All posts by okresvk

Cirkevná sieť do polovice 14. storočia

Kostolom sme sa na tejto stránke venovali už v samostatnom článku, ktorý ale rozoberal len históriu podľa ich dnešnej architektonickej podoby. Na miestach mnohých dnešných kostolov však stáli aj ich predchodcovia, o ktorých máme informácie zväčša len zo stručných písomných zmienok, keďže archeologických výskumov sa tu robilo veľmi málo. Je pomerne prekvapujúce, že archeológovia a pamiatkári, venujúci sa stredovekým kostolom, javia o tento región malý záujem, a to i napriek tomu, že listiny a dokumenty, ktoré sú všeobecne k dispozícii, poukazujú na množstvo veľmi starých pôvodných sakrálnych stavieb, ktoré by ďalší materiálny výskum mohol posunúť aj hlbšie pred známe listinné zmienky.

2016-07-28 21_51_02-Lokality zo 6.-11. st. (modrá - od 8. st., červená - od 9. st., žltá - od 10. st
Hnedá – staré lokality doložené archeologicky alebo architektonicky. Oranžová – lokality doložené písomne pred súpisom. Červená – nové lokality zo súpisu. Žltá – sporné lokality zo súpisu.

Archeologicky či architektonicky je z dávnych čias doložených 5 lokalít, z ktorých pravdepodobne najstaršou je V. Čalomija a tunajší Pustý kostol. Ten podľa archeológov môže pochádzať už z 11.-12. storočia, a pravdepodobne tak patrí ku kostolom, ktoré sa v Uhorsku budovali na základe nariadenia kráľa Ladislava. Podobne datovaný bol pôvodne aj kostol v D. Strhároch, avšak toto datovanie bolo neskôr spochybnené a posunuté do 13. storočia. Na ďalších troch lokalitách sa archeologický prieskum nerobil, a ich približná doba vzniku bola stanovená len analýzou zachovaných stavebných prvkov. Veľkou otázkou je pôvod kostola v Dačov Lome, ktorý sa datuje do prvej polovice 13. storočia len na základe jediného fragmentu – toto datovanie však “nesedí” s poznatkami o osídlení tejto časti regiónu. U kostolov v Balogu a Sečiankach, radených do druhej polovice 13. storočia, teda prakticky už do listinnej éry,  takýto problém nevyvstal.

Ďalších sedem lokalít poznáme z prvých listín, vydaných v priebehu 13. storočia. Konkrétnu zmienku o kostoloch, vrátane patrocínií, však máme len v prípade kostola sv. Mikuláša vo V. Zlievcach (1265), kostola sv. Petra apoštola v Pôtri (1283), a kostola sv. Jakuba v Sennom (1288). Polemizovať možno o existencii kostolov, ktoré odvodzujeme len na základe zmienky o tunajších kňazoch – toto je prípad Peuceho z Čelár (1262), Jána z Leseníc a Martina z Dolinky (1291), ako aj Dominika z (Kostolných) Neniniec (1298). V týchto prípadoch však doložená história osídlenia okolia predpokladaných kostolov v tomto období  takéto odvodenie umožňuje a podporuje.

Nakoniec si pripomeňme samotný desiatkový súpis, ktorý sme spracovali vo forme tabuľky:

Farnosť Územie Patrocínium Meno kňaza Príjem Desiatok
Balog n. Ipľom (Belek) Hont sv. Mikuláš Gregor 3 fertóny 4 a pol groša
Crursa Novohrad Ján 1 marka 6 grošov
Čebovce (Chib) Hont sv. Panna (Mária) Peter pol marky 3 groše
Čeláre (Chelar) Novohrad Mikuláš 1 marka 6 grošov
(Čelovce) Hont sv. Štefan kráľ Mikuláš 3 fertóny 4 a pol groša
Dolinka (Ynan) Hont sv. Juraj Blažej pol marky 3 groše
D. Strehová (Stregova) Novohrad Peter 1 marka 6 grošov
D. Strháre (Straguar) Novohrad Peter 2 marky 12 grošov
Gressu Hont sv. Martin Dominik 3 fertóny 4 a pol groša
Ip. Predmostie (Chievek) Hont sv. Panna (Mária) Consolinus 5 fertónov 7 grošov a 2 denáre
K. Kosihy (Kukesu) Hont sv. Martin
Lesenice (Lesenha) Hont sv. Panna (Mária) Egidius 1 marka 6 grošov
Plachtince (Palakta) Hont sv. Michal Ján 3 fertóny 5 grošov
Plachtince (Palecata) Hont sv. Alžbeta Tomáš pol marky 3 groše
(Pôtor) Novohrad sv. Peter apoštol Peter 1 marka 6 grošov
(Príbelce) Hont sv. Alžbeta Ján 1 marka 6 grošov
(Sečianky) Hont sv. Kozma a Damián Štefan 1 marka 6 grošov
Senné (Sinhua) Novohrad Jakub 2 marky 12 grošov
Solanama Novohrad Peter 1 marka 6 grošov
Tarpola Novohrad sv. Panna (Mária) Calixtus pol marky 3 groše
Trebušovce (Trebekec) Hont sv. Peter apoštol Benedikt 2 fertóny 3 groše
V. Čalomija (Salomia) Hont sv. Ján Manases 1 marka 6 grošov
V. Zlievce (Selenio) Novohrad Sanct 1 a pol marky 6 grošov
Vinica (Neek) Hont
Vrbovka (Vorbo) Novohrad Michal 1 marka 6 grošov
Záhorce (Saora) Novohrad Tomáš 1 marka 6 grošov

