Tag Archives: kaštiele

Kaštiele v Neninciach

Staršia kúria LukovcovKaštieľ

Nachádza sa tu neoklasicistická kúria Lukovcov, pôvodne z polovice 18. storočia, obnovená Pálom Lukom na začiatku 19. st., neskôr rozšírená prístavbou koncom 19. st. Východná časť budovy je jednopodlažná, západná dvojpodlažná. Staršia časť západného podlažia má šesťosové hlavné priečelie s pristavanou manzardovou strechou a šiestimi oknami, novšia časť je štvorosová, s dvoma oknami v strešnej časti. Staršia budova má pôvodné klenby, v novšej sú rovné stropy. Obe budovy sú spojené loggiou v záhradnej časti. Dnes je v budove základná škola

Kaštieľ Blaskovitsovcov, neskôr MajthényiovcovKaštieľ Ottmara Majthényiho

Ďalej je tu klasicistický kaštieľ Blaskovitsovcov taktiež z 18. st.. v 19. st. prestavaný. Je to dvojpodlažná budova so stredným rizalitom a pôvodnými korýtkovými klenbami v reprezentačných miestnostiach. Pôvodne patril Pálovi Blaskovitsovi, neskôr László a Ottmarovi Majthényiovcom. Dnes slúži ako ubytovňa.

Posledným zachovaným feudálnym sídlom v obci je chátrajúci kaštieľ Feketeovcov v ulici nad kostolom. V 18. st. patril rodu Tersztyanszky, neskôr tu býval János Andreics s manželkou, nakoniec Gyula Fekete s manželkou. Ide o poschodovú budovu s manzardovou strechou.

Lukov kaštieľ dnesBlaskovitsov kaštieľ dnes

Kúria v Dolinke

Hodnotnou pamiatkou obce Dolinka je kúria Kálmána Sőtéra (č. 74-75), ktorá vznikla po r. 1870 prestavbou staršej barokovej kúrie Bolgárovcov. Vôbec v časti Cúria stálo pravdepodobne 11 zemianskych kúrií Bolgárovcov (Inámi). Tie postupne zanikli po r. 1850 a komasácii pozemkov, keď zemiansky stav veľa stratil zo svojej prestíže.

Sőtér sa v obci usadil v r. 1872 po návrate zo služby u arcibiskupa Szcitovszkého, a zaoberal sa hlavne včelárstvom. V r. 1912 sa presťahoval do Krušoviec (okr. Topoľčany) k barónovi Försterovi, a tam aj zomrel. Svoj majetok i s kúriou prepísal na krstného syna Bélu Horvátha, ktorý sa mal stať slúžnym. Ale kvôli jeho nákladnému spôsobu života prevzala majetok banka, a od nej ho kúpil János Ágoston. V roku 1919 kúriu kúpili bratia János a Károly Csíriovci, ktorých potomkovia budovu vlastnia dodnes. Aj preto je stavba v súčasnosti rozdelená medzi vlastníkmi na dve časti, čo sa dosť podpisuje na jej stave.

Kúria je neoklasicistická prízemná obdĺžniková budova o rozmeroch 31 x 10,4 m, ktorá je do dvora otvorená pilierovou chodbou. Posledné polia na oboch koncoch chodby sú zastavané. Nad obdĺžnikovými oknami je nadokenná rímsa, podopieraná konzolami, medzi ktorými je štuková girlandová výzdoba. Štukové ornamenty majú aj horné časti pilierov. Výrazná je zaujímavo riešená korunná rímsa na spôsob zuborezu. Užšie bočné štvorosové fasády sú zakončené murovanými trojuholníkovými štítmi, v strede s okrúhlym svetlíkom. Pôvodne päť miestností kúrie je radených za sebou a majú fabiónové stropy. V jednej z izieb sa zachovala pôvodná murovaná pec a systém ústredného vykurovania, kuriozita z čias Sőtéra.

V budove boli aj kuchyňa, komora a pivnica. Do kuchyne sa otvárali dve malé izby služobníctva. Kúria je postavená na skalnatom brale dlhom asi 50 m. V posledných rokoch dosť schátrala, a nevyužíva sa na obytné účely. Opravená časť bola značne zjednodušená, zbavená časti architektonických detailov a má byť využitá na obytné účely. Neopravená časť s paradoxne lepšie zachovanými architektonickými prvkami sa využíva na skladové účely.

Kúria ležala v strede dosť rozsiahleho parku, v ktorom bol aj povestný Sőtérov včelín, zriadený r. 1874. Základy boli z kameňa, na ktorom bola murovaná rovná plocha. Na nej bolo uložených 25 až 30 slamených úľov, spevnených prútím. Pôvodný včelín zanikol po r. 1935, neskôr bola povyše postavená novšia obdĺžniková stavba včelína. Táto sa zrútila v r. 1999, a do dnešných čias sa zachovala len vyvýšenina a základy objektu.

Zvláštnosťou Sőtérovej produkcie medu boli menšie rámy, do ktorých sa vkladali medové plásty a tie sa ukladali priamo do úľa cez otvor pre včely, lebo horná zaoblená časť sa nesnímala. Produkcia medu v úli sa skúšala kožou, ktorá bola upevnená na palici. Osobnosť Sőtéra by si rozhodne zaslúžila kultúrnejšie využitie kúrie, v súčasnosti sa to zdá nemožné.

