Geografia
Obec leží v Ipeľskej kotline v doline potoka Studienka. Chotár je pahorkatina s plochými členitými chrbtami mladotreťohorných uloženín. Na strmších úbočiach sú dubové a agátové lesíky, inde je odlesnený. Má hnedozemné, v doline lužné a nivné pôdy. Hlavné plodiny orných pôd sú najmä obilniny: pšenica, raž, jačmeň, ovos, kukurica, zemiaky, cukrová repa a ďatelina. Obec leží v menšej nížine, ktorú lemujú tri vŕšky – na severovýchode Cseres, na juhu Fityka a na západe Jesztreg.
História
1247 Trebogoch, 1260 Trebogost, 1277 Terbegezd, 1295 Trebeguezt, 1381 Terbebech, 1404, 1425 Terbegech, 1773, 1786 Terbegecz, Terbussowce, 1808 Terbegec, Terbussowce, 1863–1913, 1938–1945 Terbegec, 1920 Trebušovce, Terbušovce, 1927–1938, 1945–1948 Trebušovce, Terbegec, 1948– Trebušovce
Podľa J. Stanislava je meno obce odvodené od pomenovania strategického dvorca veľmoža menom Trebegosť (treb – potrebný, gost– hosť, kupec), z čoho sa dá predpokladať slovanské osídlenie oblasti už v 9. storočí. Názov vo forme Trebogoch sa po prvýkrát spomína v r. 1247 pri metácii Ďarmot, avšak v tomto prípade ide len o meno riečky, ktorá sa tam vlievala do Ipľa. Majetok (terra) Trebogost sa uvádza v r. 1260, kedy kráľ daroval 2 poplužia pôdy, pôvodne patriace komitátnemu hradu Hont, a susediace s Čalomijou a Dolinkou, synom Wacyka z rodu Dobak. V r. 1277 a 1295 sa spomína ako hraničný majetok pri metácii K. Kosíh. Neskoršia listina (z r. 1404) spomína, že pred r. 1316 mal na tento majetok donáciu istý Georgius de Gwtha, avšak za zradu mu bola odobratá. V r. 1316 dostal kráľovskú donáciu na Trebušovce Dobak, syn Cosmasa a vnuk Pethesa, je však otázne, či patril k spomínanému rodu Dobak (takúto vetvu nepoznáme), alebo ide len o zhodu mien. V súpise pápežských desiatkov z r. 1332-37 sa objavuje zmienka o kostole zasvätenom sv. Petrovi, a kňazovi Benedictovi.
Z r. 1337 poznáme donáciu pre Dobakovych synov Johanna a Nicolaa, proti čomu však protestovala rodina istého Barlea. V r. 1345 sa pri spore o Cerovo (okr. KA) ako svedok uvádza Nicolaus de Tergebech, čo je prvá zmienka o existencii miestneho šľachtického rodu. V r. 1370 sa Nicolaov syn Stephanus dostal do sporu s predkami Balassovcov, podľa ktorých mal v Trebušovciach zbiť ich poddaného z Iliašova; a v r. 1373 mal mučiť ich poddaného z Chrastiniec. Podobne sa správal aj voči poddaným zemanov z K. Kosíh v r. 1379-1381, čo bolo predmetom súdneho sporu; a za ďalší útok na poddaného z Chrastiniec bol v r. 1385 predvolaný pred palatína. To ho však nezastavilo, keďže v r. 1388 mal ďarmotským poddaným Balassovcov odohnať 3 kusy dobytka; a rovnakého činu sa dopustil aj v r. 1390 voči poddaným zemanov z K. Kosíh.
V r. 1398 si Walkan z Čalomije dal potvrdiť donačnú listinu z r. 1260, podľa ktorej časť Trebušoviec mala patriť jemu. V r. 1403 bol zálohovým vlastníkom časti sídla Stephanus Zylagh de Doba. Jeho manželkou bola Anna, sestra posledného mužského zástupcu rodu Trebušovských, Stephanovho syna Nicolaa, ktorý zomrel bez dedičov, a kráľ tak tento majetok v r. 1404 daroval zemanom z Čalomije a Kolár. Tí sa však museli finančne vyrovnať s nárokmi Anninej rodiny, ktorej okrem iného patrila aj kúria a 5 poddanských usadlostí neďaleko Ďurkoviec. Malá časť majetku (lúka) bola v zálohovej držbe zemanov z K. Kosíh, tú však v r. 1405 vyplatil Paulus z Kolár. V tomže roku sa obyvatelia Trebušoviec spomínajú medzi tými, ktorí boli vyňatí spod platby mýta na ceste do Vacova. V r. 1410 sa Paulus z Kolár uvádza s prídomkom de Terbegech. V r. 1412 sa sídlo opäť spomína pri spore o hranice susedných majetkov.
