Geografia
Obec leží v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa. Južná časť chotára je na širokej mokrej, zaplavovanej nive Ipľa a na nižších terasách s pieskovými návejmi. Severná časť je na pahorkatine s plochými členitými chrbtami z mladotreťohorných uloženín. Má lužné, nivné a hnedozemné pôdy. Sú tu minerálne pramene. K obci patrí aj miestna časť Peťov.
História
1327 Kwachy, 1435 Kovachy, Szecsény-Kovácsy, Kowacžowa, 1786 Sétschény-Kowácschi, 1808 Szécsény-Kovácsi, 1863–1913, 1938–1945 Szécsénykovácsi, 1920 Kováčovce, 1927–1938, 1945–1948 Kováčovce, Ipoly-Kovácsi, 1948– Kováčovce
V roku 1965 v okolí Kováčoviec archeológovia objavili mamutie kly a stopy po pravekom osídlení (mladopaleolitické nálezisko, gravettské nástroje). Našli aj sekery z doby bronzovej, hatvanskú keramiku i rímske mince. Vzhľadom k najstaršiemu známemu názvu mohlo ísť pôvodne o osadu kráľovských kováčov, ktorá bola súčasťou dvorskej služobníckej organizácie pravdepodobne už od veľkomoravskej doby.
Po prvýkrát sa o sídle zmieňuje listina z r. 13271, ktorou kráľ za podporu Matúša Čáka zhabal tunajšie majetky Mycaela, syna Petra z rodu de Ztrahora (Strhársky), a jeho synov Nicolaia zvaného Cherep, Andreasa a Petra. Názov sídla sa objavuje v rôznych podobách – Kuachy, Kwachi, či Kwachy, isté však je, že tento majetok kráľ hneď daroval transylvánskemu vojvodovi Thomasovi, zakladateľovi rodu de Zechen (Sečanský). Listina obsahuje aj podrobnú metáciu chotárnych hraníc, čo vylučuje zámenu za iné sídlo (napr. Fiľakovské Kováče, taktiež v Novohrade). Podľa Gyorffyho interpretácie metačných údajov sa dá uvažovať o tom, že vtedajšie sídlo Kwachy ležalo na mieste dnešnej osady Peťov, a na mieste dnešných Kováčoviec stálo zaniknuté sídlo Lewasteluk.
Horeuvednú donáciu kráľ ešte raz potvrdil listinou z r. 13352, neskorších dokladov je však už pomenej. Gyorffy spomína listinu z r. 1390, kde sa vraj uvádza miestny šľachtický rod, toto však abstrakt použitý v jeho diele nedokazuje, a nám sa túto listinu nepodarilo dohľadať. Pokiaľ tu miestna šľachta existovala, je možné ako o prameni k histórii obce uvažovať aj o listine z r. 14153, kde sa ako jeden z kráľovských poverencov spomína Petrus de Kouachy. Je však skôr pravdepodobnejšie, že sídlo prakticky od prvej písomnej zmienky patrilo silnému rodu Sečanských, ktorý si svoj regionálny vplyv udržal až do polovice 15. storočia. Až v r. 14544 ho čiastočne stratil, keď Ladislaus z tohto rodu dal rozsiahle majetky panstiev Hollókő a Sečany do zálohy svojmu zaťovi Albertovi de Lossoncz (Lučenský) za na vtedajšiu dobu závratnú sumu 17,000 zlatých florenov. Po Ladislauovej smrti podľa všetkého o tieto majetky vypukol veľký právny spor, čo dokladá listina z r. 14605. V oboch záznamoch sa uvádza aj majetok Kowachy, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou môžeme spojiť s dnešnými Kováčovcami.
V súpise sídiel novohradskej župy z r. 15496 sa objavuje aj názov Kowachy, pričom sa ako majiteľ uvádza Péter Szörényi, ktorý mal tiež majetky v susednom (Veľkom) Kiarove. V r. 15697 dostal majetky bývalého sečanského panstva ako kráľovskú donáciu Franciscus Török de Enying, manžel Barbory z rodu Guth-Orszagh, ktorému tieto majetky pravdepodobne patrili ešte pred tureckým vpádom. V zápise z novohradskej kongregácie z r. 15988 sa spomína poddaný Petra Madácha z Kováčoviec menom Balázs Tabi. V r. 16019 požadoval zeman Tamás Ebeczky zákaz brania lesných osohov z jeho majetku Erdő obyvateľmi Hugyagu, Sečan a Kováčoviec. Podobný zákaz pre obyvateľov okolitých obcí, medzi nimi aj Kováčoviec, požadoval zeman András Ivanovith pre svoj majetok Málipuszta v r. 168910.