Kaštieľ v Želovciach

Kaštieľ na kolorovanej pohľadnici

Barokovo-klasicistický poschodový kaštieľ s obdĺžnikovým pôdorysom, strednými rizalitmi na dvornej i záhradnej strane, osové členenie fasád zdôrazňujú segmentové tympanóny v atikách nad rizalitmi, ktoré sú už novými ranoklasicistickými prvkami. Rizalit na hlavnej fasáde má segmentovú atiku aj doňho situované reprezentačné schodište a honosnú sieň.  Východnú časť kaštieľa a veľkú sálu dal postaviť Ferenc Zichy I. v r. 1772, západnú časť v r. 1862 gróf Károly Zichy IV. V budove bola vzácna knižnica, obsahujúca rodový archív rodu Zichy, ktorý sem bol prenesený z hradu Palota v r. 1858, a obsahoval 27 301 listín, vrátane niekoľkých z obdobia vlády kráľov z rodu Arpádovcov. V r. 1940 bol archív prenesený do Maďarského krajinského archívu v Budapešti.
Kaštieľ na začiatku 20. storočiaKaštieľ na kolorovanej pohľadnici

Poslední majitelia seniorátneho veľkostatku boli grófi Jenő a István Zichyovci. V r. 1945 bol zichyovský veľkostatok s kaštieľom skonfiškovaný a posledný spolumajiteľ kaštieľa Jenő Zichy sa vysťahoval v roku 1946. Budova bola núdzovo využívaná ako ubytovanie slovenských prisťahovalcov, v roku 1947 opravená a od roku 1948 v nej bola zriadená poľnohospodárska škola. Od roku 1976 bol v kaštieli internát POU so stravovňou, v súčasnosti je budova  v súkromnej držbe z väčšej časti nevyužitá a postupne chátra.

Kaštieľ na pohľadnici zo začiatku 20. storočia

Pri kaštieli sa rozprestiera rozsiahly anglický park zo začiatku 19. storočia, v ktorom rástli mnohé vzácne dreviny. Do dnešných dní sa z parku zachovala len malá časť, väčšinou bola rozparcelovaná na stavebné plochy. Park založený v druhej pol. 19.storočia má rozlohu 3,0 ha, introdukovaných je 11 drevín (z toho 2 ihličnaté). Výber z rastlín:

  • Thuja orientalis L. (tuja východná)
  • Thuja occidentalis cv. „Lutea“ (tuja západná)
  • Juglans nigra L. (orech čierny)

Kaštieľ a park na pohľadnici

Želovský kaštieľ dnes

Kaštieľ vo Veľkých Stracinách

Neskororenesančný kaštieľ z prelomu 17.-18. st. dal vybudovať Gabriel Čemický v svahovom teréne na pravej strane doliny Stracinského potoka. Budova mala 12 miestností a bola pokrytá šindľovou strechou. Ku kaštieľu patrili aj koniareň, voziareň a budovy pre služobníctvo, ktoré sa zachovali dodnes. Na nádvorí bola studňa, v okolí lesopark (na jeho mieste je dnes neudržiavaný lesný porast) a malý parčík, z ktorého sa zachovali 2 stromy gledíčie trojtŕňovej. Zo samotnej budovy kaštieľa sa zachovali len zvyšky západného obvodového múru.

Kaštieľ na začiatku 20. storočia

V kaštieli sa stretávali aj mladí slovenskí intelektuáli. Kratší čas tu žil V. Paulíny-Tóth, ktorý sa tu stretol aj s D. Maróthym. Nachádzala sa tu aj bohatá knižnica a zbierky nábytku, porcelánu atď.

Časť zbierok v kaštieliČasť zbierok v kaštieli

Kaštieľ v Slovenských Kľačanoch

Kaštieľ dal postaviť rod Baross v 18. storočí, neskôr patril rodom Zichy, Forgách a Jenssen. Počas 2. sv. vojny bol obsadený a využívaný ako obchod a skladište RSD. Do areálu kaštieľa patrili panské stajne, pálenica, v ktorej sa okrem alkoholu pripravoval aj lekvár a patrili sem aj pivnice. Ku kaštieľu patril aj rybník, ktorého odtokové a prítokové kanály sa pri regulácii potoku roku 1981 zasypali a z rybníka, ktorý bol údajne vykladaný mačacími hlavami a používaný na rekreáciu, sa stala bažurina.

Kaštieľ na začiatku 20. storočia
Kaštieľ dnes už nestojí, hneď po druhej svetovej vojne bol podľa oficiálnych zdrojov vypálený rumunskou armádou. Podľa miestnych ho však vypálil len jeden rumunský vojak, ktorý so zapálenou cigaretou spadol do pálenice, tá vybuchla a od nej sa vznietil i kaštieľ. Dnes na mieste kaštieľa stojí súkromný dom. Z pálenice ostala len predná kamenná stavba obdĺžnikového pôdorysu s plytšou šikmou strechou pokrytou škridlou, predtým používaná na bývanie. Na prednej strane je loggia, drevené stĺpy nesú vysunutú časť strechy. Vzadu sa nachádzajú ruiny technologickej časti.

Kaštieľ na začiatku 20. storočia