Tag Archives: Sucháň

TZT Zabry-Trúbiaci kameň

Žltá turistická značená trasa (TZT) zo suchánskych lazov Zabry k Trúbiacemu kameňu dobre reprezentuje symboliku žltej značky, ktorá sa zväčša používa len pre krátke spojnice. V tomto prípade však nejde o spojenie medzi dvoma TZT, ale len značenú prístupovú cestu k miestnej atrakcii.

Zámerom tejto spojnice bolo pravdepodobne vyznačenie trasy k Trúbiacemu kameňu pre motorizovaných návštevníkov, ktorí sa môžu nechať zlákať upútavkami, osadenými popri málo frekventovanej, ale nedávno rekonštruovanej ceste z Čeboviec do Litavy a na Sucháň. Z hlavnej cesty potom vedie úzka jednosmerná asfaltová cestička popri niekoľkých lazníckych obydliach v časti Zabry, a končí na akomsi kruhovom priestore, kde sa autá môžu otočiť, prípadne aj krátkodobo zaparkovať. Peší turista sem asi často nezablúdi, keďže jediný použiteľný prístup je po pomerne fádnej a dlhej asfaltovej ceste zo Sucháňa, ktorá bude len ťažko konkurovať ľahšie prechodnej zelenej značke, totožnej s náučným chodníkom.

Samotná žltá značka začína práve na spomenutom kruhovom priestore, kde je aj akýsi drevený prístrešok, ktorý sa prípadne dá využiť ako úkryt pred búrkou. Odtiaľto smerovník ukazuje do hustého porastu, avšak v skutočnosti je hneď po vstupe na trasu chodník široký a ľahko prechodný. Jednoduchá je aj orientácia, len hneď v prvej časti si treba všimnúť odbočku doľava, ktorá je vyznačená smerovníkom. Ďalej je už cesta zrejmá, a nie je nutné ani sledovať pásové značenie, ktoré je však použité tiež. Chodník je typovo prakticky rovnaký ako zelená značka zo Sucháňa – široká cesta, pomaly klesajúca cez presvetlený les, hoci sklon je tu prudší. Obe trasy sa potom spájajú tesne pred infopanelom pri Trúbiacom kameni.

Krátka trasa nie je až na niekoľko informačných panelov nijako zvlášť zaujímavá, ale aj tak nie je na škodu prejsť si ju aspoň raz, keďže v okrese veľa značených trás nie je. Tí, čo prídu autom na Zabry, si ju určite prejdu hneď dvakrát, pretože alternatívny návrat k východziemu bodu nejestvuje.

NCH Sucháň

IMG_0044

Najsevernejšie položený náučný chodník v okrese je orientačne asi najjednoduchší, ťažšie je to však s prístupom k nemu, keďže do obce Sucháň už autobusy zachádzajú len zriedka. Dĺžka chodníka je 6 kilometrov, voľným tempom sa dá prejsť asi za 2 hodiny. Nie je celkom zrejmé, kde chodník začína – prvý náučný panel je pri dome ľudového bývania na hornom konci obce, turistické značenie ale začína až na dolnom konci za poslednými domami, kde hlavná asfaltová cesta vedie do kopca v smere na Čebovce, a náučný chodník sa odpája na nespevnenú cestu doľava.

IMG_6308_tagged

Tá veľmi rýchlo nadobudne charakter širokej lesnej cesty, ktorá po väčšinu svojej dĺžky jemne klesá. Väčšina trasy chodníka teda vedie lesom bez výhľadov, ale ide o pomerne riedku a dobre presvetlenú mladinu, ktorá umožňuje pohľady hlboko do porastu a okolitých roklín, takže cesta nenudí. Naviac je doplnená množstvom náučných panelov, ktoré podávajú informácie o okolitých zaujímavostiach, hoci vo väčšine prípadov ide o legendy z ľudovej tradície – za všetky prípady napr. panel s názvom “Kde Paľa zabili”.

IMG_0054

Až zhruba po hodine chôdze prichádza prvý a jediný (relatívne krátky) úsek mimo lesného porastu v hlbokej a úzkej doline Svíbí. Tu stojí smerovník a odtiaľto vedie významová jednosmerná odbočka k malým pseudokrasovým jaskyniam (cca. 15 minút jedným smerom). Pokračovanie po hlavnej trase vedie opäť lesom k  najnižšie položenému bodu trasy – smerovníku Krížne cesty – kde sa pri vodárenskej stanici spája s úzkou asfaltovou cestou, vedúcou do H. Plachtiniec. Odtiaľ začína opäť mierne stúpanie na krátkom úseku k poslednej zastávke – Trúbiacemu kameňu, pod ktorým sa nachádza aj jednoduché táborisko a chatrný prístrešok.

