Tag Archives: Hrušov

Kalvária v Hrušove

Hrušovská kalvária bola postavená na vrchole vtedy holého pieskovcovitého kopca zvaného Stráňa, vo výške 525 m nad morom. Epidémiou sužovaní obyvatelia obce ju v roku 1773 stavali tak, že vytvorili reťaz a od najbližšej prístupovej cesty si podávali kamene a krčahy s vodou. Kvôli spevneniu pieskovcového masívu v roku 1903 vysadili svahy kopca agátmi, ktoré sa tu rozmnožili a chránia Stráňu pred dôsledkami erózie aj dnes.

Vstup na KalváriuJedno zo zastavení

Dnešnú kaplnku z pôvodnej prebudovali v roku 1923. V roku 1933 postavili vedľa kaplnky drevenú zvoničku. Zvony do nej kúpili z kostola v Čabradi. V roku 1950 miestni murári postavili na svahu smerom ku kaplnke krížovú cestu so 14 zastaveniami, čím sa toto posvätné miesto stalo symbolickou Kalváriou. Najväčší rozsah úprav bol v rokoch 1992-93.

Pohľad zpreduPohľad z boku

Hrušovčania si ctia a chránia túto dominantu, z ktorej Sedembolestná Matka vystiera svoju pravicu nad dedinu, chrániac ju pred zlými vplyvmi. Na toto pútnické miesto sa schádzajú veriaci nielen z obce, ale aj z okolitých dedín dvakrát v roku: 3. mája a 14. septembra.


 Putovanie po slovenských kalváriách

NCH Hrušov

Pôvodný náučný chodník, otvorený v roku 1998, tvoril 6 km dlhý okruh s východiskom i ukončením v obci Hrušov, s prevýšením 180 m a  deviatimi zastávkami. Odvtedy sa táto trasa niekoľkokrát zmenila, pričom pribudli i zanikli nové okruhy (obr č.2). Najnovšia verzia chodníka z roku 2012 má dva okruhy spojené do tvaru čísla osem, so stredom v centre obce v blízkosti autobusovej zastávky. Severný okruh je skrátenou verziou pôvodného chodníka, s dľžkou 4,9 km a 14-timi zastávkami, a južný okruh má dĺžku 4 km, prevýšenie 90 m a 16 zastávok.

Informačný panel NCHZrušená vetva severného okruhu

Zastávky severného okruhu:

  • 1. Chlebové pece
  • 2. Ľudový dom
  • 3. Piesková baňa
  • 4. Uhliarska míľa
  • 5. Lesné byliny
  • 6. Kalvária
  • 7. Bezstavovce
  • 8. Slnečná elektráreň
  • 9. Rozhľadňa Prášny vrch
  • 10. Stavovce
  • 11. Poľovníctvo
  • 12. Laznícka drevenica
  • 13. Obrí hrniec
  • 14. Laznícke gazdovstvo

Zastávky južného okruhu:

  • 15. Amfiteáter
  • 16. Kostol
  • 17. Včelnica
  • 18. Ovocinárstvo
  • 19. Pivnice
  • 20. Huby
  • 21. Suchomilná flóra
  • 22. Vyhliadka
  • 23. Lesné dreviny
  • 24. Vtáky
  • 25. Vinohradníctvo
  • 26. Jarabina oskorušová
  • 27. Kráľova studňa
  • 28. Konopné močidlá
  • 29. Roľnícka technika
  • 30. Pálenica

Hrušov

 Geografia
Hrušov

Obec leží na južnej okrajovej zvýšenej časti Krupinskej planiny. Chotár je vrchovina s plochými chrbtami rozrezanými hlbokým dolinami. Tvoria ju andezitické tufity. Má illimerizované a hnedé lesné pôdy. Chrbtové plošiny sú odlesnené (polia), svahy dolín porastené dubovými, hrabovými a bukovými lesmi. Je tu rezervácia teplomilnej kveteny (41 ha) a nepreskúmané jaskyne. Pre obec je charakteristické rozptýlené osídlenie, s množstvom lazníckych usadlostí: Jazviny, Cesnaková hôrka, Hrac, Za selo, Jablonec, Sklady, Brnište, Pod kostolný vrch, Závlačistie, Laz, Poloveň, Podvinice, Pliešky, Katkin vŕšok, Močiar, Krížne cesty, Dolina-Horný mlyn, Chrastov, Prašný vrch, Čerťaz, Čertenie, Zabukovina, Hrabov vŕšok, Skorinské, Dubovské, Tehelňa, Matiašov vrch, Holizeň, Husárova pustatina, Žiar.

