Category Archives: Pozoruhodnosti

NCH Poiplie

IMG_6449E

Jediný náučný chodník v okrese, ktorého trasa vedie prevažne po rovine, spája niekoľko maloplošných chránených území v povodí Ipľa. Ide prevažne o územia mokraďového typu, ktoré spolu tvoria chránenú oblasť nadnárodného významu pod záštitou  Ramsarského dohovoru. Chodník má dĺžku 14,5 kilometra a vedie prevažne poľnými cestami po okraji močaristých území. Trasa je lineárna (okrem jednej odbočky) a  vedie zo Šiah okolo obce Tešmák až do Ipeľského Predmostia.

IMG_6279E

Problémom chodníka je však tak priechodnosť niektorých úsekov, ktorá je podmienená zrážkami a stavom vody, ako aj pomerne riedke a občas zmätočné značenie. Nie je úplne zrejmé ani to, kde presne chodník začína – pri našich dvoch návštevách (2012, 2015) sme priamo v Šahách žiadny úvodný panel nenašli. Propagačné materiály správcu chodníka tvrdia, že zo Šiah treba nastúpiť na protipovodňovú hrádzu za mestom, ku ktorej sa z autobusovej stanice dostaneme sledovaním hlavnej cesty smerom na V. Krtíš. Táto časť je síce bez značenia, ale orientačne bez problémov – priebeh hrádze je viditeľný na stovky metrov dopredu.

IMG_6307E

Prvý rázcestník je takmer na konci hrádze pri betónovej lávke, po prekročení ktorej sa dostávame na lúky okolo Tešmáku. Chodník tu kopíruje ohyb Ipľa a značenie formou rázcestníkov je veľmi dobré, aj keď po udaní prvotného smeru je trasa očividná. Smerovník pri druhej zastávke Martonka ponúka dve alternatívy – odbočka doprava smerom na Tešmácku mokraď bola v čase našej návštevy aj napriek dlhšiemu suchému obdobiu nepriechodná, a tak sme volili smer po okraji dediny Tešmák. Aj okolie pri informačnej tabuli Tešmácka mokraď bolo zčasti zaliate vodou, dokonca bolo nutné hľadať prechod cez plytký potok, ktorý sa tu vytvoril. Ďalší priebeh je bez značenia, avšak jediná poľná cesta medzi poľom a riekou nedovoľuje zablúdiť.

IMG_6350E

Od panela Surdocké lúky je už nutné vyjsť na hlavnú cestu. Presne na hranici krajov (NR a BB) je návštevnícke centrum správcu chodníka, avšak pri našich návštevách bolo zavreté. O niečo ďalej je jednosmerná odbočka k výhľadovej veži na Vrabčej hore. Pri pokračovaní po hlavnej ceste nasleduje nenápadná odbočka k lokalite Ryžovisko. Odtiaľto je už vytýčená trasa problematická – mapy v propagačných materiáloch i v teréne sa vzácne zhodujú, že je potrebné ísť popri výraznej stromovej aleji, ktorá lokalitu pretína, k altánkom na pozorovanie vtáctva, avšak toto je možné azda len v gumákoch, keďže aj za veľkého sucha je táto lokalita viditeľne podmočená. Nezostáva tak nič iné, len opätovný návrat na hlavnú cestu.

IMG_6368E

IMG_6396E

Aj snaha naviazať na chodník na konci Ryžoviska sa stretáva s problémami. Smerovník ku chodníku, kde by mal byť výstup z vynechanej trasy, ukazuje do hustého krovia. Pokračovanie trasy smerom na Cúdenický močiar zasa vedie na pomedzie poľa a močiara – z jednej strany oráčina, z druhej premočený trávnik, bez akéhokoľvek chodníka, a tak je opäť nutné vyjsť na hlavnú cestu. Posledný pokus vrátiť sa na trasu je pri odbočke k panelu č. 6, od ktorého by mala viesť poľná cesta priamo do Ip. Predmostia, avšak v teréne sme ju neobjavili a naznačený smer viedol znova len do podmáčaného terénu. Z obce Ip. Predmostie ešte vedie krátky okruh smerom k družstvu a okolo lokality Ipeľské hony, za ktorou pretína hlavnú cestu a otáča sa späť do obce. Prvú polovicu sme prešli už v r. 2012, na tú druhú sme rezignovali, pretože už na pohľad vedie hustým a neprehľadným porastom.

