Lešť

 Geografia

Obec ležala v úvalinke na Krupinskej planine. Chotár na plochých rozrezaných chrbtoch, dvíhajúcich sa na sever k hrebeňu Javoria, tvorili andezitické pyroklastiká. Dubové a bukové lesíky boli len na strmších úbočiach. Mala ilimerizované a hnedé lesné pôdy.

 História

1471 Lest, 1605 Leesz, 1773 Lesth, 1786 Lescht, 1808 Lestine, Lesstiné, 1863–1913 Lest, 1920– Lešť

Jediná známa predmoháčska zmienka o sídle pochádza z listiny z r. 14711, čo však postačuje k posunutiu dátumu o prvej písomnej zmienke, uvedeného vo Vlastivednom slovníku obcí, o viac ako 100 rokov späť. V listine kráľ Matej nariaďuje budínskemu konventu vykonanie reambulácie hraníc bzovíckeho opátstva, ktoré boli spochybnené v spore s krupinskými mešťanmi. Hranicami opátstva boli aj chotáre sídiel Lest a Turopole, patriacich do Novohradskej stolice. Dá sa predpokladať, že obe vznikli v etape valaskej kolonizácie oblasti Javoria a Ostrôžok, iniciátora tunajšej kolonizácie však nepoznáme.

Lešť na mape 1. VM

Ďalšie záznamy o sídle máme zväčša len z urbárov a súpisov. V r. 15492 sa pod skomoleným názvom Cesth uvádza ako vlastníctvo Balassovcov. V r. 16023 požiadal ďarmotský kapitán Morgenthaller o dodávky dreva, pričom produkcia z okrsku v správe zemana z Ľuboreče, do ktorého patrila aj Lešť, mala ísť priamo do Ďarmot, zvyšok do Sečan. V r. 16054 sa v urbári modrokamenského panstva pri zázname o sídle Leest objavuje zoznam 33-och mien zjavne slovenského pôvodu (i keď v zápise maďarskou ortografiou) – Widra, Kosar, Filuska, Czalik, Benczok atď. Pod názvom Lest sa spomína aj v urbári z r. 16165.

Lešť na mape 2. VM

V rokoch 1652-536 sa do programu jednaní novohradských kongregácii niekoľkokrát dostala aj Lešť, zväčša v súvislosti s úpravou hraníc medzi okolitými sídlami. V podrobnejšom súpise obyvateľstva z r. 16607 sa spomína už 56 sedliackych a 9 želiarskych domácností, s menami všetkých mužských členov. Na pstruhovom potoku stál v tejto dobe mlyn, v chotári boli aj vinice. Súpis z r. 16798 uvádza znížené príjmy kvôli vojnovým škodám, čo dosvedčuje, že ani táto odľahlá oblasť sa tureckým výbojom nevyhla. Z r. 16809 je potvrdený mlyn aj majetkové podiely Balassovcov z Divína aj Modrého Kameňa. 50 domácností s menami obsahuje cenzus z r. 168110, čiže Lešť naďalej patrila medzi počtom obyvateľov najväčšie sídla v regióne.

Lešť na mape 3. VM

Po zisku celého divínskeho panstva r. 168411 tu získáva majetkové zastúpenie aj rod Zichy. Zápis z kongregácie z r. 168512 hovorí o schôdzke vojenských veliteľov, ktorá sa mala konať v Lešti. V r. 168713 sa riešil spor medzi obyvateľstvom Suchého Brezova a Lešti o chotárne územie “na Diele”, kde kvôli nejasným hraniciam vznikali trenice. V r. 168914 sa v chotári uvádzajú aj opustené samoty Filuska a Kukelovszke.

Pokiaľ ide o záznamy vo vlastivedných monografiách, Matej Bel uvádza, že obyvatelia žili prevažne z nadbytkov poľnohospodárskej produkcie, ktorú predávali v B. Štiavnici. V poznámkach k prvému vojenskému mapovaniu sa spomína kostol obohnaný múrom, podľa Borovszkeho postavený v 18. storočí, a Mocsáry spomína farnosť reformovanej cirkvi už od r. 1674. V prvej polovici 19. storočia mala obec takmer 1300 obyvateľov, a v regióne bola podľa tohto parametra vôbec najväčšou. Ešte v prvej polovici 20. st. bolo rozšírené vyšívanie, paličkovanie, tkanie súkna a šitie súkenných odevov. V roku 1951 bola obec kvôli vzniku vojenského výcvikového priestoru zrovnaná so zemou, a pôvodné obyvateľstvo nútene vysťahované.

 Pozoruhodnosti

Na mieste bývalej obce sa nachádza pamätný kameň, navrhnutý architektom Alexandrom Bátovským.

Lešť na ortofotomape z r. 1950

 Odkazy a pramene


1. [MOL DL 17119]
2. [Maksay, str. 510]
3. [Oborni, NVJ I 706]
4. [MOL UC 11:49 (a)]
5. [MOL UC 86:41]
6. [Tóth, NVJ II 1078, 1179, 1184]
7. [MOL UC 6:57]
8. [MOL UC 84:94 (a)]
9. [MOL UC 84:95]
10. [MOL UC 40:20]
11. [MOL A 57 18 402]
12. [Jancsó, NVJ III 600]
13. [Jancsó-Jusztin, NVJ IV 182]
14. [MOL UC 11:34 (b)]

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s