Tag Archives: Koláre

Magister Pavol z Kolár

Aj s našim prispením už onedlho vyjde publikácia, mapujúca život významnej, a napriek tomu úplne zabudnutej stredovekej osobnosti, pochádzajúcej z nášho okresu – magistra Pavla z Kolár. Kniha vychádza vo vydavateľstve Miloš Hric predovšetkým vďaka príspevku z Fondu na podporu umenia (FPU), a do predaja by sa mala dostať koncom augusta. Viac detailov pridáme postupne, zatiaľ však aspoň anotácia, špecifikácia a niekoľko obrázkov vrátane skutočne podarenej ilustrovanej obálky: Continue reading Magister Pavol z Kolár

Reklamy

Kouarzeg

Usadlosť sa spomína ako Kuarzeg už v listine z r. 12441, kedy ju za zásluhy od kráľa získal syn šľachtica zo Sudíc (Szügy). V jej chotári sa nachádzal aj hrad Haradissa. V r. 12702 bola predmetom sporu medzi Sudickými a zvolenským županom Demeterom, s čím pravdepodobne súviselo aj poškodenie chotárnych hraníc, ktoré bolo hlavným obsahom ďalších relevantných listín. Až v r. 12963 Demeter od sporu odstúpil výmenou za územie susednej usadlosti Riba (dnes Ipolyszög).

V r. 13584 potomok rodu Sudických žiadal, aby rodina vacovského biskupa nebrala osohy a stiahla sa z jeho majetku Koarzegh (príp. Kouarzeg). Zápis o súdnom konaní medzi potomkami týchto dvoch strán máme aj z r. 14105. V r. 14146 už patrila rodu Kowar (Kolársky), ktorý ale tiež požadoval, aby šľachtici zo Sečian prestali obsadzovať tento majetok. V r. 14207 sa dokonca spomínajú “terorizovaní a vystrašení” obyvatelia (terrorem et timorem).

Pravdepodobne tieto neustále nepokoje spôsobili, že usadlosť začala upadať, až kým celkom nezanikla. V r. 1414 sa označuje ako predium seu possessio Kowarzeg, v r. 14688, keď sa o ňu sporila šľachta z Kolár a Mohory, ako terra seu predium Kowarzegh, v r. 14979 ako terra Kowaryzeg, a napokon v r. 151810 pod týmto menom existoval už len háj či les (nemus Kowarzek).

Čo sa lokality týka, pomerne jednoznačne vymedzuje umiestnenie usadlosti už prvá listina z r. 1244. Južnou hranicou bol chotár Riby, na východe bol Ipeľ a na západe hranice panstva Čalomija. Potvrdzuje to aj listina z r. 1414, kde je lokalizovaná uprostred chotárov usadlostí V. Čalomija, Riba a Koláre. Nepriamo to dokladá aj druhá časť jej pomenovania, pravdepodobne pochádzajúca z maďarského szög (uhol), čo má súvis s geografickou polohou, a takmer pravým uhlom, ktorý v tejto oblasti vytvára koryto Ipľa. Na neskorších mapách už žiadne stopy po usadlosti nenájdeme, ale “uhol” sa zachoval v neskoršom maďarizačnom pomenovaní pôvodne slovenskej obce Riba na druhej strane Ipľa.


1. [MOL DF 248871]
2. [MOL DF 248871]
3. [MOL DF 248871]
4. [MOL DL 69619, 69238]
5. [MOL DL 69403]
6. [MOL DF 248925]
7. [MOL DL 69395]
8. [MOL DL 69486]
9. [MOL DL 69532, 69533]
10. [MOL DL 69564]

Malá sakrálna architektúra v Kolároch

  • V staršej južnej časti obce sa nachádza ďalší kríž z umelého kameňa, s textom A jó Isten dicsőségére és a szűz Anya tiszteletére álítatták GRESINA JÓZSEF és neje sz. VARGA ROZÁLIA és két fiuk 1975. 8. 15.
  • Ďalší, tzv. Kassaiov kríž je na pravej strane cesty smerom do Veľkej Čalomije, s textom Az Isten dicsőségére és a buzgó hivek léleképülésére emeltette CSERI ISTVÁN Kóváron 1859
  • Oproti Kassaiovmu krížu, na ľavej strane cesty, sa nachádza ďalší, stojaci na hnedom pieskovcovom podstavci. Kríž je bez textu, ale vraj ho dal postaviť Ferenc Cseri koncom 19. storočia.
  • Pôvodne drevený ústredný kríž cintorína bol nahradený novým, vytesaným z čierneho mramoru, s textom Az Isten dicsőségére állítatták a kóvári hívek 1963
  • Južne od obce neďaleko viníc stával pieskovcový kríž s textom Az Úr Jézus öt szent sebe tiszteletére és a hívő lelkek épülésére állítatta Benko István és neje Kopcsányi Emília 1936, ale korpus sa zlomil. Je možné, že bude čoskoro obnovený.

Kríž pri ceste do ChrastiniecKríž pred kostolom

  • Hlavný kríž pred kostolom je vytesaný z mramoru, osadený bol v r. 1923, s textom Isten dicsőségére állíttatta CSERI ISTVÁN és neje MÉZES ANTÓNIA egyetlen fiuk CSERI VINCZE hős emlékére aki drága életét áldozta a hazáért
  • Na ceste do Chrastiniec stojí drevený kríž, postavený Istvánom Cserim koncom 19. storočia.
  • Popri ceste na Chrastince je dvojica podobných tehlových kaplniek. Tú na pravej strane cesty dal postaviť Miklós Cseri na začiatku 20. storočia, tú nižšiu vľavo Vince Cseri.

