TZT Hrušov-Čabraď

IMG_3519E
Ranný Hrušov z pasienkov nad lomom

Turistická značená trasa z dediny Hrušov na hrad Čabraď patrí medzi stredne dlhé a stredne náročné trasy, čo sa odráža aj v jej farebnom značení modrým pruhom. Túra má dĺžku cca. 12-13 kilometrov a len minimálne prevýšenia, hoci turista môže mať pocit neustáleho stúpania a klesania. Jej trasa je totožná s trasou jediného zachovaného organizovaného turistického pochodu v rámci okresu – Turistického pochodu vďaky, každoročne organizovaného KST Hrušov.

IMG_3540E
Z Prášneho vrchu

Úvod trasy je tiež čiastočne zhodný s trasou miestneho náučného chodníka. Obe začínajú v centre obce pri autobusovej zastávke v blízkosti obecného úradu. Po prekročení hlavnej cesty ide trasa nadol do dediny po chodníkoch a miestnych komunikáciách, a ďalej už len stúpa, točiac sa v menších serpentínach. Popri ľudovom dome pokračuje cestou smerom k rómskej osade, avšak ešte pred ňou je asfaltová odbočka k starému lomu, ktorou sa treba vydať. Popri lome potom vedie kovové schodisko k trávnatej cestičke cez pasienky popri usadlostiach, stále stúpajúc ku prícestnej kaplnke pri hlavnej ceste z dediny, ktorej malú časť treba tiež absolvovať. Hneď za prvým rodinným domom na pravej strane je však odbočka do prudkého kopca, ktorá vedie až k rázcestiu pod miestnou kalváriou (tá je mimo oficiálnej trasy tejto značky).

IMG_3547E
Inverzia nad Ipeľskou kotlinou

Trasa ďalej pokračuje k miestnej šotolinovej komunikácii, a odtiaľ popri plote fotovoltaickej elektrárne cez malé sedlo k najvyššiemu bodu trasy – Prášnemu vrchu (513m) – na ktorého vrchole je nefunkčná rozhľadňa. Tu sa končí aj súbeh s náučným chodníkom, a začínajú menšie problémy s hľadaním značenia. Z vrcholu kopca treba pokračovať na sever na okraj lúky a lesa, skrz ktorý sa ide strmo nadol na západ do ďalšieho malého sedla, a odtiaľ na hlavnú cestu. Po hlavnej ceste sa ide až k smerovníku pri autobusovej zastávke Krížne cesty, kde sa trasa odpája. Donedávna bola ďalej vedená vyjazdenou cestou naľavo od akéhosi skladu slamy cez vrchol blízkeho kopca, avšak pri našej poslednej návšteve (jeseň 2014) bola zostupová trasa z tohto kopca oplotená, a tak je asi istejšie od zastávky pokračovať šotolinovou cestou vpravo popod kopec.

IMG_3576E
Lazy Poloveň

Ďalší pozor si kvôli slabému značeniu treba dať aj v tejto časti. Pokračovanie vpravo za prvou skupinou domov je bezproblémové, ale nasledujúce odbočenie vľavo za druhou a poslednou skupinou domov sme vizuálne nelokalizovali. Tu sa opäť cez malé sedlo prechádza na miestnu štrkovú komunikáciu na náprotivnom svahu pri miestnej časti Poloveň, ktorá opäť vedie k hlavnej ceste z dediny, avšak ju len križuje, a paralelnou lesnou cestou pokračuje k štátnej ceste I/75 do Plášťoviec. Pri smerovníku Cerina (440m) križuje aj túto, a vchádza na uzavretú lesnú asfaltovú komunikáciu. Hladký asfaltový úsek pokračuje prakticky až k hranici okresov VK a Krupina, kde sa v blízkosti pomníka partizánom nachádza aj drevený turistický prístrešok. Z asfaltovej cesty, ktorá vedie do doliny, sa tu potom odpája široká lesná cesta, ktorá postupne mierne klesá. Z nej nie sú prakticky žiadne možnosti odbočiť, a tak je orientácia až po hrad Čabraď bezproblémová aj napriek tomu, že z tejto časti trasy nie sú žiadne výhľady.

