Tag Archives: Koláre

Kouarzeg

Usadlosť sa spomína ako Kuarzeg už v listine z r. 12441, kedy ju za zásluhy od kráľa získal syn šľachtica zo Sudíc (Szügy). V jej chotári sa nachádzal aj hrad Haradissa. V r. 12702 bola predmetom sporu medzi Sudickými a zvolenským županom Demeterom, s čím pravdepodobne súviselo aj poškodenie chotárnych hraníc, ktoré bolo hlavným obsahom ďalších relevantných listín. Až v r. 12963 Demeter od sporu odstúpil výmenou za územie susednej usadlosti Riba (dnes Ipolyszög).

V r. 13584 potomok rodu Sudických žiadal, aby rodina vacovského biskupa nebrala osohy a stiahla sa z jeho majetku Koarzegh (príp. Kouarzeg). Zápis o súdnom konaní medzi potomkami týchto dvoch strán máme aj z r. 14105. V r. 14146 už patrila rodu Kowar (Kolársky), ktorý ale tiež požadoval, aby šľachtici zo Sečian prestali obsadzovať tento majetok. V r. 14207 sa dokonca spomínajú “terorizovaní a vystrašení” obyvatelia (terrorem et timorem).

Pravdepodobne tieto neustále nepokoje spôsobili, že usadlosť začala upadať, až kým celkom nezanikla. V r. 1414 sa označuje ako predium seu possessio Kowarzeg, v r. 14688, keď sa o ňu sporila šľachta z Kolár a Mohory, ako terra seu predium Kowarzegh, v r. 14979 ako terra Kowaryzeg, a napokon v r. 151810 pod týmto menom existoval už len háj či les (nemus Kowarzek).

Čo sa lokality týka, pomerne jednoznačne vymedzuje umiestnenie usadlosti už prvá listina z r. 1244. Južnou hranicou bol chotár Riby, na východe bol Ipeľ a na západe hranice panstva Čalomija. Potvrdzuje to aj listina z r. 1414, kde je lokalizovaná uprostred chotárov usadlostí V. Čalomija, Riba a Koláre. Nepriamo to dokladá aj druhá časť jej pomenovania, pravdepodobne pochádzajúca z maďarského szög (uhol), čo má súvis s geografickou polohou, a takmer pravým uhlom, ktorý v tejto oblasti vytvára koryto Ipľa. Na neskorších mapách už žiadne stopy po usadlosti nenájdeme, ale “uhol” sa zachoval v neskoršom maďarizačnom pomenovaní pôvodne slovenskej obce Riba na druhej strane Ipľa.


1. [MOL DF 248871]
2. [MOL DF 248871]
3. [MOL DF 248871]
4. [MOL DL 69619, 69238]
5. [MOL DL 69403]
6. [MOL DF 248925]
7. [MOL DL 69395]
8. [MOL DL 69486]
9. [MOL DL 69532, 69533]
10. [MOL DL 69564]

Malá sakrálna architektúra v Kolároch

  • V staršej južnej časti obce sa nachádza ďalší kríž z umelého kameňa, s textom A jó Isten dicsőségére és a szűz Anya tiszteletére álítatták GRESINA JÓZSEF és neje sz. VARGA ROZÁLIA és két fiuk 1975. 8. 15.
  • Ďalší, tzv. Kassaiov kríž je na pravej strane cesty smerom do Veľkej Čalomije, s textom Az Isten dicsőségére és a buzgó hivek léleképülésére emeltette CSERI ISTVÁN Kóváron 1859
  • Oproti Kassaiovmu krížu, na ľavej strane cesty, sa nachádza ďalší, stojaci na hnedom pieskovcovom podstavci. Kríž je bez textu, ale vraj ho dal postaviť Ferenc Cseri koncom 19. storočia.
  • Pôvodne drevený ústredný kríž cintorína bol nahradený novým, vytesaným z čierneho mramoru, s textom Az Isten dicsőségére állítatták a kóvári hívek 1963
  • Južne od obce neďaleko viníc stával pieskovcový kríž s textom Az Úr Jézus öt szent sebe tiszteletére és a hívő lelkek épülésére állítatta Benko István és neje Kopcsányi Emília 1936, ale korpus sa zlomil. Je možné, že bude čoskoro obnovený.