V r. 1414 došlo k majetkovému vyrovnaniu medzi zemanmi z Kolár a Čalomije, pričom Trebušovce pripadli Kolárskym. O rok neskôr spochybnili nárok Kolárskych na časť Trebušoviec Lukovci a Dachovci z Neniniec; a v r. 1417 aj dcéry nejakého Martina de Terbegech, ktorého pôvod je ale neznámy. Tieto nároky však boli zamietnuté, pretože v r. 1418 sa Trebušovce spomínajú ako majetok Paula z Kolár, ktorý v listine určil dedičské poradie na majetky rodu. V r. 1425 dal Paulus kus pôdy v Trebušovciach do večného užívania svojmu kolárskemu poddanému, ktorý preukazoval verné služby. V tomže roku Paulus obdaroval niekoľko kostolov na svojich majetkoch, pričom sa spomína aj kostol v Trebušovciach, zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi. V r. 1435 sa okrem Paulovych synov ako tunajší zemepán spomína istý Johannes s prídomkom Trebušovský. Odkiaľ sa vzal, nevieme, ale v r. 1433-36 pôsobil ako právny zástupca Kolárskych v spore o časť Plášťoviec. V r. 1436 tento Johannes kúpil časť novohradského majetku Fogach, avšak v r. 1442 proti tomu protestovala rodina tamojšieho zemana.
V r. 1438 sa o svoje práva na časť Trebušoviec opäť prihlásili potomkovia Wacyka, avšak Kolárski sa s nimi vyrovnali odstúpením časti Plášťoviec. Johannes pôsobil ako právnik Kolárskych aj neskôr, a v r. 1447 v ich mene získal časť majetku Zaazd (Sazdice, okr. LV). V r. 1458 si nároky na časť Trebušoviec, nazvanú Bariusteleke (asi skomolene od mena Barleus), robili zemania z rodov de Pandy a de Kenderes. Podľa listiny z r. 1473 mal Trebušovce a ďalšie majetky v držbe Briccius z Kolár, po ktorom ich zdedili Simonus z Kolár a Blasius z Kenderesa. V r. 1480 sa Kolárski a Kenderesovci o tento majetok sporili, ale v r. 1483 spor vyriešili vzájomnou dohodou. Zhruba od polovice 15. storočia sa v listinách uvádza aj niekoľko mien poddaných – Jacobus Hegedes, Urbanus Kelech, Michael Wanko, Paulus Swska, Johannes Kelech, Franciscus Bresnyik a Paulus Hegedws.
Pri súdnom pojednávaní ohľadom násilností v chotári Trebušoviec v r. 1504 sa spomínajú majetkové podiely Petra de Hynd (Chyndice, okr. LV) a Johanna de Felsewchehy (H. Čechy). Ambrosius z H. Čiech dal v r. 1511 do zálohy jednu tunajšiu usadlosť Kolárskym. V r. 1513 predal Abraham de Hynd svoj tunajší majetok rodine svojho brata Petra. V r. 1516 sa do sporu opäť dostali Lukovci z Neniniec a Kolárski. V r. 1519 dal dve tunajšie usadlosti do zálohy Kolárskym Ladislaus z Plachtiniec. Zeman z H. Čiech bol manželom ženy z rodu Kolárskych, a v r. 1522 sa s nimi sporil o jej veno. Z r. 1526 sa zachoval testament Francisca z Kolár, v ktorom je aj suma odkázaná kostolu v Trebušovciach.
Prakticky žiadne záznamy nemáme z obdobia tureckej okupácie. V r. 1541 obdržali potomkovia Kolárskych novú donáciu na všetky dovtedy vlastnené majetky. Ďalším dostupným prameňom je portálny súpis Hontianskej stolice z r. 1549, kde sa obec uvádza ako majetok rôznych zemanov. Podľa Borovszkého v 17. st. obec vlastnili Bakóvci, od 18. st. László Pongrácz, Menyhért Lónyai, barónka Flödnik, János Okolicsányi, rodina Würtzler a i. Naposledy sa tu evidujú majetky rodov Plachy a Vajda. V 2. pol. 19. storočia sa v obci vytvorila pomerne silne zastúpená evanjelická obec, ktorá si založila vlastnú evanjelickú školu.
Osobnosti
Ernő Gerő (1898-1980), významny komunistický politik, minister financií, vnútra a generálny tajomník maďarskej komunistickej strany v povojnových rokoch.
Pozoruhodnosti
Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol Sv. Ladislava. V obci je aj niekoľko menších sakrálnych objektov.
Odkazy a pramene
Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
Okres VK 