IMG_6401E

IMG_6405E

Záverom tak treba konštatovať, že hoci je samotná trasa zaujímava, jej správa je zanedbaná. Prvá časť trasy v okrese Levice je zväčša priechodná a pomerne dobre značená, ale časť nachádzajúca sa v okrese VK je v naznačenom priebehu prakticky neprechodná. Informačné panely síce uvádzajú, že vzhľadom na stav vody sa priebeh trasy môže meniť a treba sledovať značenie; aj to málo smerovníkov, na ktoré možno natrafiť, však žiadne alternatívy neposkytuje. Od panelu č. 4 je tak prakticky jediným riešením ísť po hlavnej ceste až do Ip. Predmostia, z ktorej je síce celý areál pozorovateľný, ale trasa po asfalte je fádna a vzhľadom na frekvenciu nákladnej dopravy miestami aj nebezpečná.

IMG_6414E

Rozhľadne

Okrem prirodzených vyhliadkových bodov, akým je v našom okrese napríklad Kosihovský kamenný vrch, sa ako turistické lákadlo využívajú aj umelé konštrukcie – rozhľadne. Tie staršie sa stavali svojpomocne, s prispením obce a miestnych aktivistov, ale v poslednej dobe badať nárast stavby rozhľadní za peniaze z (euro)fondov, čo je aj prípad dvoch zatiaľ najnovších rozhľadní v okrese VK. Spolu sú zatiaľ na území okresu 4 rozhľadne, ktoré si predstavíme:

Hrušov – najstaršia rozhľadna v okrese bola postavená ešte v r. 1998 z iniciatívy miestneho odboru KST. Jednoduchá drevená stavba, ktorá pripomína poľovnícky posed, stojí na vrchole Prášneho vrchu (513 m n.m.), a jej vyhliadková plošina je vo výške asi 5m nad úrovňou terénu. Rozhľadna je však zhruba od r. 2012 znefunkčnená (chýbajúci rebrík ku plošine), a je otázne, či ešte niekedy bude nejakým spôsobom obnovená. Na druhej strane možno povedať, že Prášny vrch je viac-menej prirodzeným vyhliadkovým bodom  (až na malé časti zarastené krovinami), a existencia funkčnej rozhľadne tak nie je nutnosťou.

Výhľad je takmer kruhový (okrem úzkych pásov na severovýchode a juhu), aj keď bez veže je nutné sa presúvať medzi výhľadovými pozíciami. Okrem maďarských vrchov, ktoré sú viditeľné aj z ďalších troch rozhľadní, zaujme najmä pohľad na severozápad a západ, kde okrem pohorí Tríbeč, Inovec a Vtáčnik je možné dovidieť až na 150 km vzdialené Malé Karpaty (Čertov vrch), a čiastočne aj na Nízke Tatry (Rakytov). Grafické znázornenie je tu.

Rozhľadňa na Prášnom vrchu

Ipeľské Predmostie – neďaleko časti Ryžovisko sa na kopci s názvom Vrabčia hora (311 m n.m.) nachádza jednoduchá, asi 5m vysoká drevená rozhľadna. Vybudovaná bola v r. 2010 aktivistami Ipeľskej únie ako súčasť náučného chodníka Poiplie, a poskytuje výhľad predovšetkým na záplavové územia medzi Ip. Predmostím a Tešmakom, ktoré boli vyhlásené za Ramsarské lokality.