IMG_3609E
Prístrešok pri pomníku

Z hradu je potom možnosť pokračovať po ďalšej modrej značke, ktorá vedie až do Krupiny. Najbližšia autobusová zastávka je potom v obci Čabradský Vrbovok, avšak do obcí nášho okresu odtiaľ nechodí nič. Alternatívou je potom návrat po paralelnej lesnej ceste, na ktorú sa z dediny pod hradom dá dostať sledovaním toku rieky Litava v protiprúdnom smere, a následnom odbočení doprava. Po dlhom stúpaní táto cestička vyústi na hlavnej ceste do Pláštoviec, priamo pri zastávke “Čelovce, Dubov diel”, odkiaľ už (hoci zriedka) idú autobusy aj do V. Krtíša.

IMG_3637E
Klesanie k hradu Čabraď

Na záver treba povedať, že táto trasa je krajinársky veľmi zaujímavá, hoci mnohých turistov môžu demotivovať asfaltové úseky. Pekné výhľady sú hlavne z hrušovskej kalvárie a Prášneho vrchu, avšak najzaujímavejší je samozrejme cieľový bod – hrad Čabraď, rovnako ako zvyšky dediny pod ním (vrátane spustnutej kaplnky). Prameň na trase nie je, prístrešok je zhruba v jej polovici. Vzhľadom na izolovanosť hradu je potrebné ponechať si sily na návrat jedným alebo druhým smerom.

IMG_3670E
Výhľad z hradu do doliny Litavy

Cirkevná sieť do polovice 14. storočia

Kostolom sme sa na tejto stránke venovali už v samostatnom článku, ktorý ale rozoberal len históriu podľa ich dnešnej architektonickej podoby. Na miestach mnohých dnešných kostolov však stáli aj ich predchodcovia, o ktorých máme informácie zväčša len zo stručných písomných zmienok, keďže archeologických výskumov sa tu robilo veľmi málo. Je pomerne prekvapujúce, že archeológovia a pamiatkári, venujúci sa stredovekým kostolom, javia o tento región malý záujem, a to i napriek tomu, že listiny a dokumenty, ktoré sú všeobecne k dispozícii, poukazujú na množstvo veľmi starých pôvodných sakrálnych stavieb, ktoré by ďalší materiálny výskum mohol posunúť aj hlbšie pred známe listinné zmienky.

2016-07-28 21_51_02-Lokality zo 6.-11. st. (modrá - od 8. st., červená - od 9. st., žltá - od 10. st
Hnedá – staré lokality doložené archeologicky alebo architektonicky. Oranžová – lokality doložené písomne pred súpisom. Červená – nové lokality zo súpisu. Žltá – sporné lokality zo súpisu.

Archeologicky či architektonicky je z dávnych čias doložených 5 lokalít, z ktorých pravdepodobne najstaršou je V. Čalomija a tunajší Pustý kostol. Ten podľa archeológov môže pochádzať už z 11.-12. storočia, a pravdepodobne tak patrí ku kostolom, ktoré sa v Uhorsku budovali na základe nariadenia kráľa Ladislava. Podobne datovaný bol pôvodne aj kostol v D. Strhároch, avšak toto datovanie bolo neskôr spochybnené a posunuté do 13. storočia. Na ďalších troch lokalitách sa archeologický prieskum nerobil, a ich približná doba vzniku bola stanovená len analýzou zachovaných stavebných prvkov. Veľkou otázkou je pôvod kostola v Dačov Lome, ktorý sa datuje do prvej polovice 13. storočia len na základe jediného fragmentu – toto datovanie však “nesedí” s poznatkami o osídlení tejto časti regiónu. U kostolov v Balogu a Sečiankach, radených do druhej polovice 13. storočia, teda prakticky už do listinnej éry,  takýto problém nevyvstal.

Ďalších sedem lokalít poznáme z prvých listín, vydaných v priebehu 13. storočia. Konkrétnu zmienku o kostoloch, vrátane patrocínií, však máme len v prípade kostola sv. Mikuláša vo V. Zlievcach (1265), kostola sv. Petra apoštola v Pôtri (1283), a kostola sv. Jakuba v Sennom (1288). Polemizovať možno o existencii kostolov, ktoré odvodzujeme len na základe zmienky o tunajších kňazoch – toto je prípad Peuceho z Čelár (1262), Jána z Leseníc a Martina z Dolinky (1291), ako aj Dominika z (Kostolných) Neniniec (1298). V týchto prípadoch však doložená história osídlenia okolia predpokladaných kostolov v tomto období  takéto odvodenie umožňuje a podporuje.

