Geografia
Obec leží na južnej okrajovej zvýšenej časti Krupinskej planiny. Chotár je vrchovina s plochými chrbtami rozrezanými hlbokým dolinami. Tvoria ju andezitické tufity. Má illimerizované a hnedé lesné pôdy. Chrbtové plošiny sú odlesnené (polia), svahy dolín porastené dubovými, hrabovými a bukovými lesmi. Je tu rezervácia teplomilnej kveteny (41 ha) a nepreskúmané jaskyne. Pre obec je charakteristické rozptýlené osídlenie, s množstvom lazníckych usadlostí: Jazviny, Cesnaková hôrka, Hrac, Za selo, Jablonec, Sklady, Brnište, Pod kostolný vrch, Závlačistie, Laz, Poloveň, Podvinice, Pliešky, Katkin vŕšok, Močiar, Krížne cesty, Dolina-Horný mlyn, Chrastov, Prašný vrch, Čerťaz, Čertenie, Zabukovina, Hrabov vŕšok, Skorinské, Dubovské, Tehelňa, Matiašov vrch, Holizeň, Husárova pustatina, Žiar.
História
1272 Horossou, 1285 Hrusso, 1312 Hursou, 1342 Hrusso, 1388 Hrussow, Horasso, 1482 Hrwso, 1503 Rwsso, 1773 Hrussó, Hrussowo, 1786 Hruscho, 1808 Hrusó, Hrussowé, 1863 Hrusó, 1873–1888 Hrussó, 1892–1913 Magasmajtény, 1920 Hrušov, Hrušovo, 1927– Hrušov
K pôvodu najstaršieho mena obce, ktoré sa zachovalo dodnes, sa viaže legenda o veľkom výskyte ovocia divých hrušiek v chotári obce. Pomenovanie Magasmajtény (v preklade Vysoký Majthény) je umelé, z čias maďarizácie. Súviselo pravdepodobne s vlastníckymi vzťahmi zemepanskej rodiny Majthéniovcov, ktoré však pre Hrušov nevieme doložiť. Čo sa týka prvej písomnej zmienky, je nutné spomenúť údaj z listiny z r. 1232, ktorou kráľ Ondrej II. daroval niekoľko dedín v Tekove a Honte zvolenskému panstvu. Okrem iných sa tu z nášho okresu spomínajú sídla Nek, Bolug a Hurov, pričom to posledné dosiaľ v odbornej literatúre spoľahlivo identifikované nebolo. Je však celkom pravdepodobné, že ide o Hrušov, keďže z 13. storočia máme viacero ďalších záznamov, vrátane informácie o existencii šľachtického rodu, ktorej predpokladom je dlhodobejší vývin sídla.
Ďalšia písomná zmienka pochádza z r. 1272, v ktorej sa spomína Adrianus, syn Nicolaa de Horussou, ktorého manželka získala od svojho starého otca z rodu de Bechke majetky pri riečke Krtíš. V r. 1279 sa pri delení majetkov v Plášťovciach v metácii spomína aj Hurusso potoka. V r. 1285 sa Huruso uvádza pri deľbe majetku medzi Demeterom a Dersom z rodu Huntpoznan, pričom sa stal súčasťou Demetriovho hradného panstva Drégely. Neskôr sa musel dostať k Dersovi, pretože v r. 1312 ako jeho majiteľ vystupuje Dersov syn Nicolaus de Twr (Túrovce, okr. LV). Ten touto listinou predal majetky Hrušov a Vinica synom Harabora z rodu komesa Dobaka. V r. 1342 sa sídlo opäť uvádza medzi majetkami hradu Litava, ktorý kráľ odňal vtedajším vlastníkom z rodu de Dobrakuta (Dobra Kuća v Chorvátsku), ktorí boli za rôzne zločiny odsúdení na smrť.
