Vojenské potreby rakúsko-uhorskej monarchie si v 2. pol. 18. stor. vyžiadali vyhotovenie máp veľkých mierok na uľahčenie orientácie v teréne pri vojenských operáciách a presunoch vojska. Z dôvodu prehratej rakúsko-pruskej vojny, kde jednou z príčín boli aj nedostatočne podrobné mapy, nariadila Mária Terézia v máji 1764 celoplošné mapovanie monarchie. Od tohoto dátumu boli v nasledujúcich storočiach uskutočnené tri vojenské topografické mapovania. Začalo sa aj štvrté mapovanie, ktoré už nebolo dokončené vzhľadom na vypuknutie 1.svetovej vojny a následný rozpad monarchie.
Prvé vojenské mapovanie, známe aj ako Jozefínske či Jozefské (podľa cisára, ktorý k nemu dal podnet), prebehlo v rokoch 1763–1785 (na Slovensku 1769-1785). Podkladom boli staršie mapové diela, predovšetkým Müllerova mapa. Detailne je zachytená cestná a vodná sieť, upustilo sa od kopčekovitého spôsobu zobrazenia reliéfu (nahradené lavírovaním). V snahe o čo najrýchlejšie zmapovanie územia bola použitá metóda á la vue (tj. od oka, odhadom terénu). Mapám tak chýbali geodetické základy a polohové deformácie znemožnili zostaviť súvislú mapu monarchie (ani jednotlivé listy na seba presne nenadväzujú). Špecialitou prvého mapovania sú tzv. vojenské opisy krajiny, čo je samostatny súbor poznámok k jednotlivým zmapovaným sídlam.
Okrem cestnej a vodnej siete dáva mapa podrobný prehľad o počte sídiel v každej obci, ktoré sú ďalej farebne delené na kamenné (červená) a drevené (čierna), ďalej tu nájdeme vyznačené všetky menšie sakrálne objekty (prícestné kríže a kaplnky), mlyny, majere (m.h.) či hostince (w.h.). Čo sa nášho regiónu týka, nie je mape veľmi čo vyčítať. Podľa datovania výstavby kostolov sa dá predpokladať, že zememerači tu pôsobili až v závere celého mapovania, pravdepodobne v dobe medzi výstavbou hornostrehovského (1776) a záhorského (1781) kostola. V podstate najvážnejšou chybou je chybné označenie Kosihoviec ako Csehócz/Csehowcze, ale tu ide len o skomoleninu názvov dvoch susedných obcí.
Druhé vojenské mapovanie, známe ako Františkovo, sa uskutočnilo v rokoch 1806–1869. Cieľom tohto mapovania bolo predovšetkým odstrániť nedostatky toho predchádzajúceho, najmä čo sa týkalo presnosti. Najdôležitejšiu zmenu zaznamenalo zobrazenie terénneho reliéfu, kde výškopis bol zobrazovaný pomocou tzv. Lehmannových šrafov, a bol doplnený aj o výškové kóty. Nevýhodou tohto systému však bolo zníženie čitateľnosti časti polohopisu v horských oblastiach. Ďalšou dôležitou novinkou bolo zachytávanie toponým, takže okrem názvov obcí (a už aj roztrúsených samôt) prináša mapa aj prehľad názvov potokov, vrchov a i. Zaujímavosťou je, že takmer paralelne prebiehalo aj prvé celoplošné mapovanie územia pre potreby katastra a katastrálnych máp, ktorého výsledky v mnohých prípadoch slúžili ako podklad pre vojenské mapy.
Opäť podľa chronológie výstavby kostolov môžeme odhadnúť, že naše územie bolo mapované niekedy v období 1845-1859. Rozšírený miestopis nám umožňuje dozvedieť sa také detaily, ako mená osád či salašov, pričom miestopisné chyby sa tu už prakticky nevyskytujú. V Ipeľskej kotline je mapa vďaka novej farebnej schéme prehľadnejšia, ale v oblasti Krupinskej planiny niektoré názvy splývajú s nie veľmi šťastne vyriešeným zobrazovaním reliéfu.
Podnet k začatiu 3. vojenského mapovania v rokoch 1872–1883 dala opäť prehratá vojna s Pruskom, keďže nové vojenské technológie vyžadovali ešte presnejšie mapy, predovšetkým čo sa týkalo výškopisu a vrstevníc. Mapy 1:25 000 sa rozmnožovali len ako čiernobiele kópie, pretože sa predpokladala ich častá aktualizácia. Reambulácie výsledných listov špeciálnych máp v mierke 1:75 000 sa používali až do polovice 20. storočia ako jediné mapové dielo súvisle pokrývajúce územie Slovenska. Bohužiaľ, v priebehu 2. svetovej vojny boli farebné originály týchto máp zničené.
Dostupné čiernobiele mapy sú napohľad trochu zmätočné, ale je to dané najmä zvýšením hustoty obsahu mapy. Pribudli výškové údaje nielen pre kopce, ale aj jednotlivé sídla. Výraznejšie je aj šrafovanie predovšetkým v nížinách, kde už aj malé prevýšenia zahustia celkový mapový obraz.
Hoci boli pôvodne určené vojenským potrebám, mapy vojenských mapovaní Rakúsko-Uhorska v sebe ukrývajú málo využitý informačný potenciál o historickej štruktúre krajiny, jej využívaní a obraze. Jozefské mapovanie bolo prvým podkladom, ktorý zmapoval celé územie Slovenska v detailnej mierke 1:28 800, čím poskytuje jedinečný materiál pre porovnanie rôznych oblastí. Význam druhého vojenského mapovania spočíva v jeho väčšej presnosti v porovnaní s prvým vojenským mapovaním, nakoľko vznikalo na základe geodetickej osnovy a s použitím javu zakresleného v mapách stabilného katastra. Na plnofarebných mapách tretieho mapovania je presnosť taká vysoká, že sú dokonca rozlíšené lúky od pasienkov, sady, záhrady a vinice. Dostupnosť farebných originálov týchto mapových podkladov je však značne komplikovaná.
- JAKUBÍK, Ján. Vývoj vojenskej kartografie na území Slovenska. In: Kartografické listy / Cartographic letters, 2012, 20 (1), s. 28-38 PDF
- KLEIN, Bohuš. Hodnota prvého vojenského mapovania pre vojenské dejiny Slovenska. In: Vojenská história 4/2008 PDF
- BOLTIŽIAR, Martin. Historické mapy – zdroj dát pri štúdiu krajiny a jej zmien. In: Životné prostredie 47/2013 PDF
Okres VK 