Kríž pri ceste do ChrastiniecKríž pred kostolom

  • Hlavný kríž pred kostolom je vytesaný z mramoru, osadený bol v r. 1923, s textom Isten dicsőségére állíttatta CSERI ISTVÁN és neje MÉZES ANTÓNIA egyetlen fiuk CSERI VINCZE hős emlékére aki drága életét áldozta a hazáért
  • Na ceste do Chrastiniec stojí drevený kríž, postavený Istvánom Cserim koncom 19. storočia.
  • Popri ceste na Chrastince je dvojica podobných tehlových kaplniek. Tú na pravej strane cesty dal postaviť Miklós Cseri na začiatku 20. storočia, tú nižšiu vľavo Vince Cseri.

Kaplnka pri ceste do ChrastiniecKaplnka pri ceste do Chrastiniec

  • V centre obce je postavená kamenná zvonica neoklasicistického tvaru, podobná tej v Sečiankach. Traduje sa, že od nej viedli tunely na hrad Modrý Kameň, ako aj na už neexistujúci hrad Haradissa.
  • V kostolnej záhrade je malá kaplnka Najsvätejšieho Ježišovho srdca, postavená z červených tehál rodinou Násalyovcov.

Zvonica v KolárochKaplnka Ježišovho srdca pred kostolom

  • Pri ceste smerom na Slovenské Ďarmoty sa nachádza rustikálna kamenná socha sv. Trojice z 19. storočia, postavená na vysokom stĺpe, s textom Állítá CSERI ISTVÁN 1905
  • V neďalekej záhrade sa nachádza pieskovcová socha sv. Vendelína, podľa dedikácie postavená v r. 1908, renovovaná v r. 1951, avšak môže byť aj staršia. Pôvodne stála nižšie na okraji obce vedľa pasienku, ale musela byť presunutá kvôli rozširovaniu cesty.

Socha sv. TrojiceSocha sv. Vendelína

Zdroj: CSÁKY KÁROLY: Kóvár község szakrális emlékei (BÖRZSÖNYI HELIKON 6/2011)

Kostol v Kolároch

Predchodcom dnešného kostola bola kaplnka sv. Mikuláša, ktorá je spomenutá v testamente Pavla z Kolár z r. 1425, a ktorú dal pravdepodobne postaviť on sám. V r. 1526 sa v testamente Františka z Kolár spomína tunajšia farnosť a miestny kňaz Sebastián. Dnešný kostol bol postavený až v r. 1899 v neobarokovom slohu, pričom sa na stavbu múrov použil aj materiál zo starého kostola či kaplnky. Ide o jednoloďovú stavbu s pristavaným polkruhovým uzáverom presbytéria. Romantická strešná vežička má ihlancové zastrešenie.

Kostol v Kolároch

Hlavný oltár tvorí olejomaľba sv. Mikuláša a polychrómované sochy anjelov, všetko z 19. storočia. Druhý z patrónov kostola, sv. Štefan kráľ, je zobrazený na freske na severnej stene kostola. Na bočných oltároch sú polychrómované sochy Ježišovho srdca a Lurdskej Panny Márie, obe z 20. storočia. V sakristii je pekný drevený kríž aj socha vzkrieseného Krista z 19. storočia.

HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava, 1968, s. 61.

Hrad Haradissa

Málo známy hrad v okolí Kolár, pravdepodobne postavený ešte pred tatárskym vpádom v 13. storočí. Doložený je z roku 12441, kedy kráľ Belo IV. daroval Mikulášovi, synovi svojho vazala Obička zo Sudíc, majetok Kouarzeg v blízkosti Ipľa, súčasťou katastra ktorej bol aj hrad Haradissa (Haradissa castrum). Toto je prakticky aj jediná písomná zmienka o existencii tohto hradu, keďže všetky nasledovné listiny2, ktoré uvádza Bakács či iné pramene, len citujú pôvodné metačné údaje.

Najdôležitejšou otázkou zostáva poloha tohoto hradu. Bakács ho na svojej mape lokalizuje do priestoru, vytvoreného trojuholníkom obcí Chrastince – Koláre – Balassagyarmat, to je ale málo pravdepodobné jednak vzhľadom na morfológiu terénu, ako aj samotné metačné údaje. Listina naznačuje, že hrad stál v lese na západ od usadlosti Riba (…ad Haradissa Castrum in unum nemus ad occidentem…). Inú interpretáciu ponúka stránka obce Ipolyszög (dnešný názov Riby) na maďarskej Wikipedii3. Tam sa ako lokalita hradu uvádza lesom zarastené skalnaté bralo asi poldruha kilometra “severovýchodne” od obce, lenže tým smerom je dnes len záplavová rovina okolo Kolár. Stránka naviac uvádza, že stopy po opevnení sú tu viditeľné dodnes… Je skôr pravdepodobné, že hrad stál na pieskovej dune nad Ipľom, ktorá sa postupnou eróziou rozpadla. Dnes tu už žiadna vyvýšenina nie je, ale niektoré novšie mapy v predpokladanej polohe zachytávajú toponymum Hradište.

