Tag Archives: hrady

Pustý hrad

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z r. 12761, kedy ho obsadili bratia Ders a Demetrius, vnuci Lamperta z rodu Hont-Poznan. V r. 12852 si bratia majetky rozdelili, pričom hrad, dovtedy pomenovaný Haradnak alebo Haradnuk, sa objavuje pod novým názvom Lytua či Lythwa, podľa riečky v údolí. Z r. 13183 sa zachoval protest Dersovho syna proti obsadeniu hradu a všetkých jeho majetkov Matúšom Čákom, po ktorého smrti sa hrad stal kráľovským majetkom. Kráľ Karol Róbert ho v r. 1335 vymenil s Demetriovimi vnukmi za iný hrad, ale už o 8 rokov neskôr im ho kvôli neustálym násilnostiam v okolí znova odobral. V tej dobe k nemu ako majetky patrili okrem iného aj usadlosti Lesenice, Hrušov, Opava, Čelovce, Jablonec a Beluja.

V tejto listine z r. 13424 sa po prvýkrát uvádzajú 2 rovnomenné hrady Litava, jeden z nich už v tom čase spustnutý. Nie je vyjasnené, kedy a prečo bol pôvodný hrad opustený. Od tohto záznamu sa už 2 hrady v jednej listine nikdy nespomínajú, preto sa dá predpokladať, že nový hrad postavený západne od pôvodného, ktorý dnes poznáme ako Čabraď (názov použitý po prvýkrát v r. 14625), prebral okrem funkcie aj meno starého hradu. Situáciu ale komplikuje niekoľko neskorších listín, v ktorých sa okrem variácii názvov Čabraď a Litava niekoľkokrát objavuje aj Pustá Litava (1394, 1472, 1496)6. Mohlo by to znamenať, že starý hrad, aj keď neslúžiaci svojmu pôvodnému účelu, sa do neskorších čias zachoval aspoň ako majetok, ale je tiež možné, že pre nový hrad sa používali až 3 rôzne názvy.

V každom prípade, lokalita pôvodného hradu je dnes známa a terénnym prieskumom aj dokázaná. Nepatrné zvyšky múrov a terénne stopy sa nachádzajú v polohe Pustý hrad v katastri Čeloviec, neďaleko miesta, kde cesta do Cerova pretína riečku Litava, a kde je zároveň aj hranica medzi okresmi VK a Krupina.


1. [MOL DL 42494]
2. [MOL DL 41783]
3. [MOL DL 41011]
4. [MOL DL 3469]
5. [MOL DL 90042]
6. [MOL DL 7968, 97340, 97530]

Pohanský vrch

Archeologická lokalita Pohanský vrch je zapísaná v pamiatkovom zozname ako národná kultúrna pamiatka pod číslom Ss/2234. Rozprestiera sa na nej výšinné hradisko z mladšej a neskorej doby bronzovej. Hradisko Pohanský vrch leží v Krupinskej planine, v katastri obce Horné Plachtince, od ktorej severného okraja je vzdialené približne 2,5 km severozápadným smerom. Rozprestiera sa v južnej časti ostroha, vychádzajúceho z dlhého horského hrebeňa, ktorý sa tiahne zo severu od Dačov Lomu. Celý hrebeň v severo-južnom smere s vrcholom v maximálnej nadmorskej výške 501 m n. m. je pomerne úzky, pretože od západu je zovretý Suchánskym potokom a od východu Plachtinským potokom. Vzdialenosť medzi oboma vodnými tokmi je v priemere 1 km, a zlievajú sa na južnom úpätí Pohanského vrchu.
Pohľad do Plachtinskej doliny - Pohanský vrch v strede

Najstaršie doložené osídlenie Pohanského vrchu je z obdobia eneolitu. Gejza Balaša uvádza nález sekeromlatu, získaného zberom bez bližších nálezových okolností. Z konfigurácie terénu vychádza aj fortifikačný systém hradiska. Jeho plocha je vymedzená vnútornými valmi, má tvar nepravidelného deltoidu s rozmermi cca 350–400 m x 180–200 m. Valy, ktoré sledujú túto konfiguráciu sú obzvlášť zreteľné na severnej a južnej strane hradiska, kde boli zrejme aj pôvodné vstupy – brány. Dlhšie strany hradiska nevykazujú stopy po výraznej fortifikácii, zrejme boli chránené dnes už bližšie neidentifikovateľným palisádovým systémom. Mohutný severný val s výškou do 3 m možno považovať za jeden z najväčších fortifikačných systémov mladšej a neskorej doby bronzovej na Slovensku. V južnej časti opevnej plochy bolo zistené aj žiarové pohrebisko.

