Tag Archives: jaskyne

Trpaslíčia jaskyňa

Vchod do jaskyne (370 m n.m.) sa nachádza cca 0,4 km na JJV od jaskyne Sucháňska trhlina, na ľavom brehu Suchánského potoka. Jaskyňa bola miestnemu obyvateľstvu známá užž v minulusti. Svedčí o tom stará povesť, ktorá sa zmieňuje o hadovi žžijúcom v jaskyni. Ján Miháľkin, ktorý zozbieral staré povesti sucháňského kraja, tiež túto jaskyňu lokalizoval v teréne. Jaskyňa je vyvinuta v polohe hrubých zlepencov s dobre zaoblenými veľkými hrudami andezitov, ktorá tu vystupuje v prostredí stredne až hrubozrnitých epiklastických pieskovcov. Patrí do čelovského súvrstvia (baden, stredný miocén). Aglomerát vznikol stmelením sopečných bômb o rozmeroch ažž 1 m. Mikroskopickým pozorováním bolo zistené, žže horninový materiál sopečných bômb je tvorený drobno porfyrickým a pórovitým augitickým andezitem s hyperstenem a amfibolem. Hornina, ktorá má modravo tmavoššedú farbu, obsahuje veľké množžstvo drobných, zrhuba 1 mm veľkých belavých až žžltavých žživcových výrastkov, v podružžnom množžstve doprevádzaných zrovnateľne veľkými výrastkami tmavých minerálov. Význačným rysom horniny je prítomnosť veľkého množžstva malých dutiniek o rozmeroch zhruba 0,5 mm. Základná hmota je prakticky celistvá. V hornine sa neprejevuje žžiadn výraznejššie prednostné usporiadanie.

Jeskyně vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou vyvetraním fosílneho stromu. Vedľa Trpasličej jaskyne sa v bezprostrednom okolí nachádza ešte 11 ďalšších dutín. Ich dĺžky sa pohybujú v rozmedzí 0,15 až 7,7 m. Trpaslíčia jaskyňa má celkovú zameranú dĺžku 11,9 m. Pokračovanie za bodom č.1 je užž nezlaniteľné a viditeľne sa zužžuje v smere do masívu. Na povrchu stien niektorých dutín je vytvorena ažž 5 mm silná ššedobiela krusta tvorená z 96-98 % sadrovcom s prímesou kremíku a fosforu. Sadrovec tu vznikol druhotne při rozkladu Fe sulfidov (pyrit a markazit), ktoré tvoria vo vulkanických horninách jemné impregnácie.

Jaskyňa Prievanová diera

Nachádza sa medzi Kosihovcami a Seľanmi. Vytvorila sa na vertikálnej trhline následkom mierneho gravitačného odklonu okrajového bloku andezitových brekcií na južnom okraji Krupinskej planiny. Príčinou tohoto odklonu bol tak viac ako 200 metrový výškový rozdiel v porovnaní s Ipeľskou kotlinou, ako aj mäkšie podlažie tvorené piesčitými tufmi.

HUPKA, Anton. Literárnovlastivedné rozhľady po veľkokrtíšskom regióne : Účelová publikácia /. 1. vyd. Veľký Krtíš : Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho, 2005. 216 s. ISBN 80-969360-1-8 (viaz.)

Jaskyňa Suchánska trhlina

Asi 3 km JV od obce Sucháň sa do Suchánskeho potoka vlieva menšší potok Suchánik. Jaskyňa je situovaná na pravom brehu Suchánskeho potoka, od sútoku vzdialená cca 0,5 km na JJZ. Celá dolina je po oboch brehoch zalesnená. Hlavný vchod do jaskyne má východnú expozíciu s nadmorskou výšškou 410 m, teda asi 30 m nad dnom doliny. Miestne označenie tejto časti doliny je Svíbí, podľa jedného z ľudových názvov (svíba) vlhkomilného kra kruššiny jelššovej (Frangula alnus). Na jaskyňu upozornil etnograf Ján Miháľkin žžijúci v Sucháni.