IMG_6345_tagged

Treba tiež myslieť na to, kam sa vybrať po ukončení trasy, keďže tá končí prakticky uprostred ničoho. V prípade peších turistov je asi najlepšou a najkratšou alternatívou návrat na Krížne cesty, a sledovanie asfaltovej cesty do H. Plachtiniec, odkiaľ odchádzajú autobusy (pozor na víkendy, kedy nejde nič!). Tí s lepšou kondíciou a dostatkom času môžu pokračovať po zrušenej zelenej turistickej značke na Španí laz, a odtiaľ do Príbeliec, prípadne Čeboviec, odkiaľ chodia autobusy aj cez víkendy. Prístup autom je obmedzený na Sucháň, prípadne H. Plachtince – spomenutá cesta k vodárenskej stanici je osadená závorou.

IMG_0046

Ako sme už spomenuli, trasa je orientačne jednoduchá a vhodná aj pre turistického začiatočníka. Doporučujú sa však skôr pevné topánky, hlavne v prípade mokrejšieho obdobia, kedy sa krížom cez trasu zvyknú vytvárať malé potôčky. Pevná obuv je tiež nutná pri krátkom, ale mimoriadne strmom výstupe k Trúbiacemu kameňu, ktorý svojim sklonom a kamenistým podkladom evokuje skôr horolezecký terén. Hoci je trasa bez výhľadov, nedá sa považovať za nudnú, pretože terén je dostatočne pestrý a les má svoj život, ktorý je možné pozorovať. Vhodným časom na návštevu môžu byť práve horúce letá, kedy les poskytuje príjemný chládok, a vďaka jeho svetlosti a vyššej nadmorskej výške je tu aj pomerne málo otravného hmyzu.

IMG_6315_tagged

Lehôtka

V publikácii o obci Sucháň z r. 19961 sa uvádza: “Na začiatku 13. storočia založili osadu (Sucháň) na terajšom mieste prisťahovalci od Ipľa, z okolia Šiah, ku ktorým sa po roku 1242 pripojili gorali z Beskýd – Bartošovej Lehôtky. Gorali si pôvodne založili rovnomennú osadu (Lehôtka) na pomedzí litavského a cerovského chotára, kde mali neustále nezhody s obyvateľmi susedných dedín. Na pozvanie Dačovcov sa presťahovali na jeho pozemky v bývalom dolnom poli.”

Prvú písomnú zmienku o usadlosti Lehôtka (v podobe Lehothka) však máme až z r. 1338, kedy ju od litavských pánov kupili potomkovia Dacsa a Demetera z Plachtiniec. V rokoch 14212 a 14243 sa o hranice územia Lehothka (susediace so Sucháňom a Dačov Lomom) sporili viaceré vetvy Dacsovcov. Tento dlhotrvajúci spor bol hlavným predmetom väčšiny neskorších listín, týkajúcich sa tejto usadlosti. Jej názov sa nemenil, i keď bola zapisovaná v niekoľkých variáciách ako Lehotka, Lehotha, Lehhothka. Bakács tu uvádza majetkové podiely rodov Csalomiai (1421), Lábatlani (1464), Luka (1465), Palásthy (1466), Keszihóczi (1498), Szobonya (1498), Farnosi (1525), majetky tu mal aj  István Werbőczy (1523) a bzovícke opátstvo (1525).

V podstate už od r. 1498 sa uvádza len ako predium, takže sa dá predpokladať, že funkciu stáleho sídla pre väčší počet obyvateľov stratila ešte pred tureckou okupáciou. Žiadny relevantný údaj sa nezachoval už ani na mapách vojenského mapovania. Jej polohu je však možné určiť pomerne presne – jednak sa v predpokladanej lokalite (neďaleko cesty z Litavy smerom na Pereš a Španí Laz) dodnes zachovalo toponymum Lehôtka (napr. na mape ZBGIS), a taktiež historické údaje z prvotnej metačnej listiny chotára z r. 1338 tomuto umiestneniu zodpovedajú (Bik môže byť časť Za bukom, príp. Bučina, rivulus Reka je určite potok Rieka, ktorý na tomto mieste ústi do potoka Litava, atď.). Dnes toto územie patrí do okresu Krupina, ale je nesporné, že v dobe svojej existencie malo majetkové a územné väzby predovšetkým na hontianske dediny nášho okresu, a preto patrí aj na tieto stránky.