Pohľad na vrchol zospodu

Na základe archeologických prieskumov je možné konštatovať, že Pohanský vrch predstavuje typ centrálneho hradiska, okolo ktorého boli sústredené neopevnené sídliská a osady pilínskej a kyjatickej kultúry. I na Hornoplachtinských lazoch je doložené výšinné sídlisko rozprestierajúce sa vo výške 530–550 m n. m. po oboch stranách cesty Čebovce–Litava. Vznik a datovanie fortifikačného systému Pohanského vrchu je možné položiť do mladopilinského prostredia, pričom najväčší rozmach hradiska je zaznamenaný v období kyjatickej kultúry.

Celý mikroregión Plachtinského a Suchánského potoka vykazuje silnú koncentráciu osídlení pilinskej a kyjatickej kultúry, ktoré boli sústredené okolo centrálneho hradiska na Pohanskom vrchu. Je možné predpokladať, že aj v povodí Suchánského a Plachtinského potoka bola situovaná neopevnená osada, ktorá zásobovala výšinné hradisko. Nálezy pilínskej a kyjatickej kultúry boli zistené aj na blízkych lokalitách Čebovce–Zőldvár, Horné Plachtince–Hornoplachtinské Lazy a Stredné Plachtince-Močiar. Ďalšie osídlenie Pohanského vrchu je doložené z doby laténskej, kde zberom bola získaná laténska keramika, ako aj nález bližšie neurčenej mince, ktorú je možné rámcovo datovať do doby laténskej. Doposiaľ poslednú vývojovú etapu osídlenia Pohanského vrchu predstavuje slovanská keramika z obdobia včasného stredoveku, získaná bez bližších nálezových okolností.
Vrcholová plošina s informačným panelom
Niekedy v r. 1992–93 došlo k závažnému narušeniu lokality, keď pracovníci vtedajších Štátnych lesov pri upravovaní a rozširovaní zvážnice na štyroch miestach narušili areál hradiska. Zásahom boli narušené dolná i horná brána, naviac bol obnažený profil valu do hĺbky 3m. Buldozérom bola odstránená aj kóta 501 a porušená bola aj kultúrna vrstva na ploche 10 x 5 m. Je ale na zamyslenie, že na archeologickej lokalite  s nadregionálnym významom, evidovanej už niekoľko desiatok rokov, ešte nebol realizovaný ani zisťovací archeologický výskum (k r. 2006). Nemenej závažným problémom je nelegálne vyhľadávanie archeologických nálezov rôznymi záujmovými skupinami. Pri obhliadke hradiska na jeseň v r. 2005 boli zistené štyri amatérske archeologické sondy.

Hrad Haradissa

Málo známy hrad v okolí Kolár, pravdepodobne postavený ešte pred tatárskym vpádom v 13. storočí. Doložený je z roku 12441, kedy kráľ Belo IV. daroval Mikulášovi, synovi svojho vazala Obička zo Sudíc, majetok Kouarzeg v blízkosti Ipľa, súčasťou katastra ktorej bol aj hrad Haradissa (Haradissa castrum). Toto je prakticky aj jediná písomná zmienka o existencii tohto hradu, keďže všetky nasledovné listiny2, ktoré uvádza Bakács či iné pramene, len citujú pôvodné metačné údaje.

Najdôležitejšou otázkou zostáva poloha tohoto hradu. Bakács ho na svojej mape lokalizuje do priestoru, vytvoreného trojuholníkom obcí Chrastince – Koláre – Balassagyarmat, to je ale málo pravdepodobné jednak vzhľadom na morfológiu terénu, ako aj samotné metačné údaje. Listina naznačuje, že hrad stál v lese na západ od usadlosti Riba (…ad Haradissa Castrum in unum nemus ad occidentem…). Inú interpretáciu ponúka stránka obce Ipolyszög (dnešný názov Riby) na maďarskej Wikipedii3. Tam sa ako lokalita hradu uvádza lesom zarastené skalnaté bralo asi poldruha kilometra “severovýchodne” od obce, lenže tým smerom je dnes len záplavová rovina okolo Kolár. Stránka naviac uvádza, že stopy po opevnení sú tu viditeľné dodnes… Je skôr pravdepodobné, že hrad stál na pieskovej dune nad Ipľom, ktorá sa postupnou eróziou rozpadla. Dnes tu už žiadna vyvýšenina nie je, ale niektoré novšie mapy v predpokladanej polohe zachytávajú toponymum Hradište.