 História

1272 Horossou, 1285 Hrusso, 1312 Hursou, 1342 Hrusso, 1388 Hrussow, Horasso, 1482 Hrwso, 1503 Rwsso, 1773 Hrussó, Hrussowo, 1786 Hruscho, 1808 Hrusó, Hrussowé, 1863 Hrusó, 1873–1888 Hrussó, 1892–1913 Magasmajtény, 1920 Hrušov, Hrušovo, 1927– Hrušov

K pôvodu najstaršieho mena obce, ktoré sa zachovalo dodnes, sa viaže legenda o veľkom výskyte ovocia divých hrušiek v chotári obce. Pomenovanie Magasmajtény (v preklade Vysoký Majthény) je umelé, z čias maďarizácie. Súviselo pravdepodobne s vlastníckymi vzťahmi zemepanskej rodiny Majthéniovcov, ktoré však pre Hrušov nevieme doložiť. Čo sa týka prvej písomnej zmienky, je nutné spomenúť údaj z listiny z r. 12321, ktorou kráľ Ondrej II. daroval niekoľko dedín v Tekove a Honte zvolenskému panstvu. Okrem iných sa tu z nášho okresu spomínajú sídla Nek, Bolug a Hurov, pričom to posledné dosiaľ v odbornej literatúre spoľahlivo identifikované nebolo. Je však celkom pravdepodobné, že ide o Hrušov, keďže z 13. storočia máme viacero ďalších záznamov, vrátane informácie o existencii šľachtického rodu, ktorej predpokladom je dlhodobejší vývin sídla.

Ďalšia písomná zmienka pochádza z r. 12722, v ktorej sa spomína Adrianus, syn Nicolaa de Horussou, ktorého manželka získala od svojho starého otca z rodu de Bechke majetky pri riečke Krtíš. V r. 12793 sa pri delení majetkov v Plášťovciach v metácii spomína aj Hurusso potoka. V r. 12854 sa Huruso uvádza pri deľbe majetku medzi Demeterom a Dersom z rodu Huntpoznan, pričom sa stal súčasťou Demetriovho hradného panstva Drégely. Neskôr sa musel dostať k Dersovi, pretože v r. 13125 ako jeho majiteľ vystupuje Dersov syn Nicolaus de Twr (Túrovce, okr. LV). Ten touto listinou predal majetky Hrušov a Vinica synom Harabora z rodu komesa Dobaka. V r. 13426 sa sídlo opäť uvádza medzi majetkami hradu Litava, ktorý kráľ odňal vtedajším vlastníkom z rodu de Dobrakuta (Dobra Kuća v Chorvátsku), ktorí boli za rôzne zločiny odsúdení na smrť.

Hrusov na mape 1. VM

V r. 13787 sa Hrwssow spomína pri metácii chotára Ďurkoviec. V r. 13828 a 13889 sa ako majitelia tunajších majetkov uvádzajú Petrus a Paulus z rodu de Ozlar. Ďalších takmer 100 rokov žiadne správy o sídle nemáme, ale aj v r. 148210 tu majetky stále mali potomkovia rodu de Ozlar, už používajúci prídomok de Balogh. Touto listinou ich síce na čas dali do zálohy istému Andreasovi de Gywregh, ale v ďalších dokumentoch z prelomu 15. a 16. st.11 sa opäť uvádza ich vlastníctvo. V r. 150312 sa spomína Dorothea z rodu de Balogh, ktorá sa vydala najskôr do rodiny Dachovcov, potom aj Lukovcov, čím v Hrušove dočasne získali podiely aj tieto rody. V r. 150813 získal od Baloghovcov jednu hrušovskú usadlosť s poddaným menom Cherwenak aj istý Valentinus Huszar, ktorý sa do rodiny priženil.

