmal aj tradície a históriu obce.
- Antal Lipthay (1802-1870) – náboženský spisovateľ, cirekvný hodnostár, narodil sa tu.
Pozoruhodnosti
Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou je rímskokatolícky kostol sv. Kozmu a Damiána. Pri kostole kedysi vyvieral i liečivý prameň, pre svoje účinky známy v širokom okolí. Asi 10m za osou lode kostola sa nachádza chránený 250-ročný dub. Ku kostolu patrí aj klasicistická fara, postavená na staršom základe a prestavovaná v 19. storočí. Je to prízemná dvojtraktová budova s priebežnou stĺpovou otvorenou chodbou pred čelnou fasádou, a s rovnými stropmi v interiéri. Južne od kostola sa nachádza miestna kalvária.
Klasicistický kaštieľ rodu Lipthay na starších rokokových základoch bol prestavaný v 19. storočí a od roku 1945 slúži ako škola. Je to bloková stavba trojtraktovej dispozície s predstavaným portikom, vstupnou sieňou a schodišťom. Prízemné miestnosti majú valené klenby s podkasanými lunetami, poschodie ma rovné stropy. Portikus stojí na štyroch klasicistických stĺpoch s trojuholníkovým tympanónom, prízemná fasáda bosovaná, strecha manzardová.
V bývalom anglickom parku neďaleko kaštieľa sú dodnes zachované vzácne stromy, predovšetkým chránený platan. Ďalšia klasicistická kúria z polovice 19. storočia slúžila ako budova JRD, neskôr MNV. Jednopodlažná trojtraktová budova so stredným schodišťom a aditívne radenými miestnosťami, rovnými stropmi a fasádami s predstavaným portikom na štyroch stĺpoch. V obci sa nachádza niekoľko objektov malej sakrálnej architektúry, je tu zriadené dedinské múzeum (ľudová izba) a nachádza sa tu aj pamätná tabuľa oslobodenia obce v roku 1945.
Odkazy a pramene
Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
Okres VK 