Matej Bel bol pravdepodobne prvým, kto spomenul názov obce v tvare Szétsény-Kovátsi, jednak naznačujúcom spätosť so sečanským panstvom, na druhej strane vymedzujúcom sa voči podobnosti s mnohými obcami rovnakého názvu, predovšetkým s Fiľakovskými Kováčmi. Tiež uvádza silnú rybársku tradíciu, ktorú podporovali aj miestni zemepáni Tuffay a Radvány. Korabinsky spomína kúriu rodu Fansein, ako aj minerálny prameň. Fenyes ako zemepánov uvádza rody Bibiti Horváth, Fáy, Tapolcsányi, Ambrózy a Radványi, Borovszky pridáva existenciu troch kúrii rodov Prónay, Szentivány a Szerémy.
V polovici 18. storočia bol majiteľom obce László Nagy. Od r. 1770 tu mali majetky rody ako Krúdy, Csemiczky, Bibiti Horváth, Fáy, Tapolcsányi, Ambrózy, Radványi a.i. V r. 1898 k obci pričlenili pusty Cseres a Peťov, ako aj samoty Benevölgy, Gellén, Hársas a Porpást. V roku 1925 došlo k vzbure pre nespravodlivé uskutočnenie pozemkovej reformy. Stáli tu aj žandárske kasárne.
Osobnosti
Gyula Krúdy (1878-1933) – významný maďarský spisovateľ, zdržiaval sa tu v mladosti.
Pozoruhodnosti
Stará dedina ležala pri zvonici blízko Ipľa. Na mieste dnešnej Novej ulice mali pôdy a záhrady aj tí bohatší. Sakrálna pamiatka v dedine nebola, vo väčšej úcte držali kríž Futo v chotári, ktorý dal postaviť János Oravecz pri svojom pozemku. V roku 2004 bol v obci postavený kostol zasvätený Blahoslavenej Matke, obnovila sa aj modlitebňa evanjelikov. Základný kameň kostola v obci položili v roku 1995 a stavbu začali v roku 1998. Obraz na hlavnom oltári, namaľovaný v roku 1954 Štefanom Hámorom, bol prenesený zo starej modlitebne. Zobrazuje narodenie Panny Márie, nemluvňa obklopuje sv. Anna a Joachim, vítajú ho aj anjeli.
V roku 2003 bola postavená v centre obce pamätná tabuľa Gyulovi Krúdymu. Na obecnom cintoríne sa nachádza náhrobný kameň Krúdyho prarodičov, ako aj zavalená rodinná krypta. Neďaleko pamätnej tabule stoja dve vyrezávané kopije, postavené k výročiu milénia a 700. výročia prvej písomnej zmienky o obci. V roku 2006 tu bola umiestnená i pamätná tabuľa hrdinom, ktorí padli v oboch svetových vojnách.
V blízkosti kostola stojí kúria Szentiványiovcov, barokovo-klasicistická z 2. polovice 18. storočia, upravená začiatkom 19. storočia. Bývajú tam potomkovia Várköziovcov. V r. 2005 bola zrekonštruovaná kúria Herrmannovcov, rokokovo–klasicistická z 18. storočia. Pôvodne jednopodlažná obdĺžniková päťosová budova s dvoma portikami, krytá manzardovou strechou. Kvôli množstvu rekonštrukcíi sa však exteriér výrazne zmenil. Budova slúžila ako MNV, obecný úrad, materská škola i kultúrny dom.
Na sever od obce je situovaná prírodná rezervácia Hradište.
Odkazy a pramene
Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
1. [MOL DL 2423]↩
2. [MOL DL 69215]↩
3. [MOL DL 75411]↩
4. [VARJÚ, Elemér. Oklevéltár a Tomaj nemzetségbeli losonczi Bánffy család történetéhez I. Budapest. 1908, str. 682]↩
5. [MOL DL 15444]↩
6. [Maksay, str. 509]↩
7. [MOL A 57 3 953; Sugár 12]↩
8. [Oborni, NVJ 238]↩
9. [Oborni, NVJ 643]↩
10. [Jancsó-Jusztin, NVJ IV 715]↩
Okres VK 