Výhľad z veže je pomerne široký (cca. 160 stupňov), a obsahuje prakticky celú Ipeľskú kotlinu, na juhu ukončenú hradbou maďarských pohorí, od Bükku až po Börzsöny. Za ideálneho počasia je dohľad až do vzdialenosti 100 km. Grafické znázornenie je tu.

veza_ippredE

Vinica – drevená rozhľadňa na úpätí kopca Stráž (396 m n.m.) bola postavená v r. 2013 ako súčasť náučného chodníka Stráž, vybudovaného z eurofondov. Paradoxne nestojí na najvyššom bode kopca, ale vyčnieva z okraja zrázu na jeho južnom úpätí, a tak je jedinou v okolí, na ktorej vrcholovú plošinu sa nestúpa, ale klesá. A aj keď okolité skalné bralá poskytujú úplne rovnakú vyhliadku, veža zároveň umožňuje prístup k jaskynným útvarom pod ňou, takže svoje opodstatnenie určite má. Podobná, ale z juhu vegetáciou značne obmedzená prirodzená vyhliadka je aj od neďalekého kríža sv. Heleny. Výhľadový obsah je prakticky totožný s predchádzajúcou rozhľadňou, azda len z o niečo väčšej výšky – grafické znázornenie výhľadu je tu.

veza_Vinica2E

Opava  – najnovší a najimpozantnejší prírastok do kolekcie rozhľadní v našom okrese je masívna, viac ako 20 metrov vysoká šesťposchodová drevená veža na kopci Opavská hora (577 m n.m.), financovaná z regionálnych grantov. Dokončená bola koncom r. 2014, ale aj keď je v čase písania tohto článku (marec 2015) voľne prístupná, oficiálne otvorenie ešte neprebehlo. Nie je tak ani jasné, ktorá z viacerých možných prístupových ciest bude odporúčaná – podľa informácií Sme.sk však obec pripravuje aj náučný chodník.

Výhľad z najvyšších poschodí je dokonale kruhový, keďže vrchol veže sa nachádza vysoko nad okolitou vegetáciou. Od východu až po juhozápad vidieť za dobrej viditeľnosti prakticky všetky maďarské pohoria, od Bukových vrchov (Bükk), cez Mátru, Cserhát až po Pilišské vrchy nad Ostrihomom. Od juhozápadu potom nasledujú slovenské kopce – cez Chrbát pri Hurbanove k nitrianskemu Zoboru, V. Inovcu, Sitnu, Vtáčniku, ďalej cez Smrekov a Rakytov v N. Tatrách až k V. Tatrám, z ktorých je možné za ideálnych podmienok vidieť všetky hlavné štíty (Gerlach, Lomnický, Kriváň), a o niečo východnejšie aj Kráľovu hoľu. Grafické znázornenie výhľadu nájdete tu.

veza_OpavaE

Ešte je potrebné spomenúť projekt, o ktorom zatiaľ nemáme žiadne bližšie informácie – na stránkach SAŽP sa dá nájsť štúdia k výstavbe vyhliadkovej veže nad Čelovcami, vrátane detailných náčrtov. Podľa sprievodnej správy ešte nie je jasné, kde presne by mala stáť, a už vôbec nie je jasné, či alebo kedy sa tento projekt aj skutočne zrealizuje. V každom prípade by ďalšia vyhliadková veža v okrese určite nebola na škodu.

Pustý hrad

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z r. 12761, kedy ho obsadili bratia Ders a Demetrius, vnuci Lamperta z rodu Hont-Poznan. V r. 12852 si bratia majetky rozdelili, pričom hrad, dovtedy pomenovaný Haradnak alebo Haradnuk, sa objavuje pod novým názvom Lytua či Lythwa, podľa riečky v údolí. Z r. 13183 sa zachoval protest Dersovho syna proti obsadeniu hradu a všetkých jeho majetkov Matúšom Čákom, po ktorého smrti sa hrad stal kráľovským majetkom. Kráľ Karol Róbert ho v r. 1335 vymenil s Demetriovimi vnukmi za iný hrad, ale už o 8 rokov neskôr im ho kvôli neustálym násilnostiam v okolí znova odobral. V tej dobe k nemu ako majetky patrili okrem iného aj usadlosti Lesenice, Hrušov, Opava, Čelovce, Jablonec a Beluja.