V r. 151414 kúpili Baloghovci ešte dve tunajšie poddanské usadlosti od Paula z Kolár. Transakcia z r. 1508 bola potvrdená kráľom v r. 151615. V r. 152016 sa z rodu de Balogh vyčlenil rod de Fywr (Rúbaň, okr. NZ), ktorého členovia si vzali aj časť majetkov. V r. 152317 naopak Baloghovci jednu usadlosť s poddaným menom Nicolaus Gywre predali späť Paulovi z Kolár. Ten v r.152418 odkúpil ďalšie dve s poddanými menami Urbanus Kathko a Johannes Mychke od Gaspara de Fywr. V tomže roku19 musel Valentinus de Balogh dať do zálohy ešte jednu hrušovskú usadlosť s poddaným menom Thomas Demyen, ktorú získala vdova po zemanovi z Krtíša. Táto transakcia bola ešte potvrdená v nasledujúcom roku20.

Hrusov na mape 2. VM

V súpise z r. 154921 patrila obec Sigismundovi Balassovi a rôznym menším pánom. V r. 155822 a 160223 sa spomína mlyn hrušovských poddaných v chotári Vinice. Mená niekoľkých poddaných istého Lukácsa Nagya poskytuje súpis z r. 160524 – Balasi (richtár), Domokos, Adam, Szabo, Kouacz, Hliczki, Dienós, Agora, Liptai a Szakacz, väčšie majetky tu ale stále držali hlavne Baloghovci a Forgáchovci. V r. 164425 za zradu zhabané majetky Sebestiana Baloghyho získalo ostrihomské arcibiskupstvo. V r. 165726 patrila časť hrušovských majetkov k bzovíckemu panstvu Pála Fanchyho, ktorý ich testamentom zanechal svojej manželke z rodu Balassa Tá svoju časť vlasntým testamentom z r. 166727 odkázala bzovíckemu prepoštstvu, druhú čas venoval Pálov brat, ostrihomský kanonik, arcibiskupstvu, ktoré v r. 167028 získalo aj majetky prepoštstva. Čiastočný úpadok majetkovej držby Baloghiovcov dokladá súpis z r. 167129, podľa ktorého boli majetky Gáspara Balogiho za zradu zhabané kráľovskými úradníkmi. Súpis spomína aj tunajšie vinice a zachytáva ďalšie mená poddaných – Eniczky, Balazowiech, Hudecz, Borisczin, Hainal, Baltsorwiech (?), Meczky, Laczo a Mihalowiech.

Hrusov na mape 3. VM

V 19. storočí patrila časť obce Huszárovcom a časť ostrihomskej kapitule. V roku 1926 pri vzbure obyvateľov proti výbercom daní četníci postrelili 1 robotníka a 18 uväznili. Ako protiopatrenie voči vysokej nezamestanosti štát koncom 30. rokov financoval stavbu tzv. južnej magistrály smerom na Krupinu a Levice, ktorá prechádzala hranicou chotára obce. Hrušov sa tak dočkal spojenia so svetom, keďže k tejto ceste bola v r. 1942 postavená prípojka z obce, ústiaca pri osade Beluja. Obyvatelia obce sa od najstarších čias živili poľnohospodárstvom. Okrem pestovania bežných plodín sa zaoberali chovom dobytka, oviec a vinohradníctvom.

 Pozoruhodnosti

Dominantou obce je rímsko-katolícký kostol. Na kopci oproti je postavená kalvária. Ďalšímí zaujímavosťami sú ľudový dom a pomník padlých v SNP, z prírodných je to chránený strom oskoruša. Každoročne sa tu organizuje známy foklórny festival Hontianska paráda i turistický pochod vďaky Hrušov-Čabraď. Vyznačený je i náučný chodník, ktorý spája všetky pozoruhodnosti do dvoch okruhov.

 Odkazy a pramene


1MOL DF 237412
2MOL DL 65708
3MOL DF 281794
4MOL DL 41783
5MOL DF 243701
6MOL DL 3469
7MOL DL 46777
8MOL DF 248902
9MOL DF 248901
10MOL DF 205706
11MOL DF 206796, str. 134, 135, 151
12MOL DF 281939
13MOL DF 244215
14MOL DF 244236
15MOL DF 244253
16MOL DF 244285
17MOL DL 47513
18MOL DL 47547
19MOL DF 244295
20MOL DL 69592
21Maksay, str. 377
22MOL UC 4:50
23MOL UC 65:86
24MOL UC 11:49 (a)
25MOL A 57 9 593
26MOL A 57 14 351, A 57 12 20
27MOL A 57 47 216
28MOL A 57 14 350
29MOL UC 153:21