Tag Archives: Malá Čalomija

Magister Pavol z Kolár

Aj s našim prispením už onedlho vyjde publikácia, mapujúca život významnej, a napriek tomu úplne zabudnutej stredovekej osobnosti, pochádzajúcej z nášho okresu – magistra Pavla z Kolár. Kniha vychádza vo vydavateľstve Miloš Hric predovšetkým vďaka príspevku z Fondu na podporu umenia (FPU), a do predaja by sa mala dostať koncom augusta. Viac detailov pridáme postupne, zatiaľ však aspoň anotácia, špecifikácia a niekoľko obrázkov vrátane skutočne podarenej ilustrovanej obálky: Continue reading Magister Pavol z Kolár

Malá Čalomija

 Geografia
Malá Čalomija
Obec leží v Ipeľskej kotline. Južná časť odlesneného chotára je na mokrej zaplavovanej nive a na nižších terasách Ipľa, severná časť je na pahorkatine s rozčlenenými plochými chrbtami z mladotreťohorných uloženín. Má nivné, lužné a hnedozemné pôdy.

 História

1247 Kyschalamiya, 1342 Kischalamya, 1516 Chalamia Parua, 1773 Kis-Csalomia, 1786 Kisch-Cschalumina, 1808 Kis-Csalomia, Malá Cžalumina, 1863–1907 Kiscsalomia, 1913, 1938–1945 Kiscsalomja, 1920 Malá Čalomija, [Malá] Čalumina, 1927–1938, 1945– Malá Čalomija

Na území dnešnej obce Malá Čalomija sa našli paleolitické artefakty, bolo tu osídlenie v eneolite, v dobách lineárnej, kanelovanej i pilinskej kultúry, boli tu sídliskové nálezy hallšatattské, z doby rímskej a bolo tu avarské i slovanské kostrové pohrebisko z 8. storočia. Ako prvá písomná zmienka sa uvádza listina z r. 12441, v ktorej sa pri darovaní sídla Kowarzeg v susedstve uvádzajú sídla Chalamia a Yghazaschalamia. Pravda, datovanie listiny je sporné a odborníci predpokladajú, že bola vyhotovená o niekoľko desaťročí neskôr, fakty v nej obsiahnuté, vrátane existencie dvoch Čalomijí, sú však v poriadku. Sporné je aj datovanie ďalšej listiny z r. 12452, podľa ktorej istý Farcasius z Čalomije vlastnil majetok na západ od D. Plachtiniec, teda v Príbelciach. Ako nespochybniteľnú prvú zmienku tak môžeme brať až záznam z r. 12573, podľa ktorého darovali šľachtici z oboch Čalomijí svoj spoločný príbelský majetok svojmu príbuznému. V r. 12604 sa Cholomia spomína pri metácii Trebušoviec.

Podľa zachovaných najstarších listín je zrejmé, že z oboch sídiel bola dôležitejšia Malá Čalomija, pretože práve tu sídlila hlavná vetva rodu Čalomijských, ktorá svoj pôvod odvodzuje od starého slovenského rodu Hunt-Poznanovcov. Ako najstarší predok sa uvádza istý Nicolaus, ktorý mal synov Poznana a ďalšieho Nicolaa (z r. 12685 je aj zmienka o treťom synovi menom Ztoyzlaus). A hoci sa ich potomkovia zhruba do polovice 14. storočia v sporoch o Seľany a Kowarzeg striedavo označujú s prídomkami „z Kolár“ a „z Čalomije“, pri sledovaní rodostromu je možné povedať, že maločalomijská šľachta sa odvodzuje od Nicolaa (syna).

M. Calomija na mape 1. VM

Nicolaus sa v r. 1292-966 spomína pri spore o hranice majetku Kowarzeg, ktorý sa v susedstve Čalomije spomína pri metácii z r. 12987. V r. 12998 si všetky majetky Nicolaa rozdelili štyria synovia a jedna dcéra s manželom. Títo synovia si v r. 13029 majetky prerozdelili, a v r. 130310 sa museli podeliť ešte aj s dedičmi svojho strýka Poznana. Už v tejto dobe na Ipli pri Kolároch stál mlyn, ktorý je vôbec najstarším doloženým v regióne, a ktorý v r. 130611 získali Nicolaovi potomkovia. V r. 132812 sa Nicolaov syn Ladislaus spomína ako sused pri spore o zaniknutú dedinu Inanch; v tomže roku13 spolu s bratom vymenili svoj podiel v Príbelciach za majetky v zaniknutom sídle Zanthleurench v maď. časti Novohradu. V r. 133214 sa obaja bratia spomínajú vo funkcii slúžnych Hontianskeho komitátu. V r. 134215 sa Ladislaus uvádza s prídomkom de Kischalomya, ale aj de Chalomia parvus, čiže „z malej Čalomije“, v čo možno pokladať za prvú zmienku pod dnešným názvom obce. Tunajší zemania sa zväčša sporili len o majetky v rámci nášho okresu – často sa spomínajú hlavne Opatovce a Trebušovce.

