Geografia
Obec leží na Krupinskej planine v dolinke Pravického potoka. Chotár tvoria ploché, dolinami rozčlenené chrbty z andezitických tufitov. Je odlesnený, len v najsevernejšej časti je dubový a bukový les. Má hnedé lesné pôdy. Do katastra obce patrí aj osada Imrov Kopec.
História
1271, 1299 Ezraprocha, Magnum Procha, 1327 Paroucha, 1374 Parowcha, Kysparow, 1388 Felseo Parowcha, Parowcha, 1438 Parocha, 1479 Parotza, 1773, 1786 Parocza, 1808 Parócza, Prawica, Prawice, 1863–1913 Paróca, 1920– Pravica
V r. 12711 si traja synovia Folkusa z rodu Kachic, menami Farkasius, Michael a Zoloch, rozdelili spoločné majetky, pričom východnú polovicu už rozdeleného majetku Procha dostal Zoloch. Hranica prebiehala pozdĺž rovnomenného potoka (dnes Kakatka), pričom Zolochov majetok sa nazýval Magnum Procha (Veľká Pravica) a dal základ dnešnej dedine; majetok na západ od potoka sa nazýval Ezraprocha, a tvorilo ho územie medzi dvoma ramenami Kakatky od dnešnej osady Imrov Kopec až k ich sútoku na juhu. Gyorffy predpokladá, že ide o názov podľa vlastníka menom Ezra, ktorého však nepoznáme – naopak, pri metácii sa spomína blízkosť majetkov komesa Bytera z M. Kameňa, a tiež Abu z rodu de Stregoa (Strehovský), čo sú aj vzhľadom na neskoršie vlastnícke vzťahy pravdepodobnejší pôvodní vlastníci.
Pri novom delení v r. 12992 pripadla (Veľká) Pravica Farkasiovi, v r. 13273 jeho synom Petrovi a Thomasovi, zakladateľovi rodu de Zechen. Jeho vnuci o obe sídla (Parowcha, Kysparow) v r. 13744 viedli spor so Stephanom, synom Demetria z rodu Strehovských. V listine z r. 13875 istý Andreas, prezývaný aj Taplan, žiadal zákaz transakcie, ktorou zástupcovia rodu de Zechen chceli výmenou získať tunajšie majetky od Nicolausa, syna Rada de Palasth (Plášťovský). I napriek protestu sa im to v r. 13886 podarilo, a okrem iných získali aj majetky Felseo Parowcha a Parowcha (od Demetriovho syna Johannesa), aj keď spor podľa všetkého pokračoval aj v r. 13907. V r. 13938 sa do neho zaplietol aj posledný známy zástupca rodu Strehovských, farár Petrus, ktorý vymenil svoju časť Pravice so rodom de Zechen za farnosť Gyngius (Gyöngyös), proti čomu ale v r. 13959 protestovali zemania z Ľuboriečky.
V r. 1438-3910 sa synovia týchto zemanov sporili medzi sebou o Pravicu a susedné majetky. Ešte jedna predmoháčska zmienka pochádza z r. 147911, kedy sa sídlo spomína medzi majetkami Alberta de Lossoncz, získanými do zálohy od rodu de Zechen, o ktoré viedol spor s istým Thomasom Farkasom de Harynna (Herina v Rumunsku). V súpise novohradskej stolice z r. 154912 sa objavuje rozdelená na dve časti pod názvami Naghparocza a Puztaparocza – vlastníkom Veľkej Pravice bol rod Liberchey, Pustú (Hornú) Pravicu vlastnil Franciscus Bebek z Fiľakova. Turecký súpis z r. 155413 tiež uvádza 2 samostatné obce – Parócse mala 10 domácností, s priezviskami Jancsó, Forgács, Nagy, Lacsik, Várna, Berták, Husák a Merva; Puszta Parócsa i napriek názvu nebola pustá, keďže tu boli 3 domácnosti s priezviskami Kis, Mulád a Padininy.
Fiľakovské panstvo Bebekovcov kráľ za zradu zhabal, ale v r. 156314 prešlo na ich príbuzného Johanna Pethew de Gerse (Gersekarát), vrátane majetku Pwzthaparochya. Tri zápisy, týkajúce sa Veľkej Pravice, nachádzame v zápisniciach z kongregácii novohradskej šľachty z r. 1601-1602 – najprv šlo o zálohovanie dvoch tunajších opustených poddanských usadlostí, patriacich Mihály Dobraviczkému, v prospech Gyorgya Tercsyho15. Ten sa neskôr dostal do sporu s Andrásom Benem, ktorého familiári odohnali Tercsyho dobytok16, kvôli čomu bol predvolaný aj miestny obyvateľ Tamás Svatus17. Majetok Kis Paroczia (Malá, predtým Horná či Pustá Pravica) sa v r. 160518 uvádza v súpise modrokamenského panstva Balassovcov ako prédium bez obyvateľov.
Ešte vždy bez obyvateľstva sa uvádza aj v súpise divínskeho panstva v r. 166019, kedy ju spoluvlastnili Balassovci a Ľuborečskí. V r. 168620 získal časť divínskych majetkov gróf Zichy. V r. 1687-168821 sa na neoprávnené využívanie svojich tunajších majetkov okolitými poddanými dvakrát sťažoval Ferenc Gyürky. Zaujímavosťou je pojednávanie z r. 168822 ohľadom exhumácie bosoriek z H. Strhár a Pravice, ktoré vraj nevedno za akým účelom vykopali miestni obyvatelia. Matej Bel ako zemepánov spomína rody Balassa, Forgách a Libercsey. Podľa Borovszkého tu v r. 1770 mali majetky rody Révay, Dacsó, Dubraviczky, Beniczky, Sréter, Battik, Balogh, Morvay a Isák, neskôr patrila Forgáchovcom.
Pozoruhodnosti
Potočná radová zástavba. V zozname kultúrnych pamiatok sú zapísané omazané a obielené kamenné murované domy s valbovou slamenou strechou (č. 10 a 26). Zaujímavé sú aj zrubové i murované hospodárske stavby (jedno i dvojpodlažné sýpky so stanovou strechou, zrubové senníky, chlievy a včelíny so slamenými úľmi vymazanými hlinou atď). Je tu aj murovaná zvonica.
V lokalite Imrov kopec neďaleko obce je zriadená obora o rozlohe 200 ha, kde sa nachádza 500 kusov danielej a niekoľko kusov diviačej zveri. Sú tu aj ubytovacie priestory. Letohrádok a majer tu mal Imre Madách, podľa ktorého je osada pravdepodobne pomenovaná.
Odkazy a pramene
wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
Okres VK 