Nakoniec si pripomeňme samotný desiatkový súpis, ktorý sme spracovali vo forme tabuľky:

Farnosť Územie Patrocínium Meno kňaza Príjem Desiatok
Balog n. Ipľom (Belek) Hont sv. Mikuláš Gregor 3 fertóny 4 a pol groša
Crursa Novohrad Ján 1 marka 6 grošov
Čebovce (Chib) Hont sv. Panna (Mária) Peter pol marky 3 groše
Čeláre (Chelar) Novohrad Mikuláš 1 marka 6 grošov
(Čelovce) Hont sv. Štefan kráľ Mikuláš 3 fertóny 4 a pol groša
Dolinka (Ynan) Hont sv. Juraj Blažej pol marky 3 groše
D. Strehová (Stregova) Novohrad Peter 1 marka 6 grošov
D. Strháre (Straguar) Novohrad Peter 2 marky 12 grošov
Gressu Hont sv. Martin Dominik 3 fertóny 4 a pol groša
Ip. Predmostie (Chievek) Hont sv. Panna (Mária) Consolinus 5 fertónov 7 grošov a 2 denáre
K. Kosihy (Kukesu) Hont sv. Martin
Lesenice (Lesenha) Hont sv. Panna (Mária) Egidius 1 marka 6 grošov
Plachtince (Palakta) Hont sv. Michal Ján 3 fertóny 5 grošov
Plachtince (Palecata) Hont sv. Alžbeta Tomáš pol marky 3 groše
(Pôtor) Novohrad sv. Peter apoštol Peter 1 marka 6 grošov
(Príbelce) Hont sv. Alžbeta Ján 1 marka 6 grošov
(Sečianky) Hont sv. Kozma a Damián Štefan 1 marka 6 grošov
Senné (Sinhua) Novohrad Jakub 2 marky 12 grošov
Solanama Novohrad Peter 1 marka 6 grošov
Tarpola Novohrad sv. Panna (Mária) Calixtus pol marky 3 groše
Trebušovce (Trebekec) Hont sv. Peter apoštol Benedikt 2 fertóny 3 groše
V. Čalomija (Salomia) Hont sv. Ján Manases 1 marka 6 grošov
V. Zlievce (Selenio) Novohrad Sanct 1 a pol marky 6 grošov
Vinica (Neek) Hont
Vrbovka (Vorbo) Novohrad Michal 1 marka 6 grošov
Záhorce (Saora) Novohrad Tomáš 1 marka 6 grošov

Kurzívou uvádzame pôvodné názvy, v prípade mien len tie, ktoré nemajú slovenský ekvivalent. Názvy uvedené len kurzívou označujú sporné lokality – Crursa je považovaná za Bušince alebo Kutasó,  Gressu je v literatúre spájané s Devičím (okr. KA), ale uvažovať môžeme aj o Hrušove. Solanama je potom spájaná so Sklabinou, a Tarpola so zaniknutou obcou Turie Pole, avšak u všetkých štyroch lokalít pretrvávajú pochybnosti (k detailom pozri náš Historický slovník obcí). Slovenské názvy v zátvorkách zasa označujú lokality, ktoré v súpise nie sú uvedené konkrétne, ale odvodzujú sa od dodnes zachovaného patrocínia.

Zaujímavý problém predstavuje dvojica Plachtiniec, ktoré zatiaľ nedokážeme presne identifikovať, pretože kostoly s týmito patrocíniami sa v listinách nespomínajú, a patrocíniá samotné sa (v dôsledku reformácie) dodnes nezachovali. Jedným z nich bol asi kostol v S. Plachtinciach, ktorý do tejto doby datuje Súpis pamiatok na Slovensku. Do pozornosti pre ďalší výskum treba dať aj dve lokality, ktoré máme doložené skôr, ale v súpise sa nenachádzajú – ide práve o “tajomný” Dačov Lom, a tiež (Kostolné) Nenince.