Pokiaľ ide o názov hradu, celkom vierohodné vysvetlenie môžeme nájsť na stránkach obce Chrastince4: “Táto pevnosť už existovala dávno pred vpádom Tatárov. Je možné, že predchodcom tohto hradu bola avarská, alebo slovanská pevnosť (Veľkomoravská ríša). Názov hradu Haradissa môže byť aj slovanského pôvodu, ktoré vzniklo skomolením slova “hradište” /Hradište-Hradišťa-Haradišťa–Haradišša/ po príchode a usadení prvých maďarských kmeňov“.


1. [Codex diplomaticus patrius (CDP) IV, str. 28]
2. [1281: MOL DL 69196; CDP IV, str. 62; 1298: Codex diplomaticus Arpadianus continuatus V, str. 193]
3. [http://hu.wikipedia.org/wiki/Ipolyszög]
4. [http://www.chrastince.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=33&Itemid=4]

Koláre

 Geografia
Koláre
Obec leží v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa. Odlesnený rovinný chotár na mokrej zaplavovanej nive a terasách Ipľa a potoka Studienky tvoria mladotreťohorné uloženiny. Má nivné, lužné a hnedozemné pôdy.

 História

1244 Kuar, 1257 Koar, 1295 Kuari, 1296 Kuar , 1298 Koar, 1299 Kouar, 1328 Koary, 1338 Koar, 1402, 1409 Kouar, 1773 Kovár, Koláre, 1786 Kowar, 1808 Kovár, Koláre, 1863–1873, 1888–1907 Kóvár, 1877–1882 Kovár, 1913, 1938–1945 Kővár, 1920 Koláre, 1927–1938, 1945–1948 Koláry, Kovár, 1948–1978 Koláry, 1979– Koláre

Názov obce je pravdepodobne odvodený od mena turkického kmeňa Kabarov, ktorý mal v maďarskom vojsku za úlohu stráženie hraničných zásekov, z ktorých jeden je doložený aj v mene susedného zaniknutého sídla Kowarzeg. Niektoré pramene uvádzajú aj možnosť, že názov je slovenského pôvodu a je odvodené od slova kovár (kováč). Na území dnešnej obce Koláre bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej kultúry, aj slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej.

Po prvýkrát sa nepriamo spomína už v r. 12471, kedy opísaný chotár sídla Ďarmoty siahal až na hranice majetkov komesov Poznana a Nicolaa. Títo sa spomínajú v r. 12572 ako synovia Nicolaa de Kuar a vlastníci časti Príbeliec, ktoré tu darovali svojmu príbuznému. Rod de Kuar bol jednou vetvou Hunt-Poznanovcov, starého rodu slovenského pôvodu, ktorý získal obrovské majetky na území pôvodného Nitrianskeho kniežatstva ešte za Štefana I. Dá sa predpokladať, že k nim patrili aj Koláre a Čalomija, ktoré boli dlhodobým sídlom a nedeliteľnou dŕžavou tejto vetvy, z ktorej neskôr vzišli šľachtické rody Kolárskych a Čalomijských.

Nicolaus sa v r. 1292-963 spomína pri spore o hranice majetku Kowarzeg, ktorý sa v susedstve Kolár uvádza pri metácii z r. 12984. V r. 12995 si všetky majetky Nicolaa rozdelili jeho štyria synovia a jedna dcéra s manželom. Títo synovia si v r. 13026 majetky prerozdelili, a v r. 13037 sa museli podeliť ešte aj s dedičmi svojho strýka Poznana. Už v tejto dobe na Ipli pri Kolároch stál mlyn, ktorý je vôbec najstarším doloženým v regióne, a ktorý v r. 13068 získali Nicolaovi potomkovia. Poznanova dcéra Kethe sa vydala do rodu šľachty z Plášťoviec (okr. LV), a ako veno získala časť Selian, ktorá sa v jej vlastníctve spomína v r. 13099 a 132610. V r. 132811 sa Nicolaov syn Ladislaus uvádza ako sused pri spore o zaniknutú dedinu Inanch; v tomže roku12 spolu s bratom vymenili svoj podiel v Príbelciach za majetky v zaniknutom sídle Zanthleurench v maď. časti Novohradu. V r. 133213 sa obaja bratia spomínajú vo funkcii slúžnych Hontianskeho komitátu.

