Ľuboriečka

 Geografia
Ľuboriečka
Obec leží na východnom okraji Ipeľskej kotliny v doline potoka Ľuboreč. Západná časť chotára je pahorkatina z mladotreťohorných uloženín, východná vyššia časť je väčšinou z andezitických tufitov, zalesnená dubovým a hrabovým porastom. Má hnedozemné, hnedé lesné, nivné a lužné pôdy. V chotári je minerálny prameň aj jaskyňa. Do katastra patrí aj územie lazov Osušie a Drňava.

 História

1271 Lyberche, 1335 Leberchee, 1387 Kyslyberche, 1388 Alsowliberche, 1414 Alsolyberche, 1549 Alsokyslibercze, Felsewkyslibercze, 1773 Kiss-Libercse, 1786 Kisch-Libercsche, 1808 Kis-Libercse, Malá Luborječka, 1863–1913 Kislibercse, 1920 Luboriečka, 1927– Ľuboriečka

Dejiny obce sa odvíjajú od spoločného veľkého majetku Lyberche, ktorý zaberal priestor od vrchu Lysec takmer až k brehom Ipľa, a ktorý minimálne od 13. storočia patril významnému rodu Kachic. V r. 12711 si traja synovia Folkusa z tohto rodu, menami Farkasius, Michael a Zoloch, rozdelili tento a ďalšie majetky tak, že pôda na západ od rieky Ľuboreč pripadla Farkasiovi, a zem na východe Michaelovi, s výnimkou pruhu medzi riekami Ľuboreč a Velickým potokom (Wylichke). Podľa Gyorffyho sa práve táto časť územia neskôr transformovala do nového sídla, z ktorého sa vyvinula dnešná Ľuboriečka. V r. 12992 si tento rod opäť majetky rozdelil, pričom Liberche pripadla synom Farkasia a Michaela, ktorý sa považuje za zakladateľa rodu de Liberche.

Časť Ľuboriečky patrila začiatkom 14. storočia šľachticom zo Strehovej, ktorí ju ale za zradu v r. 13243 stratili, pričom kráľ tento majetok obratom daroval Thomasovi de Zechen, synovi Farkasia. Ten zdedil a vlastnil aj susednú časť, ktorá sa spomína v metačných údajoch v lisinách z r. 13274 a 13355. O tento majetok sa v r. 13746 sporili rod de Zechen (Thomasovi vnuci franck a Nicolaus) s Demetriom, synom Stephana de Stregowa; a komplikované spory prebiehali aj medzi členmi širšej rodiny, až sa napokon obe sídla aj formálne rozčlenili. V listine z r. 13877 sa tak po prvýkrát stretávame s názvom Kyslyberche – istý Andreas, prezývaný aj Taplan, žiadal zákaz transakcie, ktorou zástupcovia rodu de Zechen chceli výmenou získať tunajšie majetky od Nicolausa, syna Rada, a pravnuka Michaela. I napriek zákazu sa im to v r. 13888 podarilo, a okrem iných získali aj majetok Alsowliberche, aj keď spor pokračoval aj v r. 13909. V r. 139310 sa do neho zaplietol aj posledný známy zástupca rodu Strehovských, farár Peter, ktorý vymenil svoju časť majetku s rodom de Zechen za farnosť Gyngius (Gyöngyös), proti čomu ale v r. 139511 protestovali tunajší zemania.

Luboriecka na mape 1. VM

Vyššie spomenutý Andreas sa pravdepodobne do rodu Ľuborečských priženil a založil novú vetvu, pretože v r. 140712 sa už spomína s prídomkom de Kisliberche. Rod zemanov z Ľuboriečky sa časom rozrástol, ale pribudli aj vnútorné spory. V r. 141013 sa Andreas a Stephanus sťažovali, že ich synovci Johannes a Petrus ťažko ublížili ich poddanému menom Vano, že poštvali svoje psy na ich statok a na ďalšie výtržnosti v chotári Ľuboriečky. V listine z r. 141114 sa okrem (Veľkej) Ľuboreče uvádza aj názov sídla Felsewlyberche (Horná Ľuboreč), ale je ojedinelý, a pravdepodobne šlo skôr o nové, tretie sídlo, ako o alternatívny názov Ľuboriečky. Ešte v tom roku15 sa rozkmotrili aj Andreas so Stephanom, pretože prv menovaný žaloval toho druhého za pokus o vraždu, zbitie jeho manželky, a tiež majetkové škody. Asi k tomuto sporu bol v r. 141216 predvolaný Andreasov brat Jacobus, a v r. 141417 si tieto strany dali vyhotoviť kópie vlastníckych dokumentov, vzťahujúce sa okrem iného aj k majetku Alsolyberche.

