Kaštiele a kúrie

Jadrami stredovekého osídlenia boli okrem výšinných hradov a menších hrádkov aj feudálne sídla, ktoré sa rozmermi, výškou, siluetou i polohou výrazne odlišovali od obytných či hospodárskych budov poddanských usadlostí. Z 15.-16. storočia máme len zmienky o kaštieľoch v Ľuboriečke a Trebušovciach, ktoré boli zničené počas tureckej okupácie. Väčší rozmach zaznamenala stavba feudálnych sídiel v 17. storočí, keď sa renesančné opevnené kaštiele stavali ako súčasť protitureckej fortifikačnej línie v Poiplí. Stavali sa v dispozícii s nárožnými vežami a vonkajšími priekopami, ktoré sa po skončení nepokojov zasypali. V neskororenesančnom štýle boli postavené už neexistujúce kaštiele vo V. Stracinách a Leseniciach.

V rámci zvyšujúcej sa prosperity feudálnych panstiev v 18. a začiatkom 19. st. sa obnovovali staršie a stavali novšie obytné sídla v barokovom a klasicistickom slohu. Variabilita architektonických typov odrážala majetkové i vkusové rozdiely miestnej šľachty. Väčšina nových sídiel nadväzovala na staršie blokové architektúry, ale bez nárožných veží a priekop. Novinkou boli klenbové systémy, architektonické detaily, členenie vonkajších fasád a manzardové strechy. Novými krajinnými prvkami boli rozľahlé parky zväčša anglického typu, ktoré spolu so sídlami vytvárali nové životné prostredie, dostupné len privilegovanej vrstve.

K najstarším barokovým sídlam patrí kaštieľ v M. Zlievcach z r. 1709 a veľký trojkrídlový kaštieľ na predhradí ruiny hradu Modrý Kameň. Viacero ranoklasicistických prvkov majú kúria Szentiványivcov v Kováčovciach z polovice 18. st., kaštieľ Zichyovcov v Želovciach (1779) a kúria v Čelároch z konca 18. st. Sem patrili už neexistujúce kaštiele v S. Kľačanoch a Kosihovciach. Prechodnou formou medzi barokom a klasicizmom je rokokovo-klasicistický kaštieľ Madáchovcov v D. Strehovej, a kúria Hermannovcov v Kováčovciach, obe postavené koncom 18. storočia. V klasicistickom slohu sú postavené kaštiele v Neninciach, Sečiankach, Glabušovciach (1830), kúria v Kiarove (druhá tretina 19. st.), kaštieľ v Čelároch-Kirti (1909), a pôvodne baroková kúria K. Sőtéra v Dolinke (1870).

Zdroj: SLOBODA, Ján. Novohrad : Regionálna vlastivedná monografia. Dejiny. diel 2/1. 1. vyd. Martin: Osveta, 1989. 455 s. ISBN 80-217-0091-2 (viaz.).

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s