M. Calomija na mape 2. VM

Sídlo sa opäť uvádza v r. 140516, kde sa tunajší obyvatelia spomínajú medzi tymi, ktorí boli vyňatí spod platby mýta na ceste do Vacova. V r. 142117 sa Michael de Kyschalamya rozdelil o Sucháň a Lehôtku s Dachovcami z Neniniec. I napriek tomu, že sa maločalomijskí zemania v listinách objavujú pomerne často, je zrejmé, že majetkovo aj významovo výrazne zaostávali za svojimi susedmi a vzdialenými príbuzými z Kolár. Ani jeden z nich nedosiahol na nejakú významnejšou funkciu, a ich majetky nepresiahli hranice Hontianskej stolice. V r. 149318 sa spomína istý spor medzi týmito rodmi, avšak nevieme, čoho sa týkal.

Postupný úpadok rodu Čalomijských dokumentuje aj listina z r. 149619, ktorou kvôli zlej finančnej situácii musel Gasparus z Čalomije odpredať Kolárskym svoj podiel na kolárskom mlyne, ktorý tieto rody spoluvlastnili takmer 200 rokov. V r. 150820 dokonca museli čalomijskí zemania dať okrem suchánskych majetkov do zálohy aj časť samotnej M. Čalomije, čo bol nedeliteľný rodový majetok, avšak aj to pomohlo len dočasne. V r. 152321 museli predať majetky v Lehôtke, v tomže roku22 dali do zálohy časť Medovariec (okr. KA) a ďalšiu časť Lehôtky predali v r. 152523 bzovíckemu kláštoru. Z tohože roku24 poznáme aj meno vtedajšieho richtára Malej Čalomije, ktorým bol istý Johannes Soos.

M. Calomija na mape 3. VM

Podľa portálneho súpisu Hontianskej stolice z r. 154925 patrila obec zemanom. V r. 161526 dostal M. Čalomiju za verné služby korune istý Demetry Tiboth. V r. 166027 prešli tunajšie majetky od istého Andreasa Barsona do rúk Georgia Illeshazyho, trenčianskeho a liptovského župana. Podľa P. Antolova patrila obec zemianskym rodom Luby a Lenkey, ktoré sa tu usadili v roku 1690. Juraj Luby sa prisťahoval z Liptova, a založil tu evanjelickú cirkev. Podľa Borovszkého v 18. storočí patrila Zmeškalovcom, v 19. storočí rodom Tihanyi, Balczár, Pajor, veľký statok tu mal aj istý Emil Kondor.

 Osobnosti

 Pozoruhodnosti

Dominantou obce je evanjelický neoklasicistický kostol z roku 1884. Pôvodný drevený kostol z roku 1690 bol zbúraný v r. 1752 na základe cisárskeho nariadenia. Po zavedení Tolerančného patentu bol v r.1787 postavený nový kostol, ale po úpadku zboru v polovici 19. st. spolu so školou schátral a zrútil sa. Pozdĺžny sieňový priestor s kláštornou klenbou na fabiónoch, steny členené združenými pilastrami a rámovanými plochami i v priestore nad kordónovou rímsou. Trojdielna západná empora má murovaný parapet, fasády sú členené horizontálnou pásovou bosážou a archivoltami. Veža ma nárožné kvádrovanie a hodinový ciferník je umiestnený nad zvukovými oknami. V interiéri sa nachádza neoklasicisticky upravený hlavný oltár z tvrdého dreva, s obrazom Krista požehnávajúceho dietkam, ktorý je dielom L. Kubányho. Drevená kazateľnica a krstiteľnica, organ z roku 1894. Zachovaná pôvodná 34m vysoká veža z roku 1801, s vežovými hodinam z r. 1807, kovovým krížom z r. 1913 a zvonami z r. 1923.

Kostol v Malej Čalomiji

V blízkosti kostola je aj neskoroklasicistická budova evanjelickej fary z r. 1867. Jednopodlažná sedemosová budova so stĺpovou loggiou. Na oknách vystupujúceho stredného rizalitu sú slepé archivolty, spojené spoločnou rímsou. Postranné okná majú trojhranné nadokenné štíty. Na stene budovy bola v r. 1996 odhalená pamätná tabuľa D. Lehockému. V obci sa nachádza aj kúria Kondorovcov zo začiatku 20. storočia.

 Odkazy a pramene


1MOL DL 72302
2MOL DL 287
3MOL DF 249092
4MOL DF 236041
5MOL DL 69193
6MOL DF 248871
7MOL DF 248872
8MOL DL 69277
9MOL DL 69198
10MOL DL 69199
11MOL DF 243980
12MOL DL 69205
13MOL DL 69259
14MOL DF 248185, DL 69211
15MOL DL 24419, 87139
16MOL DL 69504
17MOL DL 69407
18MOL DL 69522
19MOL DL 69529
20MOL DF 211282
21MOL DF 281966
22MOL DL 69579
23MOL DL 64005
24MOL DL 95876
25Maksay, s. 374
26MOL A 57 6 537
27MOL A 57 10 802