Z celkovej dĺžky 257km, ktorú Ipeľ prekoná od prameňa vo Veporských vrchoch až po ústie do Dunaja pri obci Chľaba, tvorí posledných 181km prírodnú hranicu s Maďarskom. Na tomto úseku stál pred 2. sv. vojnou most v priemere na každom treťom kilometri, pričom dnes sú to desiatky kilometrov. Vlastný most mala skoro každá dedina, a mosty alebo aspoň lávky pre peších boli i v blízkosti väčšiny mlynov na Ipli.
Podľa historických prameňov sa prvé mosty cez Ipeľ stavali už po tatárskych vpádoch v 13. storočí. Veľa mostov bolo zničených počas tureckého panovania. Po odchode Turkov sa tie najdôležitejšie znovuobnovili, keďže popri Ipli viedla dôležitá obchodná cesta do Potisia. S rozvojom železiarstva na prelome 19. a 20. storočia boli na rieke vybudované i 4 železné mosty. Po skončení prvej sv. vojny sa Ipeľ stal hraničnou riekou, a na oboch stranách sa vybudovali strážne miesta, bunkre či kasárne. Väčšina mostov bola opäť zničená na konci 2. sv. vojny ustupujúcimi nemeckými vojskami.
Na úseku medzi Ipolytarnócom a Chľabou bolo od prvého vojenského mapovania v rokoch 1782-1784 zaznamenaných až 47 mostov, z toho 18 sa nachádza alebo nachádzalo na území dnešného okresu Veľký Krtíš (čísla 27 až 44 na priloženej mape).
Ipeľské Predmostie-Drégelypalánk
Na tomto mieste stál most preukázateľne už v 16.-17. storočí, ale vzhľadom na názov obce to mohlo byť oveľa skôr. Viedla tadiaľto štátna cesta Balassagyarmat-Bratislava. V prvej polovici 19. st. postavili na mieste dreveného nový kamenný most, ktorý vydržal až do konca 2. sv. vojny, kedy ho Nemci vyhodili do vzduchu. Do dneška sa zachovali len ruiny pilierov a predmostia, ale aj kasáreň postavená na jeho ochranu na slovenskej strane. Zhruba o 200m západnejšie dnes stojí nový drevený most pre peších turistov, ale v príprave sú aj plány na obnovu toho pôvodného.
Balog nad Ipľom
Od začiatku 19. st. do konca 1. sv. vojny stál v chotári obce drevený most. V r. 1880 bol postavený aj druhý most. Pri nízkom stave vody sú ešte viditeľné podperné koly.
Veľká Čalomija
V 18. st. tu boli iba brody, a drevený most bol postavený v 19. st. Po vzniku 1. ČSR boli na oboch stranách postavené strážne stanovištia. Most vyhodili do vzduchu Nemci v decembri 1944. Po vojne bol nakrátko obnovený, ale v r. 1950 ho definitívne zbúrali.
Koláre-Ipolyszög (Riba)
V 18. st. sa tu nachádzal iba brod, ale most sa začal stavať už v r. 1804. Podľa plánov v maďarských archívoch bol tunajší drevený most skutočne mohutný. Po 1. sv. vojne boli na slovenskej strane postavené betónové bunkre a kasáreň. Most bol čiastočne zničený Nemcami v r. 1944, ale ruské vojská ho provizórne opravili.
Druhý drevený most stál v chotári Ipolyszögu do konca 2. sv. vojny, kedy ho zničili Nemci. Po regulácii koryta rieky v tomto úseku sa stopy po moste stratili.
Balassagyarmat
Drevený most na hlavnej ceste tu preukázateľne stál už v 18. st. Podľa správy z r. 1851 bola jeho dĺžka 129 metrov. Most bol rekonštruovaný v r. 1940, kedy boli pristavené i dva železné záplavové mosty. Z nich ten na slovenskej strane, nazvaný Mikszáth, ešte stále stojí. Hlavný most bol poškodený Nemcami v decembri 1944, ale premávka bola obnovená na rýchlo vybudovanom drevenom provizóriu. Počas regulácie Ipľa v rokoch 1966-1968 bol severne od pôvodného postavený nový most s vysokou nosnosťou, a starý bol zbúraný.
V katastri mesta bol v polovici 19. st. postavený i ďalší most určený pre chodcov, ktorý viedol ponad reguláciou novovytvorené koryto Ipľa. Prístupová ulica i most boli pomenované podľa I. Madácha.
Selešťany-Patvarc
Drevený most sa objavuje len na mapách z 18. storočia. Jeho presná poloha i osud nie sú známe.
Őrhalom-Vrbovka
Pokým na slovenskej strane tečie Ipeľ takmer pod poslednými domami obce Vrbovka, na maďarskej strane je cca. 1,5km široké záplavové pásmo. Z tohto dôvodu tu stála sústava až šiestich malých drevených záplavových mostov. Tie väčšie z nich zničili Nemci v r. 1944, ale na ich mieste postavili ruské oddiely provizórny drevený most. Dnes je hneď za kostolom postavená drevená mostná konštrukcia pre peších.
Kováčovce-Hugyag
Drevený most stál práve na mieste, kde hlavná cesta č. 2 Budapešť-Košice križovala Ipeľ po prvýkrát. Most bol často ničený záplavovými vlnami, neskôr v r. 1849 ho podpálil Görgey. V r. 1880 bol obnovený, a vydržal až do konca 2. sv. vojny, kedy ho zničili Nemci. Rusi ho provizórne opravili, ale v 50-tych rokoch bol na maďarskej strane úplne rozobratý. Na slovenskej strane sa zachovali piliere a predmostie.
Druhý most existoval v blízkosti mlyna pri obci Hugyag už v polovici 19. storočia. Bol rozobraný po 1. sv. vojne, znovupostavený v r. 1938, a definitívne rozobraný v r. 1944.
Peťov-Pösténypuszta
Druhé križovanie št. cesty č.2 a Ipľa bolo práve na tomto mieste. Kvôli premenlivému korytu sa menila aj poloha mosta na mapách. Zvýšenie využitie viedlo v r. 1894 k výmene pôvodnej drevenej konštrukcie za oceľovú. Most zničili Nemci v r. 1944. Vo februári 2012 bol daný do užívania nový cestný most, pomenovaný Katalin.
Priamo v Peťove bol ešte jeden drevený most, ktorý tu stál do r. 1919, a skracoval cestu do Szécsény. Zachovali sa už len cesty vedúce k tomuto priechodu.
Čeláre-Ludányhalászi
Premostenie bolo na ceste, ktorá v 19. st. viedla z Ludányhalászi a ústila na hradskej nad Čelármi.
Bušince-Nógrádszakál
Železničný most na trati Lučenec-M. Straciny postavili na začiatku 50-tych rokov. V blízkosti boli ešte 3 záplavové mosty – dva na maďarskej a jeden na slovenskej strane.
Na konci Bušiniec stával malý drevený most až do konca 2. sv. vojny, kedy ho zničili Nemci. Po vojne bol obnovený a fungoval až do 50-tych rokov. Dnes je na tomto mieste kovový mostík pre peších turistov.
Muľa-Nógrádszakál
Priame spojenie týchto obcí zabezpečoval drevený most, ktorý sa objavuje na mapách z r. 1872. V r. 1944 zničili Nemci most na slovenskej strane, na maďarskej sa zachovalo predmostie a piliere.
Niekde v okolí bývalých muľadských kúpeľov stál aj druhý drevený most, ale presné miesto je neznáme.
Okres VK 