1. [MIHÁĽKIN, Ján. Sucháň. Sucháň: Obecné zastupiteľstvo, 1996. 22 s.]
2. [MOL DL 69407]
3. [MOL DL 69427]

Trúbiaci kameň

Andezitový balvan, inak nazývaný aj hlásna skala, trúbiaca skala, zvonovec alebo Tatárska píšťala, sa nachádza v malej lesostepi vo výške 295m n.m., v časti Zabry asi osem kilometrov na juh od obce Sucháň. Vedú k nemu dve trasy. Pri kratšej po žltej značke od cesty Čebovce-Sucháň trvá chôdza asi dvadsať minút, pri dlhšej po zelenej turistickej trase zo Sucháňa dve hodiny. Na kameni s dĺžkou vyše tri a pol metra, širokom 240 centimetrov a vysokom viac ako meter, sa dá skutočne trúbiť vďaka dvom vzájomne prepojeným otvorom, ktoré vytesala ľudská ruka.
Okolie Tr[biaceho kameňa

Na kameni je okrem otvorov vytesané aj číslo, ktoré predstavuje rok 1194 podľa islamského letopočtu, čiže z nášho pohľadu rok 1572, kedy v tomto kraji boli Turci. Takisto je tu vytesaný aj pôvodný trojuholníkový obrazec s polpriamkami, ktorý slúži ako jednoduchá smerová ružica. Šípky ukazujú na Španí laz, do suchánsko-plachtinskej doliny, na Zabry a k studni Turčianka, na ktorej je ďalší smerový znak. Podľa povesti mali v studni prísť o život dvaja tureckí bojovníci. Na druhý svet ich mal odpratať Jano z Benikovho salaša, ktorému odvliekli jeho milú Zuzku.

Trúbiaci kameň

Podľa ďalšej povesti sa Turci po dobytí hradu Modrý Kameň chceli posunúť ďalej do vnútrozemia a dostali sa do oblasti suchánskych Zabier. Spleť dolín im tam sťažovala orientáciu, preto do jednej zo skál vytesali dva otvory a prispôsobili ju na trúbenie. A týmto spôsobom sa zvolávali na určené stanovište. Podľa všetkých indícií bolo takýchto kameňov viac, a tvorili zaujímavú signalizačnú sústavu. Druhý, ešte nedokončený trúbiaci kameň bol objavený neďaleko polohy Ondrejcov laz.

Trpaslíčia jaskyňa

Vchod do jaskyne (370 m n.m.) sa nachádza cca 0,4 km na JJV od jaskyne Sucháňska trhlina, na ľavom brehu Suchánského potoka. Jaskyňa bola miestnemu obyvateľstvu známá užž v minulusti. Svedčí o tom stará povesť, ktorá sa zmieňuje o hadovi žžijúcom v jaskyni. Ján Miháľkin, ktorý zozbieral staré povesti sucháňského kraja, tiež túto jaskyňu lokalizoval v teréne. Jaskyňa je vyvinuta v polohe hrubých zlepencov s dobre zaoblenými veľkými hrudami andezitov, ktorá tu vystupuje v prostredí stredne až hrubozrnitých epiklastických pieskovcov. Patrí do čelovského súvrstvia (baden, stredný miocén). Aglomerát vznikol stmelením sopečných bômb o rozmeroch ažž 1 m. Mikroskopickým pozorováním bolo zistené, žže horninový materiál sopečných bômb je tvorený drobno porfyrickým a pórovitým augitickým andezitem s hyperstenem a amfibolem. Hornina, ktorá má modravo tmavoššedú farbu, obsahuje veľké množžstvo drobných, zrhuba 1 mm veľkých belavých až žžltavých žživcových výrastkov, v podružžnom množžstve doprevádzaných zrovnateľne veľkými výrastkami tmavých minerálov. Význačným rysom horniny je prítomnosť veľkého množžstva malých dutiniek o rozmeroch zhruba 0,5 mm. Základná hmota je prakticky celistvá. V hornine sa neprejevuje žžiadn výraznejššie prednostné usporiadanie.

Jeskyně vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou vyvetraním fosílneho stromu. Vedľa Trpasličej jaskyne sa v bezprostrednom okolí nachádza ešte 11 ďalšších dutín. Ich dĺžky sa pohybujú v rozmedzí 0,15 až 7,7 m. Trpaslíčia jaskyňa má celkovú zameranú dĺžku 11,9 m. Pokračovanie za bodom č.1 je užž nezlaniteľné a viditeľne sa zužžuje v smere do masívu. Na povrchu stien niektorých dutín je vytvorena ažž 5 mm silná ššedobiela krusta tvorená z 96-98 % sadrovcom s prímesou kremíku a fosforu. Sadrovec tu vznikol druhotne při rozkladu Fe sulfidov (pyrit a markazit), ktoré tvoria vo vulkanických horninách jemné impregnácie.