Pokiaľ ide o názov hradu, celkom vierohodné vysvetlenie môžeme nájsť na stránkach obce Chrastince4: “Táto pevnosť už existovala dávno pred vpádom Tatárov. Je možné, že predchodcom tohto hradu bola avarská, alebo slovanská pevnosť (Veľkomoravská ríša). Názov hradu Haradissa môže byť aj slovanského pôvodu, ktoré vzniklo skomolením slova “hradište” /Hradište-Hradišťa-Haradišťa–Haradišša/ po príchode a usadení prvých maďarských kmeňov“.


1. [Codex diplomaticus patrius (CDP) IV, str. 28]
2. [1281: MOL DL 69196; CDP IV, str. 62; 1298: Codex diplomaticus Arpadianus continuatus V, str. 193]
3. [http://hu.wikipedia.org/wiki/Ipolyszög]
4. [http://www.chrastince.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=33&Itemid=4]

Hrad Hidveg

Jediná písomná zmienka pochádza z r. 1290, kedy sa spomína drevený hrad na ostrove na Ipli v chotári majetku Hidweg (Ip. Predmostie), ktorý patril komesovi Biterovi, predkovi rodu Balaša. Predpokladá sa, že hrad dal postaviť jeho otec komes Miko niekedy po r. 1252, kedy získal spomenutý majetok donáciou od kráľa. Podľa niektorých maďarských prameňov bol hrad ešte v r. 1331 sídlom podžupana, a bol spojený hustou cestnou sieťou s dôležitými hradmi v okolí, listinu podporujúcu takéto údaje však nepoznáme. Skôr predpokladáme, že bol zničený v dobe, kedy panstvo Balašovcov v Poiplí, vrátane Ip. Predmostia, obsadil Matúš Čák z Trenčína, prípadne pri jeho znovudobývaní vojskami kráľa Karola Róberta. Potvrdenie či vyvrátenie tejto hypotézy však už môže priniesť len archeologický výskum.

Starý hrad

V prvom rade treba povedať, že zachované stredoveké písomné pramene existenciu hradu priamo nedokladajú. Novoveká Borovszkého monografia uvádza, že na kopci nad dedinou boli odhalené hradby z obdobia sťahovania národov (!), dostupná slovenská literatúra sa však o takomto objave nezmieňuje. Stránka obce Olováry1 tvrdí, že šlo o lokalitu Kamenný vrch na sever od obce, a predpokladá, že na tom istom mieste neskôr vzniklo slovanské hradisko, z ktorého sa mohla vyvinúť strážna pevnosť. Podľa starých zástav a bojových znakov bol vraj olovársky hrad prepojený s Modrým Kameňom, a slúžil ako predsunutá signalizačná hliadka pre modrokamenskú posádku.

Existenciu hradu či pevnosti naznačujú aj M. Bel a Mocsáry, ale obaja vychádzajú len z názvu obce (pravdepodobne z maď. olsou war = alsó vár = dolný hrad), a nedokladajú prítomnosť ruiny a pod. Možnú existenciu tunajšieho hradu nepriamo podporujú údaje z najstaršej listiny z r. 12662 – jednak je to prítomnosť kráľovských zbrojnošov, ktorí vlastnili majetky v okolí, ale predovšetkým je to v listine spomenuté toponymum Warpathaka, v preklade Hradný potok. Spojitosť názvu obce s hradom alebo hrádkom, pravdepodobne vybudovaným až po tatárskom vpáde, je na základe týchto indícií celkom pravdepodobná. A ak boli Olováry skutočne „dolným hradom“, tým druhým zamlčaným “horným hradom” by potom naozaj mohol byť Modrý Kameň, s ktorého vlastníkmi je pevne spätá aj neskoršia história obce.


2MOL DL 65702