Koláre na mape 1. VM

Potomkovia Poznana a Nicolaa sa v týchto dobách ešte striedavo spomínajú s oboma prídomkami (Kolársky i Čalomijský), čo svedčí o blízkej prepojenosti oboch sídiel. Až zhruba od polovice 14. storočia sa ako šľachta z Kolár formuje vetva, vychádzajúca od Poznana. Na vtedajšie pomery šlo rozhodne o súdržnú rodinu, pretože spory v rámci blízkeho príbuzenstva sa prakticky neuvádzajú. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa samotné sídlo Koláre v listinách spomína len zriedka – dedilo sa v priamej línii po meči, a vždy ako celok, takže nedochádzalo k drobeniu tunajších majetkov. Spory Kolárskych sa vždy týkali len majetkov viac či menej vzdialených, ktorých táto rodina mala pomerne veľa – okrem najstarších donácii na Koláre, Čalomiju, Seľany, Opatovce a dve zaniknuté dediny Zanthleurench a Felzerfalu rod postupne získával a predával aj majetky v Plášťovciach, Semerovciach, Sazdiciach, Krškanoch (všetky okr. LV), v našom regióne v Trebušovciach a Kiarove, v Mohore v Novohrade, ale aj vo vzdialených stoliciach Zvolenskej, Peštianskej, Hevešskej, Békešskej a Biharskej.

Predstavitelia rodu Kolárskych sa v listinách zo 14. storočia objavujú veľmi často v rôznych nižších funkciách. Najvýznamnejším predstaviteľom rodu a pravdepodobne najdôležitejšou osobnosťou neskorého stredoveku, ktorá pochádzala z tohto regiónu, bol Paulus, syn Matthiasa a Poznanov pravnuk. Kedy sa narodil, nevieme – v listinách sa po prvýkrát spomína v r. 137414 pri spore o Seľany, takže v tej dobe už musel byť dospelý. Už v tejto listine sa spomína s prezývkou litteratus, čiže vzdelanec, ktorá sa dávala zväčša šľachticom s univerzitným vzdelaním. Je zrejmé, že Paulus mal vzdelanie právnické, a podľa toho sa odvíjala aj jeho kariéra – najskôr zastupoval vlastnú rodinu, v r. 1388-9115 bol právnym zástupcom zemanov z rodu de Chytar (Csitár v maď. Novohrade), ale už v r. 139216 sa spomína ako hlavný notár (prothonotarius) dvorského sudcu Emerica Bebeka. Dá sa predpokladať, že Paulus mal dobré väzby práve s rodom Bebekovcov, pretože aj jeho ďalší postup sa spája s nimi. V r. 140017 sa po prvýkrát spomína vo funkcií hlavného notára vtedajšieho palatína Detrica Bebeka, a toto miesto zastával aj počas úradovania najdlhšie pôsobiaceho uhorského palatína, Nicolausa de Gara (1402-1433), až do svojej smrti okolo r. 1430. Ako hlavný notár palatína bol prakticky najvyšším výkonným súdnym úradníkom v Uhorsku, a mal na starosti celý chod palatínskej kancelárie. Niekoľko listín18 palatínskej proveniencie bolo dokonca vydaných priamo v Kolároch, čo svedčí o tom, že palatín bol častým hosťom v kúrii rodu Kolárskych.

Koláre na mape 2. VM

Ako sme už spomenuli, správy o Kolároch ako sídle sú sporé. V r. 140019 sa spomína pri spore o hranice Ďarmot, avšak ide len o citáciu starej listiny z r. 1247. Zaujímavejšou je listina z r. 141020, ktorá opäť spomína mlyn v Kolároch, podľa správy až štvorkolesový, ktorého prevádzka bola ale obmedzovaná postavením nového mlyna v osade Riba na opačnej strane Ipľa, čo sa stalo predmetom sporu. Takisto zaujímavým je dokument z r. 141121, podľa ktorého bola na nejakých kolárskych poddaných, uväznených vo Vacove, uvalená kaucia 120 forintov, ktorú mal zaplatiť ich zemepán, inak by mu mohol byť zabratý majetok v Kolároch v tejto hodnote. V r. 141322 sa sídlo spomína pri spore o susedný Kowarzeg. Pre históriu obce je dôležitý záznam z r. 142523, podľa ktorého daroval vyššie spomenutý Paulus veľkú časť svojho majetku na založenie kaplnky či kostola sv. Mikuláša v Kolároch, ktorý mal byť fíliou staršieho čalomijského kostola, pod ktorý azda dovtedy patrili obe sídla.