Kurzívou uvádzame pôvodné názvy, v prípade mien len tie, ktoré nemajú slovenský ekvivalent. Názvy uvedené len kurzívou označujú sporné lokality – Crursa je považovaná za Bušince alebo Kutasó,  Gressu je v literatúre spájané s Devičím (okr. KA), ale uvažovať môžeme aj o Hrušove. Solanama je potom spájaná so Sklabinou, a Tarpola so zaniknutou obcou Turie Pole, avšak u všetkých štyroch lokalít pretrvávajú pochybnosti (k detailom pozri náš Historický slovník obcí). Slovenské názvy v zátvorkách zasa označujú lokality, ktoré v súpise nie sú uvedené konkrétne, ale odvodzujú sa od dodnes zachovaného patrocínia.

Zaujímavý problém predstavuje dvojica Plachtiniec, ktoré zatiaľ nedokážeme presne identifikovať, pretože kostoly s týmito patrocíniami sa v listinách nespomínajú, a patrocíniá samotné sa (v dôsledku reformácie) dodnes nezachovali. Jedným z nich bol asi kostol v S. Plachtinciach, ktorý do tejto doby datuje Súpis pamiatok na Slovensku. Do pozornosti pre ďalší výskum treba dať aj dve lokality, ktoré máme doložené skôr, ale v súpise sa nenachádzajú – ide práve o “tajomný” Dačov Lom, a tiež (Kostolné) Nenince.

Záverom treba konštatovať, že už v prvej tretine 14. storočia bola na území nášho okresu široká cirkevná sieť, ktorá je ďalším dokladom o hustom osídlení tohto regiónu už v najstarších dobách. Vyššia hustota kostolov bola v rozvinutejšom Hontianskom regióne, ale podľa výšky vymeraných desiatkov boli najväčšími farnosťami v okolí kostoly v Sennom a D. Strhároch v Novohrade. Treba však dodať, že hoci bolo kostolov a farností dosť, v porovnaní s inými regiónmi šlo o malé cirkevné spoločenstvá – veď väčšina platila len desiatok v rozsahu 3 až 6 grošov, pričom 3 groše boli minimálnym výmerom, určeným pre najmenšie a najchudobnejšie farnosti. Napriek tomu sa dá povedať, že každá dedina s vlastným kostolom bola v porovnaní s okolitými sídlami bohatá, a takáto sakrálna stavba svedčila o jej dôležitosti minimálne v rámci blízkeho okolia.

Kostol vo Vrbovke

Rímsko-katolícky neskorobarokový kostol Najsvätejšej Trojice dal v r. 1789 na vlastné náklady postaviť František Sentivány, nový kostol však stojí na mieste staršieho predchodcu. Ten sa po prvý, ale v stredovekých listinách aj posledný krát uvádza zápisom v súpise pápežských desiatkov z obdobia r. 1332-1337, pričom je zaznamenané aj meno vtedajšieho kňaza, ktorým bol istý Michal. Príjem kostola bol zhruba jedna strieborná marka ročne, a kňaz z nej odviedol desiatok šiestich grošov.