V ďalších rokoch18 sa Andreas (občas s prezývkou Zerechen) často spomína v rôznych sporoch o majetok Ludan (Ludányhalászi), ktorý dávnejšie patril Ľuborečským. V r. 143719 sa synovia Andreasa a Jacoba pokúsili obsadiť majetky Trenč a Malé Dálovce, proti čomu protestovali ich vlastníci. V r. 1438-3920 sa tí istí synovia sporili medzi sebou o hranice susedných majetkov. Listina z r. 144621pojednáva o sťažnosti skupiny zemanov, vznesenej voči Balassovcom z M. Kameňa, ktorí vraj neoprávnene obsadili množstvo ich majetkov, medzi ktorými sa spomína aj Kysliberche. Muselo ísť len o časť chotára, pretože Andreasov syn sa ako majiteľ a nositeľ prídomku uvádza aj v listine z nasledujúceho roku22. V r. 145223,146224, 146925 a 148226 sa v rôznych funkciách spomína Jacobov syn Simon, v r. 146527 a 147228 Ladislaus (podľa I. Nagya bol aj novohradským vicežupanom), v r. 148029 a 149630 Georgius a v r. 149431 a 149632 Stephanus. Rod v tomto období vlastnil aj niektoré okolité majetky, čo dokazuje listina z r. 148633, kde zemania z Ľuboriečky zakazujú využívanie majetkov Strehová, Rároš, Brusník a Príboj rodu Orzag de Gwth a jeho poddaným. Ešte jedna zmienka je z r. 147934, kedy sa spomína medzi majetkami Alberta de Lossoncz, získanými do zálohy od rodu de Zechen, o ktoré viedol spor s istým Thomasom Farkasom de Harynna (Herina v Rumunsku).

Luboriecka na mape 2. VM

Všetky tieto záznamy nasvedčujú tomu, že sídlom rodu Ľuborečských a centrom ich panstva bola v tejto dobe Ľuboriečka, pričom (Veľká) Ľuboreč bola len okrajovým majetkom. Význam rodu síce neprekročil regionálny rámec, ale v rámci Novohradu patril k tým životaschopnejším aj počas tureckej okupácie. V súpise novohradských majetkov z r. 154935 bola Ľuboriečka prekvapujúco rozdelená na dve samostatné časti – majiteľmi Dolnej (Alsokyslibercze) boli Ferenc Liberchey a Sándor Sápy, majiteľom Hornej (Felsewkyslibercze) bol Ferenc Bebek z Fiľakova. Turecký súpis z r. 155436 už uvádza len jednu obec so zemepánskym mlynom a 16-timi domácnosťami s priezviskami Oszvá(r)d, Matosz, Bertók, Zsenics, Vergő, Pásztor a Molnár. Fiľakovské panstvo Bebekovcov kráľ za zradu zhabal, ale v r. 156337 prešlo na ich príbuzného Johanna Pethew de Gerse (Gersekarát). Tunajšie majetky rodu de Gwth kráľ v r. 156938 daroval Franciscovi Török de Enying.

Podľa súpisu z r. 158239 tu mal podiely aj Sigismund Balassa, dodatok40 uvádza aj mená jeho poddaných: Dudlag, Oblak, Galtos. Podiel Sápyovcov získal v r. 158341 István Chehy z Levíc. Zápis z novohradskej kongregácie z r. 159842 zasa uvádza existenciu tunajšieho majetku György Tercsyho, a spomína sa aj jeho poddaný József Kovács. O rok neskôr43 žiadal Peter Madách zákaz vnikať na jeho majetok Kissztregova pre obyvateľov Ľuboriečky. V súpise majetkov divínskeho panstva z r. 166044 sa Horná Ľuboriečka (Félső Kis Libercze) udáva ako pustatina patriaca k Ľuboreči. Nagy v tejto dobe45 uvádza existenciu troch zemepánskych kúrií rodu Ľuborečských. Zsuzsanna z tohože rodu v r. 167046 požadovala zákaz pre obyvateľov D. Strehovej vnikať na územie Ľuboriečky. Ako pusté prédium sa uvádza aj v r. 167947, súpis z r. 168048 však udáva mená niekoľkých poddaných (Bartók, Janczouicz, Palyouiecz, Jarabou). Zaujímavosťou je pojednávanie z r. 168949, vedené voči obyvateľom niekoľkých okolitých obcí vrátane Ľuboriečky, ktorí kráľovskému dvoru zaslali sťažnosť kvôli nespravodlivo vymeraným stoličným daniam, čo vraj poškodilo dobré meno stolice.