Kaplnka pri ceste do ChrastiniecKaplnka pri ceste do Chrastiniec

  • V centre obce je postavená kamenná zvonica neoklasicistického tvaru, podobná tej v Sečiankach. Traduje sa, že od nej viedli tunely na hrad Modrý Kameň, ako aj na už neexistujúci hrad Haradissa.
  • V kostolnej záhrade je malá kaplnka Najsvätejšieho Ježišovho srdca, postavená z červených tehál rodinou Násalyovcov.

Zvonica v KolárochKaplnka Ježišovho srdca pred kostolom

  • Pri ceste smerom na Slovenské Ďarmoty sa nachádza rustikálna kamenná socha sv. Trojice z 19. storočia, postavená na vysokom stĺpe, s textom Állítá CSERI ISTVÁN 1905
  • V neďalekej záhrade sa nachádza pieskovcová socha sv. Vendelína, podľa dedikácie postavená v r. 1908, renovovaná v r. 1951, avšak môže byť aj staršia. Pôvodne stála nižšie na okraji obce vedľa pasienku, ale musela byť presunutá kvôli rozširovaniu cesty.

Socha sv. TrojiceSocha sv. Vendelína

Zdroj: CSÁKY KÁROLY: Kóvár község szakrális emlékei (BÖRZSÖNYI HELIKON 6/2011)

Kostol v Kolároch

Predchodcom dnešného kostola bola kaplnka sv. Mikuláša, ktorá je spomenutá v testamente Pavla z Kolár z r. 1425, a ktorú dal pravdepodobne postaviť on sám. V r. 1526 sa v testamente Františka z Kolár spomína tunajšia farnosť a miestny kňaz Sebastián. Dnešný kostol bol postavený až v r. 1899 v neobarokovom slohu, pričom sa na stavbu múrov použil aj materiál zo starého kostola či kaplnky. Ide o jednoloďovú stavbu s pristavaným polkruhovým uzáverom presbytéria. Romantická strešná vežička má ihlancové zastrešenie.

Kostol v Kolároch

Hlavný oltár tvorí olejomaľba sv. Mikuláša a polychrómované sochy anjelov, všetko z 19. storočia. Druhý z patrónov kostola, sv. Štefan kráľ, je zobrazený na freske na severnej stene kostola. Na bočných oltároch sú polychrómované sochy Ježišovho srdca a Lurdskej Panny Márie, obe z 20. storočia. V sakristii je pekný drevený kríž aj socha vzkrieseného Krista z 19. storočia.

HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava, 1968, s. 61.

Hrad Haradissa

Málo známy hrad v okolí Kolár, pravdepodobne postavený ešte pred tatárskym vpádom v 13. storočí. Doložený je z roku 12441, kedy kráľ Belo IV. daroval Mikulášovi, synovi svojho vazala Obička zo Sudíc, majetok Kouarzeg v blízkosti Ipľa, súčasťou katastra ktorej bol aj hrad Haradissa (Haradissa castrum). Toto je prakticky aj jediná písomná zmienka o existencii tohto hradu, keďže všetky nasledovné listiny2, ktoré uvádza Bakács či iné pramene, len citujú pôvodné metačné údaje.

Najdôležitejšou otázkou zostáva poloha tohoto hradu. Bakács ho na svojej mape lokalizuje do priestoru, vytvoreného trojuholníkom obcí Chrastince – Koláre – Balassagyarmat, to je ale málo pravdepodobné jednak vzhľadom na morfológiu terénu, ako aj samotné metačné údaje. Listina naznačuje, že hrad stál v lese na západ od usadlosti Riba (…ad Haradissa Castrum in unum nemus ad occidentem…). Inú interpretáciu ponúka stránka obce Ipolyszög (dnešný názov Riby) na maďarskej Wikipedii3. Tam sa ako lokalita hradu uvádza lesom zarastené skalnaté bralo asi poldruha kilometra “severovýchodne” od obce, lenže tým smerom je dnes len záplavová rovina okolo Kolár. Stránka naviac uvádza, že stopy po opevnení sú tu viditeľné dodnes… Je skôr pravdepodobné, že hrad stál na pieskovej dune nad Ipľom, ktorá sa postupnou eróziou rozpadla. Dnes tu už žiadna vyvýšenina nie je, ale niektoré novšie mapy v predpokladanej polohe zachytávajú toponymum Hradište.

Pokiaľ ide o názov hradu, celkom vierohodné vysvetlenie môžeme nájsť na stránkach obce Chrastince4: “Táto pevnosť už existovala dávno pred vpádom Tatárov. Je možné, že predchodcom tohto hradu bola avarská, alebo slovanská pevnosť (Veľkomoravská ríša). Názov hradu Haradissa môže byť aj slovanského pôvodu, ktoré vzniklo skomolením slova “hradište” /Hradište-Hradišťa-Haradišťa–Haradišša/ po príchode a usadení prvých maďarských kmeňov“.


1. [Codex diplomaticus patrius (CDP) IV, str. 28]
2. [1281: MOL DL 69196; CDP IV, str. 62; 1298: Codex diplomaticus Arpadianus continuatus V, str. 193]
3. [http://hu.wikipedia.org/wiki/Ipolyszög]
4. [http://www.chrastince.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=33&Itemid=4]