Jaskyna je rozsadlinová, vytvorená na ššikmej trhline. Do trhliny se dostaneme krátkou chodbou cez zosunuté bloky. Horninu tvoria chaotické brekcie pyroklastického prúdu. Úlomky (prevažžne ostrohranné) tvoria ššedé andezity max. 30 cm velké. Základná hmota je tufová. Stratigraficky je zaradená do čelovského súvrstvia (stredný miocén). Maximálna výšška jaskynných priestorov sa pohybuje okolo 1,5 m. Veľmi nízky je rovnož portálovitý previs, ktorý sa navyše v smere do masivu nepriechodne znižžuje. Dno jaskyne vyplňuje z veľkej časti humusová hlína, v niektorých častiach s lístím. Vedľa hlavného vchodu (1 x 0,7 m) sa vo vstupnej chodbe nachádza ešte bočný vchod. Celková dĺžka zameraných priestorov činí 17,8 m.

Jaskyňa Židova diera

Židova dieraNachádza sa na južnom okraji Krupinskej planiny, na východnom svahu Ostrého vrchu (517 m), 500 m na juhozápad od osady Prša pri Modrom Kameni. Otvor s rozmermi 90 x 45 cm je v malej priehlbinke na svahu v nadmorskej výške 370 m, za ktorou sa nachádza zosunutý blok andezitových brekcií.

Za otvorom je 5 m hlboká studňa, cez ktorú sa medzi balvanmi dá dostať do trhlinovitých chodieb jaskyne. Táto pozostáva z dvoch pomerne priestranných rozsadlín paralelných s okrajom masívu, ktoré vytvorili sa zosuvom okrajového bloku andezitových brekcií. Jaskyňa teda reprezentuje typický rozsadlinový genetický typ. Hlavné rozsadliny križujú aj priečne šikmé poruchy, podľa ktorých poklesli niektoré andezitové bloky. Celá jaskyňa je vytvorená v andezitových brekciách s tufovo-lapilovým tmelom, ktoré pôvodne predstavovali horúce úlomkovité prúdy v strednom miocéne. K zosuvom okrajových blokov došlo až po zahĺbení doliny Krtíšskeho potoka koncom treťohôr alebo až v štvrtohorách.

Celková dĺžka jaskyne je 39 m, trhliny sú široké 1 až 3 m. Hĺbka priestorov je 13,5 m. Steny a dno jaskyne tvoria ostrohranné balvany a úlomky. Priestory sú bez akejkoľvek výzdoby a občas sa v nich vyskytujú netopiere.

K jaskyni sa viaže povesť, podľa ktorej tu lúpežníci prepadli Žida, obrali ho o tri grajciare a zhodili do jaskyne. Židova diera je síce neprístupná verejnosti, patrí však medzi najvýznamnejšie jaskyne Novohradu, najmä ako doklad svahovej modelácie Krupinskej planiny koncom treťohôr.

Jaskyňa Pecna

Vchod jaskyne sa nachádza v zalesnenom svahu rovnomenného kopca Pecna (niekedy aj Pekna) na východnom okraji obce Ľuboriečka v nadmorskej výške 265 m. Jaskyňu tvorí jediná 6,1 m dlhá chodba nepravidelného kruhového profilu s priemerom okolo 1,5 m. Je významná ako ukážková lokalita “stromovej” jaskyne, využiteľná aj pre exkurzie.

Prvá písomná zmienka o jaskyni pochádza už z roku 1826, kedy sa spomína v Mocsáryho monografii ako príležitostný úkryt pre miestnych obyvateľov. Jaskyňa sa vytvorila následkom vyvetrania kmeňa stromu, ktorý bol unášaný divokými tokmi spolu s andezitovými balvanmi v úpätí svahu vulkánu Lysec v strednom miocéne. Ide teda o “stromovú” jaskyňu. Svedčí o tom nielen valcovitý tvar jaskyne, ale aj menšie dutinky – zvyšky po konároch v okolí otvoru a v zadnej časti jaskyne. Podzemný priestor sa po vyvetraní stromu rozšíril aj mechanickým opadávaním zlepencov najmä v studených obdobiach pleistocénu.