V r. 1378 sa Hrwssow spomína pri metácii chotára Ďurkoviec. V r. 1382 a 1388 sa ako majitelia tunajších majetkov uvádzajú Petrus a Paulus z rodu de Ozlar. Ďalších takmer 100 rokov žiadne správy o sídle nemáme, ale aj v r. 1482 tu majetky stále mali potomkovia rodu de Ozlar, už používajúci prídomok de Balogh. Touto listinou ich síce na čas dali do zálohy istému Andreasovi de Gywregh, ale v ďalších dokumentoch z prelomu 15. a 16. st. sa opäť uvádza ich vlastníctvo. V r. 1503 sa spomína Dorothea z rodu de Balogh, ktorá sa vydala najskôr do rodiny Dachovcov, potom aj Lukovcov, čím v Hrušove dočasne získali podiely aj tieto rody. V r. 1508 získal od Baloghovcov jednu hrušovskú usadlosť s poddaným menom Cherwenak aj istý Valentinus Huszar, ktorý sa do rodiny priženil.
V r. 1514 kúpili Baloghovci ešte dve tunajšie poddanské usadlosti od Paula z Kolár. Transakcia z r. 1508 bola potvrdená kráľom v r. 1516. V r. 1520 sa z rodu de Balogh vyčlenil rod de Fywr (Rúbaň, okr. NZ), ktorého členovia si vzali aj časť majetkov. V r. 1523 naopak Baloghovci jednu usadlosť s poddaným menom Nicolaus Gywre predali späť Paulovi z Kolár. Ten v r.1524 odkúpil ďalšie dve s poddanými menami Urbanus Kathko a Johannes Mychke od Gaspara de Fywr. V tomže roku musel Valentinus de Balogh dať do zálohy ešte jednu hrušovskú usadlosť s poddaným menom Thomas Demyen, ktorú získala vdova po zemanovi z Krtíša. Táto transakcia bola ešte potvrdená v nasledujúcom roku.
V súpise z r. 1549 patrila obec Sigismundovi Balassovi a rôznym menším pánom. V r. 1558 a 1602 sa spomína mlyn hrušovských poddaných v chotári Vinice. Mená niekoľkých poddaných istého Lukácsa Nagya poskytuje súpis z r. 1605 – Balasi (richtár), Domokos, Adam, Szabo, Kouacz, Hliczki, Dienós, Agora, Liptai a Szakacz, väčšie majetky tu ale stále držali hlavne Baloghovci a Forgáchovci. V r. 1644 za zradu zhabané majetky Sebestiana Baloghyho získalo ostrihomské arcibiskupstvo. V r. 1657 patrila časť hrušovských majetkov k bzovíckemu panstvu Pála Fanchyho, ktorý ich testamentom zanechal svojej manželke z rodu Balassa Tá svoju časť vlasntým testamentom z r. 1667 odkázala bzovíckemu prepoštstvu, druhú čas venoval Pálov brat, ostrihomský kanonik, arcibiskupstvu, ktoré v r. 1670 získalo aj majetky prepoštstva. Čiastočný úpadok majetkovej držby Baloghiovcov dokladá súpis z r. 1671, podľa ktorého boli majetky Gáspara Balogiho za zradu zhabané kráľovskými úradníkmi. Súpis spomína aj tunajšie vinice a zachytáva ďalšie mená poddaných – Eniczky, Balazowiech, Hudecz, Borisczin, Hainal, Baltsorwiech (?), Meczky, Laczo a Mihalowiech.
V 19. storočí patrila časť obce Huszárovcom a časť ostrihomskej kapitule. V roku 1926 pri vzbure obyvateľov proti výbercom daní četníci postrelili 1 robotníka a 18 uväznili. Ako protiopatrenie voči vysokej nezamestanosti štát koncom 30. rokov financoval stavbu tzv. južnej magistrály smerom na Krupinu a Levice, ktorá prechádzala hranicou chotára obce. Hrušov sa tak dočkal spojenia so svetom, keďže k tejto ceste bola v r. 1942 postavená prípojka z obce, ústiaca pri osade Beluja. Obyvatelia obce sa od najstarších čias živili poľnohospodárstvom. Okrem pestovania bežných plodín sa zaoberali chovom dobytka, oviec a vinohradníctvom.
Pozoruhodnosti
Dominantou obce je rímsko-katolícký kostol. Na kopci oproti je postavená kalvária. Ďalšímí zaujímavosťami sú ľudový dom a pomník padlých v SNP, z prírodných je to chránený strom oskoruša. Každoročne sa tu organizuje známy foklórny festival Hontianska paráda i turistický pochod vďaky Hrušov-Čabraď. Vyznačený je i náučný chodník, ktorý spája všetky pozoruhodnosti do dvoch okruhov.
Odkazy a pramene
Okres VK 