Interiér a exteriér kostola vo Vrbovke

Kostol pri požiari v r. 1858 vyhorel, a znovuobnovený bol až v r. 1878. Centrálna pozdĺžna budova so segmentovým uzáverom, so štukovými obrazcami na pruských klenbách, fasády a veža s lizénovým členením. Nad vchodom je chronostich s datovaním stavby. V interiéri sa nachádza rokokový hlavný oltár z polovice 18. storočia, so stĺpovou architektúrou, dvoma postavami anjelov na volútových bázach, a ústredným obrazom najsvätejšej Trojice. Ďalej je tu klasicistická kazateľnica z konca 18. stor., obraz Krista na kríži z polovice 18. stor., ľudová kópia majstrovského obrazu Immaculaty z 18. stor., a patronátna lavica z druhej polovice 19. storočia.

Kostol vo VrbovkeKostol vo Vrbovke dnes

  • HARMINC, Ivan (et al.). Súpis pamiatok na Slovensku III., Bratislava, 1969, s. 423.

Štúdie k slovenskému stredoveku

Toto je priebežne doplňovaný zoznam odkazov na štúdie k slovenskému stredoveku, ktoré sú legálne dostupné v online verzii. V zozname sú zahrnuté len štúdie, ktoré sú v slovenčine (prípadne češtine), s nosnou témou z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku, a musia sa dotýkať územia, prípadne osobností Uhorska, s dôrazom na Slovensko. Štúdie sú radené abecedne podľa priezviska autora, v prípade viacerých štúdií od jedného autora podľa roku vydania od najstaršej po najnovšiu. Budeme tiež vďační za každý tip na online zdroj a odkaz, ktorý obsahuje štúdie s uvedenými kritériami, a nami nebol využitý.

Pokračovať v čítaní článku Štúdie k slovenskému stredoveku

Pramene k dejinám okresu

Monografie obcí (väčšina dostupná v knižnici vo VK)

  • ADAMOVE, Norbert. Dolná Strehová očami Strehovčana. D. Strehová, 2015
  • ALÁČ, Ján. Z minulosti a prítomnosti obce Závada. Závada, 2014.
  • ANTOLOV, Pavel. Malá Čalomija. Malá Čalomija, 2005.
  • ANTOLOV, Pavel. História Záhoriec. Záhorce, 2007.
  • ANTOLOV, Pavel. Želovce – Zsély. Želovce, 2016
  • BARTÓK Jozef. – BARTÓK, Cyril. Dolné Plachtince. História a dnešok . Prešov, 1997.
  • BENKOCSOVÁ, Irma. Olováry 1245-1995. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Olováry, 1995.
  • BEŇO, Bohuslav. Malé Straciny. 760 rokov od prvej písomnej zmienky. Malé Straciny, 1996.
  • BEŇO, Bohuslav. Malé Zlievce 1245-2005. Modrý Kameň, 2005.
  • BEŇOV, Miloš. Dolné Strháre 1244-2004. Dolné Strháre, 2004.
  • ČERNÍK, Ján. Čítanie o Veľkom Krtíši. 1245-2005. Veľký Krtíš, 2005.
  • DRUGDOVÁ, Mária. Bušince 1245-2005. Bušince, 2005.
  • ĎURDÍK, Tibor. Bušince. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Bušince, 1995.
  • ĎURDÍK, Tibor. Lesenice 1244-1994. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
  • ĎURDÍK, Tibor. Malé Zlievce – 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Malé Zlievce, 1995.
  • FEKETE-APOLKIN, Ján. Modrý Kameň. Monografia k 700.výročiu založenia mesta. Martin, 1990.
  • FERKO, Milan. Vitajte v Dolnej Strehovej. Zohor, 2002.
  • HORNIAK, Ján. Stredné Plachtince : história a súčasnosť. Krupina, 2006.
  • HRONČEK, Pavel. Krajina a história obce Veľké Straciny. Banská Bystrica, 2006.
  • JANČOVIC, Ján. Pôtor. minulosť a prítomnosť. Bratislava, 1985.
  • JANČOVIC, Ján. Pôtor. Minulosť a prítomnosť 1297-1997. Pamätnica k sedemstoročnici obce. diel 2. Pôtor, 1997.
  • JANČOVIC, Ján. Pôtor. Minulosť a prítomnosť. Zv. 3. Pôtor, 2002.
  • KAMASOVÁ, Marta. Dolné a Horné Strháre. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
  • KAMASOVÁ, Marta. Glabušovce 1297-1997. 700 rokov od prvej písomnej zmienky. Glabušovce, 1997.
  • KAMASOVÁ, Marta. Horné Plachtince. 750 rokov od písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
  • KAMASOVÁ, Marta. Príbelce 1244 – 1994. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
  • KAMASOVÁ, Marta. Suché Brezovo. Z histórie obce. Veľký Krtíš, 1994.
  • KAMASOVÁ, Marta. Turie Pole. Návraty do minulosti. Monografia obce vysťahovanej v roku 1951. Modrý Kameň, 2001.
  • KAMASOVÁ, Marta. Veľký Krtíš. História a súčasnosť mesta. Veľký Krtíš, 1997.
  • KAMASOVÁ, Marta. Závada 1393-1993. 600 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1993.
  • KOLEKTÍV. Dolná Strehová 1995: publikácia vydaná z príležitosti prvých písomných zmienok o obci. Dolná Strehová, 1995.
  • KOLEKTÍV. Veľký Lom. Venované 60. výročiu oslobodenia obce. Veľký Lom, 2005.
  • KRAMÁROVÁ, Veronika et al. Dolná Strehová a okolie. Dolná Strehová, 1990.
  • KUKUČKA, Pavol. Pamätnica obce Horná Strehová. 500 rokov od prvej písomnej zmienky 1493-1993. Horná Strehová, 1993.
  • MAKOVNÍK, Michal. Zombor 1327-1997. 670 rokov od prvej písomnej zmienky. Zombor, 1997.
  • MAKOVNÍKOVÁ, Anna. Vieska. 550 rokov od písomnej zmienky. Vieska, 1997.
  • MIHÁĽKIN, Ján. Dačov Lom. 1333-1998. Dačov Lom, 1998.
  • MIHÁĽKIN, Ján. Sucháň. Sucháň, 1996.
  • PAVLOVKINOVÁ, Martina. Čelovce – včera, dnes a zajtra. 740 rokov od prvej písomnej zmienky 1260-2000. Čelovce, 2000.
  • PAVLOVKINOVÁ, Martina. Horné Strháre 1243-1994. 750 rokov od prvej písomnej zmienky. Veľký Krtíš, 1994.
  • PASTOROK, Juraj. Horné Strháre. 1243-2003. Horné Strháre, 2003.
  • STEINHÜBEL, Ján. Hrušov: z histórie a súčasnosti obce. Hrušov, 1996.
  • VARGA, P. Brusník – slovom a obrazom. Brusník, 2007.
  • VRŠKOVÁ, Mária – VRŠKO, Pavel. Bátorová – kroky k dnešku. Bátorová, 1999.

