Vchod do jaskyne (370 m n.m.) sa nachádza cca 0,4 km na JJV od jaskyne Sucháňska trhlina, na ľavom brehu Suchánského potoka. Jaskyňa bola miestnemu obyvateľstvu známá už v minulusti. Svedčí o tom stará povesť, ktorá sa zmieňuje o hadovi žijúcom v jaskyni. Ján Miháľkin, ktorý zozbieral staré povesti sucháňského kraja, tiež túto jaskyňu lokalizoval v teréne. Jaskyňa je vyvinuta v polohe hrubých zlepencov s dobre zaoblenými veľkými hrudami andezitov, ktorá tu vystupuje v prostredí stredne a hrubozrnitých epiklastických pieskovcov. Patrí do čelovského súvrstvia (baden, stredný miocén). Aglomerát vznikol stmelením sopečných bômb o rozmeroch až 1 m. Mikroskopickým pozorováním bolo zistené, že horninový materiál sopečných bômb je tvorený drobno porfyrickým a pórovitým augitickým andezitem s hyperstenem a amfibolem. Hornina, ktorá má modravo tmavošedú farbu, obsahuje veľké množstvo drobných, zrhuba 1 mm veľkých belavých a žltavých živcových výrastkov, v podružnom množstve doprevádzaných zrovnateľne veľkými výrastkami tmavých minerálov. Význačným rysom horniny je prítomnosť veľkého množstva malých dutiniek o rozmeroch zhruba 0,5 mm. Základná hmota je prakticky celistvá. V hornine sa neprejevuje žiadn výraznejšie prednostné usporiadanie.
Jeskyně vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou vyvetraním fosílneho stromu. Vedľa Trpasličej jaskyne sa v bezprostrednom okolí nachádza ešte 11 ďalších dutín. Ich dĺžky sa pohybujú v rozmedzí 0,15 a 7,7 m. Trpaslíčia jaskyňa má celkovú zameranú dĺžku 11,9 m. Pokračovanie za bodom č.1 je už nezlaniteľné a viditeľne sa zužuje v smere do masívu. Na povrchu stien niektorých dutín je vytvorena až 5 mm silná šedobiela krusta tvorená z 96-98 % sadrovcom s prímesou kremíku a fosforu. Sadrovec tu vznikol druhotne při rozkladu Fe sulfidov (pyrit a markazit), ktoré tvoria vo vulkanických horninách jemné impregnácie.