Mosty

Z celkovej dĺžky 257km, ktorú Ipeľ prekoná od prameňa vo Veporských vrchoch až po ústie do Dunaja pri obci Chľaba, tvorí posledných 181km prírodnú hranicu s Maďarskom. Na tomto úseku stál pred 2. sv. vojnou most v priemere na každom treťom kilometri, pričom dnes sú to desiatky kilometrov. Vlastný most mala skoro každá dedina, a mosty alebo aspoň lávky pre peších boli i v blízkosti väčšiny mlynov na Ipli.

Most v Ip. Predmostí, rytina zo 17.storočia

Podľa historických prameňov sa prvé mosty cez Ipeľ stavali už po tatárskych vpádoch v 13. storočí. Veľa mostov bolo zničených počas tureckého panovania. Po odchode Turkov sa tie najdôležitejšie znovuobnovili, keďže popri Ipli viedla dôležitá obchodná cesta do Potisia. S rozvojom železiarstva na prelome 19. a 20. storočia boli na rieke vybudované i 4 železné mosty. Po skončení prvej sv. vojny sa Ipeľ stal hraničnou riekou, a na oboch stranách sa vybudovali strážne miesta, bunkre či kasárne. Väčšina mostov bola opäť zničená na konci 2. sv. vojny ustupujúcimi nemeckými vojskami.

Poloha ipeľských mostov (zdroj)

Na úseku medzi Ipolytarnócom a Chľabou bolo od prvého vojenského mapovania v rokoch 1782-1784 zaznamenaných až 47 mostov, z toho 18 sa nachádza alebo nachádzalo na území dnešného okresu Veľký Krtíš (čísla 27 až 44 na priloženej mape).

Predvojnový kamenný most v Ip. Predmostí (zdroj)

 Ipeľské Predmostie-Drégelypalánk

Na tomto mieste stál most preukázateľne už v 16.-17. storočí, ale vzhľadom na názov obce to mohlo byť oveľa skôr. Viedla tadiaľto štátna cesta Balassagyarmat-Bratislava. V prvej polovici 19. st. postavili na mieste dreveného nový kamenný most, ktorý vydržal až do konca 2. sv. vojny, kedy ho Nemci vyhodili do vzduchu. Do dneška sa zachovali len ruiny pilierov a predmostia, ale aj kasáreň postavená na jeho ochranu na slovenskej strane. Zhruba o 200m západnejšie dnes stojí nový drevený most pre peších turistov, ale v príprave sú aj plány na obnovu toho pôvodného.

Drevený most v Ip. Predmostí

 Balog nad Ipľom

Od začiatku 19. st. do konca 1. sv. vojny stál v chotári obce drevený most. V r. 1880 bol postavený aj druhý most. Pri nízkom stave vody sú ešte viditeľné podperné koly.

Veľká Čalomija

V 18. st. tu boli iba brody, a drevený most bol postavený v 19. st. Po vzniku 1. ČSR boli na oboch stranách postavené strážne stanovištia. Most vyhodili do vzduchu Nemci v decembri 1944. Po vojne bol nakrátko obnovený, ale v r. 1950 ho definitívne zbúrali.

Neidentifikovaný most pri Kosihách nad Ipľom, pravdepodobne záplavový

 Koláre-Ipolyszög (Riba)

V 18. st. sa tu nachádzal iba brod, ale most sa začal stavať už v r. 1804. Podľa plánov v maďarských archívoch bol tunajší drevený most skutočne mohutný. Po 1. sv. vojne boli na slovenskej strane postavené betónové bunkre a kasáreň. Most bol čiastočne zničený Nemcami v r. 1944, ale ruské vojská ho provizórne opravili.

Druhý drevený most stál v chotári Ipolyszögu do konca 2. sv. vojny, kedy ho zničili Nemci. Po regulácii koryta rieky v tomto úseku sa stopy po moste stratili.