Pokračovať

Kostol v H. Príbelciach

Na návrší nad dedinou, v mierne izolovanej polohe, stojí ranogotický jednoloďový kostol, architektonicky datovaný do konca 13. storočia, prestavaný a opevnený v 17. storočí. Prvou písomnou zmienkou o ňom je súpis pápežských desiatkov z r. 1332-37, uvádzajuci až dva záznamy o kostole sv. Alžbety, ktoré historici stotožňujú s kostolom v H. Príbelciach. Predpokladáme, že správnym je zápis bez udania lokality (len s patrocíniom), keďže tamojší kňaz Ján odvádzal väčší desiatok, čo poukazuje na staršiu a vyvinutejšiu farnosť, ktorú práve v Príbelciach predpokladáme. Existenciu kostola s rovnakým patrocíniom dokladá Bakács listinou z r. 1356, so zápisom vo forme eccl. beate Elisabethe de Prebul. V r. 1417 sa kostol, v tej dobe už farský, pripomína v spore o tunajší majetok, kedy v ňom sporné strany vykonali prísahu.

Z obdobia protitureckých vojen sa zachovala legenda o Andrejovi Kajalovi, ktorý mal brániť kostol s obyvateľmi, ktorí sa v ňom ukrývali. V období reformácie sa obec stala evanjelickou, a Borovszky dokladá existenciu farnosti ev. a. v. cirkvi od r. 1613. V r. 1661 Turci zajali príbelského kňaza Mateja Karcia a väznili ho vo Vacove. Pri kostole mal vyvierať aj prameň minerálnej vody,  neskôr však bol zamurovaný.

Kostol v Príbelciach

Dnešná stavba má mohutnú vežu, renesančný obranný múr so vstupnými bránkami, a presbytérium v tvare podkovy. V interiéri je maľovaný drevený strop a gotický portál pod chórom, vzácnymi pamiatkami sú neskorobarokový oltár z r. 1769 a kazateľnica v ľudovo barokovom štýle približne z r. 1770 s novším novobarokovým baldachýnom. Zvon je z r. 1745. Kostol bol renovovaný v druhej tretine 18. storočia a novšie aj v 20. storočí.

  • HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava, 1967, s. 431.
  • KAMASOVÁ, Marta. Príbelce 1244 – 1994: 750 rokov od prvej písomnej zmienky. 1994