Záverom treba konštatovať, že už v prvej tretine 14. storočia bola na území nášho okresu široká cirkevná sieť, ktorá je ďalším dokladom o hustom osídlení tohto regiónu už v najstarších dobách. Vyššia hustota kostolov bola v rozvinutejšom Hontianskom regióne, ale podľa výšky vymeraných desiatkov boli najväčšími farnosťami v okolí kostoly v Sennom a D. Strhároch v Novohrade. Treba však dodať, že hoci bolo kostolov a farností dosť, v porovnaní s inými regiónmi šlo o malé cirkevné spoločenstvá – veď väčšina platila len desiatok v rozsahu 3 až 6 grošov, pričom 3 groše boli minimálnym výmerom, určeným pre najmenšie a najchudobnejšie farnosti. Napriek tomu sa dá povedať, že každá dedina s vlastným kostolom bola v porovnaní s okolitými sídlami bohatá, a takáto sakrálna stavba svedčila o jej dôležitosti minimálne v rámci blízkeho okolia.

Kostol vo Vrbovke

Rímsko-katolícky neskorobarokový kostol Najsvätejšej Trojice dal v r. 1789 na vlastné náklady postaviť František Sentivány, nový kostol však stojí na mieste staršieho predchodcu. Ten sa po prvý, ale v stredovekých listinách aj posledný krát uvádza zápisom v súpise pápežských desiatkov z obdobia r. 1332-1337, pričom je zaznamenané aj meno vtedajšieho kňaza, ktorým bol istý Michal. Príjem kostola bol zhruba jedna strieborná marka ročne, a kňaz z nej odviedol desiatok šiestich grošov.

Interiér a exteriér kostola vo Vrbovke

Kostol pri požiari v r. 1858 vyhorel, a znovuobnovený bol až v r. 1878. Centrálna pozdĺžna budova so segmentovým uzáverom, so štukovými obrazcami na pruských klenbách, fasády a veža s lizénovým členením. Nad vchodom je chronostich s datovaním stavby. V interiéri sa nachádza rokokový hlavný oltár z polovice 18. storočia, so stĺpovou architektúrou, dvoma postavami anjelov na volútových bázach, a ústredným obrazom najsvätejšej Trojice. Ďalej je tu klasicistická kazateľnica z konca 18. stor., obraz Krista na kríži z polovice 18. stor., ľudová kópia majstrovského obrazu Immaculaty z 18. stor., a patronátna lavica z druhej polovice 19. storočia.

Kostol vo VrbovkeKostol vo Vrbovke dnes

  • HARMINC, Ivan (et al.). Súpis pamiatok na Slovensku III., Bratislava, 1969, s. 423.

Štúdie k slovenskému stredoveku

Toto je priebežne doplňovaný zoznam odkazov na štúdie k slovenskému stredoveku, ktoré sú legálne dostupné v online verzii. V zozname sú zahrnuté len štúdie, ktoré sú v slovenčine (prípadne češtine), s nosnou témou z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku, a musia sa dotýkať územia, prípadne osobností Uhorska, s dôrazom na Slovensko. Štúdie sú radené abecedne podľa priezviska autora, v prípade viacerých štúdií od jedného autora podľa roku vydania od najstaršej po najnovšiu. Budeme tiež vďační za každý tip na online zdroj a odkaz, ktorý obsahuje štúdie s uvedenými kritériami, a nami nebol využitý.

Continue reading Štúdie k slovenskému stredoveku

Pramene k dejinám okresu

Monografie obcí (väčšina dostupná v knižnici vo VK)