 Balassagyarmat

Drevený most na hlavnej ceste tu preukázateľne stál už v 18. st. Podľa správy z r. 1851 bola jeho dĺžka 129 metrov. Most bol rekonštruovaný v r. 1940, kedy boli pristavené i dva železné záplavové mosty. Z nich ten na slovenskej strane, nazvaný Mikszáth, ešte stále stojí. Hlavný most bol poškodený Nemcami v decembri 1944, ale premávka bola obnovená na rýchlo vybudovanom drevenom provizóriu. Počas regulácie Ipľa v rokoch 1966-1968 bol severne od pôvodného postavený nový most s vysokou nosnosťou, a starý bol zbúraný.

Madáchov most v Ďarmotách

V katastri mesta bol v polovici 19. st. postavený i ďalší most určený pre chodcov, ktorý viedol ponad reguláciou novovytvorené koryto Ipľa. Prístupová ulica i most boli pomenované podľa I. Madácha.

 Selešťany-Patvarc

Drevený most sa objavuje len na mapách z 18. storočia. Jeho presná poloha i osud nie sú známe.

Drevený most vo Vrbovke

 Őrhalom-Vrbovka

Pokým na slovenskej strane tečie Ipeľ takmer pod poslednými domami obce Vrbovka, na maďarskej strane je cca. 1,5km široké záplavové pásmo. Z tohto dôvodu  tu stála sústava až šiestich malých drevených záplavových mostov. Tie väčšie z nich zničili Nemci v r. 1944, ale na ich mieste postavili ruské oddiely provizórny drevený most. Dnes je hneď za kostolom postavená drevená mostná konštrukcia pre peších.

Zvyšky hlavného mosta pri Kováčovciach

 Kováčovce-Hugyag

Drevený most stál práve na mieste, kde hlavná cesta č. 2 Budapešť-Košice križovala Ipeľ po prvýkrát. Most bol často ničený záplavovými vlnami, neskôr v r. 1849 ho podpálil Görgey. V r. 1880 bol obnovený, a vydržal až do konca 2. sv. vojny, kedy ho zničili Nemci. Rusi ho provizórne opravili, ale v 50-tych rokoch bol na maďarskej strane úplne rozobratý. Na slovenskej strane sa zachovali piliere a predmostie.

Druhý most existoval v blízkosti mlyna pri obci Hugyag už v polovici 19. storočia. Bol rozobraný po 1. sv. vojne, znovupostavený v r. 1938, a definitívne rozobraný v r. 1944.

Most Katalin v Peťove

 Peťov-Pösténypuszta

Druhé križovanie št. cesty č.2 a Ipľa bolo práve na tomto mieste. Kvôli premenlivému korytu sa menila aj poloha mosta na mapách. Zvýšenie využitie viedlo v r. 1894 k výmene pôvodnej drevenej konštrukcie za oceľovú. Most zničili Nemci v r. 1944. Vo februári 2012 bol daný do užívania nový cestný most, pomenovaný Katalin.

Priamo v Peťove bol ešte jeden drevený most, ktorý tu stál do r. 1919, a skracoval cestu do Szécsény. Zachovali sa už len cesty vedúce k tomuto priechodu.

Pôvodné provizórium v Peťove

Čeláre-Ludányhalászi

Premostenie bolo na ceste, ktorá v 19. st. viedla z Ludányhalászi a ústila na hradskej nad Čelármi.

Kovový mostík v Bušinciach

 Bušince-Nógrádszakál

Železničný most na trati Lučenec-M. Straciny postavili na začiatku 50-tych rokov. V blízkosti boli ešte 3 záplavové mosty – dva na maďarskej a jeden na slovenskej strane.

Na konci Bušiniec stával malý drevený most až do konca 2. sv. vojny, kedy ho zničili Nemci. Po vojne bol obnovený a fungoval až do 50-tych rokov. Dnes je na tomto mieste kovový mostík pre peších turistov.

Most v MuliZvyšky mosta v Muli

 Muľa-Nógrádszakál

Priame spojenie týchto obcí zabezpečoval drevený most, ktorý sa objavuje na mapách z r. 1872. V r. 1944 zničili Nemci most na slovenskej strane, na maďarskej sa zachovalo predmostie a piliere.

Niekde v okolí bývalých muľadských kúpeľov stál aj druhý drevený most, ale presné miesto je neznáme.

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s