Geografia
Obec leží v Ipeľskej kotline na terasách medzi Čahovským potokom a Studienkou. Južná časť odlesneného chotára je rovina, severná časť je pahorkatina s plochými rozčlenenými chrbtami z mladotreťohorných uloženín. Má hnedozemné pôdy.
História
1244 Lezene, 1291 Lesunye, Lezunye, 1296 Lezene, 1342 Lezenye, 1381 Lezenia, 1387 Lezenie, 1773 Les[z]enye, Lesenitz, Lesenice, 1786 Leszenye, Leszenicza, 1808 Leszenye, Lesenice, Lesenica, 1863–1913, 1938–1945 Leszenye, 1920 Lesenica, Lesenice, 1927–1938, 1945– Lesenice
V okolí kostola sa našli črepy z bádenskej kultúry. Čo sa týka prvej písomnej zmienky, pramene sa zhodujú na listine, v ktorej sa pri metácii majetku Koarzeg spomína ako sused Lampertus de Lezene, ktorému patrilo sídlo Riba (dnes Ipolyszög). Problémom je však datovanie tejto listiny – odborníci sa zhodujú, že dátum vydania, ktorým je r. 1244, bol sfalšovaný, a listina je azda o niekoľko desaťročí mladšia, avšak presne sa datovať nedá. Lampertus sa spolu s bratom Stephanom spomína aj pri remabulácii hraníc majetku Koarzeg v r. 1281, čo je fakticky prvá nespochybniteľná písomná zmienka o Leseniciach. V r. 1291 sa Stephanus spomína pri pokonaní za škody na majetku ostrihomského arcibiskupstva, ktoré spôsobil jeho príbuzný Benedictus. Listina ako svedka uvádza aj Iohanna, kňaza z Leseníc, čo dokazuje skorú existenciu miestneho kostola. V r. 1296 sa Stephanus uvádza ako majiteľ Čeloviec a časti Vinice.
Súpis pápežských desiatkov z r. 1332-37 potvrdzuje existenciu kostola, zasväteného Panne Márii, ktorého kňazom bol istý Egidius. V r. 1342sa Lesenice uvádzajú medzi majetkami hradu Litava, ktorý kráľ odňal vtedajším vlastníkom z rodu de Dobrakuta (Dobra Kuća v Chorvátsku), ktorí boli za rôzne zločiny odsúdení na smrť. O rok neskôr sa pri delení majetkov medzi šľachticmi z K. Kosíh spomína lesenická farnosť a kňaz Paulus, pod ktorého dohľadom sa tento právny akt uskutočnil. V r. 1345 sa znovu pripomína rod Lesenických, kedy Johannes vystupuje ako svedok pri spore o Cerovo; v r. 1358 zasa ako slúžny.
V r. 1362 sa Petrus de Lezone sťažoval, že Balassovci z Ďarmot dali za krádež obesiť jeho poddaného Andreasa. Petrus bol vnukom Lamperta a synom Chaka, a práve s dedičným menom Chako sa v súvislosti so zemanmi z Leseníc stretávame často aj v ďalších storočiach. Spor Petra Chaka s Balassovcami sa spomína aj v r. 1388, aj v r. 1394, kde sa spomínajú aj detaily – Georgius Balassa mal neoprávnene zabrať 50 jutár Petrovej pôdy v (Op.) Novej Vsi a pripojiť ju k svojmu majetku v Iliašove. Ďalší spor týchto dvoch rodov sa v r. 1395 týkal Chrastiniec. V r. 1406 sa ako svedok iného sporu spomína kňaz Johannes z Leseníc (Lesscene).
Asi najvýznamnejším predstaviteľom rodu Lesenických v stredoveku bol Paulus Chako. Ten v r. 1443 získal novú donáciu na majetok Ryba, ktorý ležal na pomedzí Hontu a Novohradu, a ktorý kedysi patril jeho predkom, ale do tejto doby bol neprávom okupovaný. V r. 1454 sa po prvýkrát spomína ako kastelán hradu Drégely. Medzitým sa v listine z r. 1455 uvádza ďalší lesenický kňaz menom Bartholomeus. Paulus Chako bol drégeľským kastelánom pomerne dlho – spomína sa v r. 1457, kedy získal časť majetku Horhi (Horša, okr. LV); aj v r. 1463. Pravdepodobne v tejto funkcii odvádzal dobré služby, pretože jeho kariérny postup sa neskončil – v r. 1467-68 zastával funkciu hontianskeho vicekomesa (vicišpána). V r. 1468 sa spomína aj jeho rodová spriaznenosť so zemanmi z Radvane (okr. BB), s ktorými sa sporil o vyrovnanie vena. Jeho ďalši osud však listiny neozrejmujú.
V r. 1478 sa spomína Nicolaus Chako, ktorého manželkou bola Elizabeth z (Kamenných?) Kosíh, ktorej dedičné majetky obsadil rod Berky. V r. 1486 sa vo funkcii svedka objavuje lesenický richtár. V r. 1488 sa ako vicekomes uvádza aj Johannes. Johannova vdova sa v r. 1494 zriekla častí majetkov Lesenice a Nová Ves, a kúrie v Leseniciach v prospech Johannovho brata Nicolaa. V tomže roku sa riešil spor medzi potomkami Nicolaa a Elizabeth, a rodmi Berky a Bornemisza, pri ktorom sa v chotári Leseníc spomína aj prédium Naghmezew, azda súvisiace s rovnomennou lokalitou pri K. Kosihách. V r. 1504 získala manželka Davida z Leseníc časť majetku Drženice (okr. LV). V r. 1520 vyplatil rod Dacho zálohový dlh na Dačov Lom, ktorý držala vdova po Paulovi.
Prakticky žiadne záznamy nemáme z obdobia tureckej okupácie. Jedným z mála dostupných prameňov je portálny súpis Hontianskej stolice z r. 1549, podľa ktorého bol majetok rozdrobený medzi viacerých zemanov. V r. 1662 tu majetky získal Georgius Illeshazy, kráľovský stolník a trenčiansky župan. Korabinsky a Vályi obec zhodne označujú za slovenskú, Fenyes už za zmiešanú. V 18.-19. storočí patrila obec rodu Majthény. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Do roku 1933 tu mali pozemky Fischerovci. V roku 1948 vznikol v obci štátny majetok, šľachtiteľský a semenársky podnik.
Pozoruhodnosti
Okrem dvoch kostolov a niekoľkých objektov malej sakrálnej architektúry sa tu nachádzala aj neskororenesančná kúria rodu Majthény z prvej polovice 17. storočia, prestavaná klasicisticky v roku 1796, neskôr aj v 19. st. a ešte raz v roku 1945. Bola to jednopodlažná budova s obdĺžnikovým pôdorysom, predstavaným portikom, ústredným rizalitom a dvoma nárožnými okrúhlymi vežami. Fasády v rokokovo-klasicistickom štýle z konca 18. storočia. V priľahlom parku boli 3 fontány aj niekoľko vzácnych stromov. V roku 1990 bola zbúraná kvôli plánom na výstavbu kultúrneho domu.V centre obce je aj pomník padlým.
Odkazy a pramene
Okres VK 