Po Paulovej smrti prebrali správu majetkov jeho synovia Ladislaus a Johannes, z ktorých prvý síce mal minimálne jedného syna, ten však okolo r. 1470 asi umrel. Tým by rod Kolárskych vymrel po meči, avšak Ladislauova dcéra Anna si za manžela vzala Simona z Mohory, ktorý bol do rodiny formálne adoptovaný a prebral aj rodový prídomok. Tento pár mal dvoch synov, Paula a Ladislaua, z ktorých predovšetkým ten prvý opäť pozdvihol rodovú slávu, aj keď na pozície svojho slávnejšieho predka-menovca nedosiahol. Vrcholom jeho kariéry bola pozícia hontianskeho vicekomesa (vicišpána), ktorú však zastával po viac ako 10 rokov (1511-1525). Pokiaľ ide o samotné sídlo, v r. 150824 sa spomínajú mená dvoch poddaných – Michael Brohon a Benedictus Ebecky, a v r. 152625 mená ďalších troch – Petrus Bochan, Paulus Ebeczky a Gregorius Kolchar. Táto listina uvádza aj nespornú existenciu tunajšieho kostola.

Koláre na mape 3. VM

Málo písomných dokladov máme z obdobia tureckej okupácie. Z r. 154126 sa zachovalo potvrdenie donácie na majetky rodu, ktorými boli: Koláre, Opatovce, Bátorová, Seľany, Trebušovce, Sazdice, Horné Semerovce a Malé Krškany v Hontianskej, Bew a Kenderes v Hevešskej, a Echeg v Békešskej stolici. Portálny súpis z r. 154927 uvádza len toľko, že majiteľmi obce boli zemania. Podľa Ivána Nagya mali Paulus a Ladislaus dokopy 5 synov, avšak môžeme sa domnievať, že títo padli v protitureckých bojoch, pretože ako posledných žijúcich potomkov uvádza len dcéry. Rod tak niekedy v druhej polovici 16. storočia vyhynul po meči a dôležitosť dediny výrazne upadla. Majetky sa tak vrátili do rúk panovníka, ktorý ich pravdepodobne prideľoval svojim verným – jediný zachovaný donačný záznam však máme až z r. 166028, kedy časť z nich, vrátane Kolár, prešla od istého Andreasa Barsona do rúk Georgia Illeshazyho, trenčianskeho a liptovského župana.

Korabinského lexikón uvádza existenciu viníc pri Ipli, Fenyes spomína majetky rodov Géczy, Kubinyi, Ebeczky a Dubraviczky, Borovszky ešte pridáva rody Bory, Horváth, Murányi a Prónay. Do roku 1905 tu mal majetky Leo Festetics. Obyvatelia sa zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Po vzniku 1. ČSR sa z usadlostí na maďarskej strane Ipľa sformovala nová osada Újkóvár, neskôr pričlenená k Balassagyarmatu. Počas II. svetovej vojny stratila obec svoj drevený most cez Ipeľ, postavený začiatkom 19. storočia, a tým aj významnú polohu v živote hontianskej župy.

Osobnosti

  • Ferenc Kubinyi – jazykovedec, archeológ a historik. Narodil sa tu v r. 1836, zomrel vo V. Krtíši v r. 1903, pochovaný je na evanjelickom cintoríne.
  • Pál Csáky – politik, narodil sa tu v r. 1956.

Pamätná tabuľa F. Kubínymu

 Pozoruhodnosti

V obci sa nachádza rímsko-katolický kostol  sv. Mikuláša a sv. Štefana, i klasicistická kúria Kubínyovcov, na stene ktorej je umiestnená pamätná tabuľa rodákovi F. Kubínyimu. V obci stojí aj niekoľko objektov malej sakrálnej architektúry.

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DF 248913
2MOL DF 249092
3MOL DF 248871
4MOL DF 248872
5MOL DL 69277
6MOL DL 69198
7MOL DL 69199
8MOL DF 243980
9MOL DL 69242
10MOL DL 69242
11MOL DL 69205
12MOL DL 69259
13MOL DF 248185, DL 69211
14MOL DL 37269, DL 69279
15MOL DF 248205, 248206, 248208, 248213, 248274
16MOL DL 69282
17MOL DL 376
18MOL DL 65846 (1410), 9819 (1411), 107930 (1421), 46107, 65869 (1428), 43794 (1429)
19MOL DL 62547
20MOL DL 69355
21MOL DL 69361
22MOL DF 248925
23MOL DL 37273
24MOL DL 69547
25MOL DL 69598
26MOL A 57 2 10
27Maksay, s. 375
28MOL A 57 10 802