  • ADAMOVE, Norbert. Dolná Strehová očami Strehovčana. D. Strehová, 2015
  • ALÁČ, Ján. Z minulosti a prítomnosti obce Závada. Závada, 2014.
  • ANTOLOV, Pavel. Malá Čalomija. Malá Čalomija, 2005.
  • ANTOLOV, Pavel. História Záhoriec. Záhorce, 2007.
  • ANTOLOV, Pavel. Želovce – Zsély. Želovce, 2016
  • BARTÓK Jozef. – BARTÓK, Cyril. Dolné Plachtince. História a dnešok . Prešov, 1997.
  • BENKOCSOVÁ, Irma. Olováry 1245-1995. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Olováry, 1995.
  • BEŇO, Bohuslav. Malé Straciny. 760 rokov od prvej písomnej zmienky. Malé Straciny, 1996.
  • BEŇO, Bohuslav. Malé Zlievce 1245-2005. Modrý Kameň, 2005.
  • BEŇOV, Miloš. Dolné Strháre 1244-2004. Dolné Strháre, 2004.
  • ČERNÍK, Ján. Čítanie o Veľkom Krtíši. 1245-2005. Veľký Krtíš, 2005.
  • DRUGDOVÁ, Mária. Bušince 1245-2005. Bušince, 2005.
  • ĎURDÍK, Tibor. Bušince. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Bušince, 1995.
  • ĎURDÍK, Tibor. Lesenice 1244-1994. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
  • ĎURDÍK, Tibor. Malé Zlievce – 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Malé Zlievce, 1995.
  • FEKETE-APOLKIN, Ján. Modrý Kameň. Monografia k 700.výročiu založenia mesta. Martin, 1990.
  • FERKO, Milan. Vitajte v Dolnej Strehovej. Zohor, 2002.
  • HORNIAK, Ján. Stredné Plachtince : história a súčasnosť. Krupina, 2006.
  • HRONČEK, Pavel. Krajina a história obce Veľké Straciny. Banská Bystrica, 2006.
  • JANČOVIC, Ján. Pôtor. minulosť a prítomnosť. Bratislava, 1985.
  • JANČOVIC, Ján. Pôtor. Minulosť a prítomnosť 1297-1997. Pamätnica k sedemstoročnici obce. diel 2. Pôtor, 1997.
  • JANČOVIC, Ján. Pôtor. Minulosť a prítomnosť. Zv. 3. Pôtor, 2002.
  • KAMASOVÁ, Marta. Dolné a Horné Strháre. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
  • KAMASOVÁ, Marta. Glabušovce 1297-1997. 700 rokov od prvej písomnej zmienky. Glabušovce, 1997.
  • KAMASOVÁ, Marta. Horné Plachtince. 750 rokov od písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
  • KAMASOVÁ, Marta. Príbelce 1244 – 1994. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
  • KAMASOVÁ, Marta. Suché Brezovo. Z histórie obce. Veľký Krtíš, 1994.
  • KAMASOVÁ, Marta. Turie Pole. Návraty do minulosti. Monografia obce vysťahovanej v roku 1951. Modrý Kameň, 2001.
  • KAMASOVÁ, Marta. Veľký Krtíš. História a súčasnosť mesta. Veľký Krtíš, 1997.
  • KAMASOVÁ, Marta. Závada 1393-1993. 600 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1993.
  • KOLEKTÍV. Dolná Strehová 1995: publikácia vydaná z príležitosti prvých písomných zmienok o obci. Dolná Strehová, 1995.
  • KOLEKTÍV. Veľký Lom. Venované 60. výročiu oslobodenia obce. Veľký Lom, 2005.
  • KRAMÁROVÁ, Veronika et al. Dolná Strehová a okolie. Dolná Strehová, 1990.
  • KUKUČKA, Pavol. Pamätnica obce Horná Strehová. 500 rokov od prvej písomnej zmienky 1493-1993. Horná Strehová, 1993.
  • MAKOVNÍK, Michal. Zombor 1327-1997. 670 rokov od prvej písomnej zmienky. Zombor, 1997.
  • MAKOVNÍKOVÁ, Anna. Vieska. 550 rokov od písomnej zmienky. Vieska, 1997.
  • MIHÁĽKIN, Ján. Dačov Lom. 1333-1998. Dačov Lom, 1998.
  • MIHÁĽKIN, Ján. Sucháň. Sucháň, 1996.
  • PAVLOVKINOVÁ, Martina. Čelovce – včera, dnes a zajtra. 740 rokov od prvej písomnej zmienky 1260-2000. Čelovce, 2000.
  • PAVLOVKINOVÁ, Martina. Horné Strháre 1243-1994. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
  • PASTOROK, Juraj. Horné Strháre. 1243-2003. Horné Strháre, 2003.
  • STEINHÜBEL, Ján. Hrušov: z histórie a súčasnosti obce. Hrušov, 1996.
  • VARGA, P. Brusník – slovom a obrazom. Brusník, 2007.
  • VRŠKOVÁ, Mária – VRŠKO, Pavel. Bátorová – kroky k dnešku. Bátorová, 1999.

Pokračovať