Luboriecka na mape 3. VM

Matej Bel spomína existenciu kameňolomu a zemepána Ladislaa Dobaya, novohradského vicežupana. Fenyes dokladá existenciu mlyna, jaskyne na úbočí vrchu Pecná a miestnu pálenicu; naviac aj množstvo ďalších zemepánov: rody Pongrácz a Madách, Imre Ivánka, Samu Algöver, János Gáspár a Tárkányovci. Ešte väčší zoznam zemanov vypracoval Borovszky – okrem iného tu v 18. st. mali majetky rody Révay, Bene, Dacsó, Battik, Kubiny a i. Tiež spomína existenciu dvoch kúrií, pôvodne postavených rodom Dubraviczky, ktoré začiatkom 20. storočia vlastnili rody Pongrácz a Buttler.

Osobnosti

Márton Jónás – učiteľ a tvorca učebníc, narodil sa tu v r. 1885.

Pozoruhodnosti

Pam. tabuľa

Z dvoch strán obklopujú obec svahy Vysokej a Pecnej, zarastené dubmi a agátmi. Na prvom z nich kedysi stál drevený kaštieľ zemepána Libetseyho, ktorý bol zničený počas tureckých vojen. Pod kaštieľom sú krypty a rodinná hrobka. V druhej polovici 18. storočia tu bol najkrajší park v kraji. Na protiľahlom svahu sa nachádza porastom prekrytý vchod do jaskyne Pecna, ktorej vznik sa datuje do 16. storočia. Mala slúžiť ako úkryt pred Turkami, a keďže obec bola počas vojen dvakrát zničená a znovu vybudovaná, je možné tvrdiť, že poslúžila dobre.

Kostol v OsušíZvonica v Ľuboriečke

V obci je aj ľudový dom s dobovým zariadením, oblekmi a pracovnými nástrojmi, murovaná zvonica so zvonom z čias okolo roku 1800, pamätná tabuľa padlým a Jánošíkova skala. Na cintoríne sa nachádza malá drevená zvonica so zvonom z r. 1845. Z 19. storočia pochádza kamenný obielený dom s klasicistickou úpravou dvojokenného priečelia členeného pilastrami, a kulisovitou stenou vstupného otvoru, ktorá podopiera prečnievajúcu sedlovú strechu pod tvrdou krytinou. Na trojramennom štíte nad odkvapovou strieškou je dvojica okien na profilovanej rímse, a nad nimi terč s datovaním 1892. Na samote Osušie je od r. 1994 cirkevné zariadenie s kostolom Krista Kráľa.

Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 757
2MOL DL 758
3MOL DL 41961
4MOL DL 2420
5MOL DL 99562
6MOL DL 41961
7MOL DL 42375
8MOL DL 30294
9MOL DL 42467
10MOL DF 248668
11MOL DL 42616
12MOL DL 65841
13MOL DL 43070
14MOL DF 285672
15MOL DL 43088
16MOL DL 43188
17MOL DL 43250
18MOL DL 65868, 43879, DF 275711
19MOL DL 44144
20MOL DL 44216, 44217, 44239, 44246
21MOL DL 13922
22MOL DL 44472
23MOL DL 36403
24MOL DL 105907
25MOL DL 16927
26MOL DL 45928
27MOL DL 16225
28MOL DL 45505
29MOL DL 65967
30MOL DL 63411
31MOL DL 107612
32MOL DL 90236
33MOL DL 46039
34VARJÚ, Elemér. Oklevéltár a Tomaj nemzetségbeli losonczi Bánffy család történetéhez II. Budapest. 1928, str. 206
35Maksay, str. 499, 504
36Vass, str. 45
37GÉRESI Kálman. A nagy-károlyi gróf Károlyi-család oklevéltára harmadik kötet. Budapest. 1885. (č. 200, str. 332)
38MOL A 57 3 953
39MOL UC 59:13
40MOL UC 117:69
41MOL A 57 4 533
42Oborni, NVJ 211
43Oborni, NVJ 374
44MOL UC 6:57
45NAGY Iván. Magyarország családai címerekkel és nemzedékrendi táblákkal, VII. (str. 107)
46Jancsó, NVJ III 40
47MOL UC 84:94 (a)
48MOL UC 90:47
49Jancsó-Jusztin, NVJ IV 605
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s