V tejto listine z r. 13424 sa po prvýkrát uvádzajú 2 rovnomenné hrady Litava, jeden z nich už v tom čase spustnutý. Nie je vyjasnené, kedy a prečo bol pôvodný hrad opustený. Od tohto záznamu sa už 2 hrady v jednej listine nikdy nespomínajú, preto sa dá predpokladať, že nový hrad postavený západne od pôvodného, ktorý dnes poznáme ako Čabraď (názov použitý po prvýkrát v r. 14625), prebral okrem funkcie aj meno starého hradu. Situáciu ale komplikuje niekoľko neskorších listín, v ktorých sa okrem variácii názvov Čabraď a Litava niekoľkokrát objavuje aj Pustá Litava (1394, 1472, 1496)6. Mohlo by to znamenať, že starý hrad, aj keď neslúžiaci svojmu pôvodnému účelu, sa do neskorších čias zachoval aspoň ako majetok, ale je tiež možné, že pre nový hrad sa používali až 3 rôzne názvy.

V každom prípade, lokalita pôvodného hradu je dnes známa a terénnym prieskumom aj dokázaná. Nepatrné zvyšky múrov a terénne stopy sa nachádzajú v polohe Pustý hrad v katastri Čeloviec, neďaleko miesta, kde cesta do Cerova pretína riečku Litava, a kde je zároveň aj hranica medzi okresmi VK a Krupina.


1. [MOL DL 42494]
2. [MOL DL 41783]
3. [MOL DL 41011]
4. [MOL DL 3469]
5. [MOL DL 90042]
6. [MOL DL 7968, 97340, 97530]

NCH Stráž

Úvodný panel NCH

Náučný chodník na vrchol kopca Stráž nad Vinicou patrí medzi najnovšie projekty tohto druhu v rámci okresu. Jeho hlavný okruh má dľžku 7,3 km, prevýšenie asi 200 m, 8 zastávok a v pokľudnom tempe sa dá zvládnuť za 3 až 4 hodiny.

Panely a smerovníky

Oficiálny začiatok v podobe úvodného panelu sa nachádza pri miestnom ľudovom dome (vidieckom múzeu), ku ktorému však z centra obce (autobusovej zastávky) nevedie žiadne značenie. Orientácia je ale jednoduchá, ak už viete, ktorým smerom sa dať – stačí sledovať hlavnú cestu smerom na Hrušov. Mapa trasy, ktorú obsahuje úvodný panel, je síce bez legendy, ale v podstate stačí pokračovať po hlavnej ceste, a za cintorínom odbočiť doprava. Od neďalekého panelu č. 1 už začína kvalitné pásove značenie, kombinované s vkusnými drevenými vyrezávanými tabuľami na dôležitejších miestach.

Kríž sv. HelenyVyhliadková veža

Len niekoľko metrov za panelom č. 1 je bod, kde sa okruh spája, a kde je možné vybrať si smer trasy. Značnie sa zdá byť skôr prispôsobené logickejšiemu postupu v smere hodinových ručičiek, čo je asi lepšia voľba v prípade prvej návštevy. Trasa pozvoľna, ale vytrvalo stúpa pomedzi pivničné domčeky vo viničnej oblasti až k okraju lesa, ktorým väčšina trasy vedie. Nasleduje panel č. 2, čo je krátka významová odbočka k Žabiemu prameňu, ktorý napája malé močaristé jazierko.

Výhľad od vyhliadkovej veže

Trasa naďalej stúpa k tretej zastávke, miestnemu kameňolomu. Nasleduje krátky, ale veľmi strmý úsek k rázcestníku, a odtiaľ ešte kratší a strmejší chodník ku krížu sv. Heleny nad kameňolomom, ktorý je zároveň prvým vyhliadkovým miestom. Výhľad je obmedzený na juhovýchod (Vinica) a severozápad (Hrušov). Ďalšia odbočka za rozcestníkom smeruje k drevenej vyhliadkovej veži, pod ktorou sú jaskyne, a po stranách od veže sú chodníčky k prirodzeným vyhliadkam zo skalnatých brál. Po návrate na hlavnú trasu chodník pokračuje k močaristému jazierku Porga,  odkiaľ už začína klesať späť do dediny. Na zostupovej trase sú ešte dve zastávky – prameň Biela studňa a socha sv. Urbana, patróna viníc.

Vrcholový bod pri jazierku Porga

Plusom tohto náučného chodníka sú predovšetkým odpočívadlá na každej zastávke, vrátane hojdačiek či preliezačiek pre deti na niektorých z nich. V porovnaní s inými NCH v okrese ide až o luxusnú trasu, vrátane veľkých informačných tabúľ v dvoch jazykoch (slov. a maď.), ale možno je to dané tým, že sa na jeho výstavbu použili prostriedky z eurofondov. Mínusom je hlavne slabá propagácia (obecná stránka neposkytuje žiadne informácie), a chýbajúce značenie z centra obce, čo môže byť problém pre nových návštevníkov. Inak ale ide o vydarený počin, a zaujímavú trasu s peknými miestami, ktoré sa oplatí navštíviť.

Vinice nad Vinicou

 

Ďalšie články:

Malá sakrálna architektúra v Olovároch

Olováry sú charakteristické veľkým množstvom malých sakrálnych objektov na relatívne malom území priamo v obci alebo v jej tesnej blízkosti:

  • pri poľnej ceste smerom na Kiarovskú pustatinu stojí kamenný kríž v dvojitej kovovej ohrade, s reliéfmi hlavičiek dvoch anjelov na podstavci. Dedikácia v maďarčine Isten dicsőségére álíttattott Ó szent kereszt, irgalomla (?) vértol azott arany Oltár akile (?) bennet bízik soha nem csaloikoz (?) álíttatta Saranko János andor és neje Tóth Rozália 1949.
  • bližšie k obci, neďaleko fotovoltaickej elektrárne, stojí ďalší kamenný kríž v kovovej ohrade, bez výrazných ozdôb. Dedikáčná tabuľa s textom Üdvözlégy szent Kereszt egyetlen reményem! Krisztus keresztjé velen Kereszt elott mindig meghajelak (?)  Kereszt az én menedekem Kereszt az én üdvösségem Isten dicsőségére álíttatta Tóth László és neje Katyi Rozália 1936.

Kríž pri ceste do KiarovaKríž pri elektrárni

  • len o pár metrov ďalej smerom k obci je v hustom poraste ukrytá tehlová kaplnka Panny Márie
  • ďalšia kaplnka Panny Márie stojí uprostred oplotenia na kamennom múre rodinného domu na hornom konci obce

Kaplnka v OlovárochKaplnka na hornom konci

  • v kostolnej záhrade stojí pieskovcový kríž s reliéfom hlavy Panny Márie na podstavci, a textom Isten dicsőségére (?) és Sarankó Margit-Lelki Udvére állíttatot 1941. Jőjetek hozzám minnyájan, kik fáradtok és terhelve vagytok megenyhillek titteket
  • na mieste bývalého kostola nad premostením potoka stojí pamätný kríž s textom E helyen állott ősregi templomunk. Itt imádkoztak őseink. Legyen szentehely áz utódok elött is közadakozásbol állítottuk 1894 évben

Kríž v kostolnej záhradePamätný kríž starého kostola

  • oproti dolnému koncu futbalového štadióna stojí jednoduchý kamenný kríž s reliéfmi anjelských hlavičiek, a textom Jőjj ide ó bűnös Tékints fel rája: Mint haldoklott (?), az Isten baránya Isten dicsőségére álitatta özv. Vízi Mihályné 1950
  • v strede obce nad budovou obecného úradu stojí staršia kaplnka so sochou Krista nesúceho kríž. Ťažko čitateľná dedikačná tabuľa s textom Isten dicsőségére épitette Kopnyiczki Pál  (?) 1920 évban.

Kríž pri štadióneKaplnka v centre obce