Žihľava

Žihľava dnes

1518 Sylemeek, 1519 Silemnyk, 1571 Zólónik, Zelowonyk, 1773 Zihlevnik, Zihlavnik, 1786 Zsihlewnik, 1808 Zselenyik, Žihlewník, 1863 Zsihlavnyik, 1873–1877 Zselenyék, 1882 Zselenyék, Zsihlava, 1888–1902 Zsihlava, 1907–1913 Csalányos, 1920 Žíhlava, 1927–1966 Žíhľava

Podľa publikácie J. Jančovica1 je prvou zmienkou o usadlosti listina z r. 12622, kde sa uvádza sídlo s názvom Chalan. V skutočnosti je tu však uvedený názov Chalar, čiže ide o prvú písomnú zmienku o obci Čeláre. O samotnej Žihľave nemáme žiadny zápis až do 16. storočia, i keď toto územie pravdepodobne bolo osídlené – v listine z r. 13413 sa spomína usadlosť Zalustia, ktorej chotár bol ohraničený Stracinami a Vieskou, tu však pravdepodobne ide o skomolenú Slatinku, ktorej územie mohlo zaberať aj priestor dnešnej Žihľavy.

Za prvú písomnú zmienku tak môžeme považovať listinu z r. 15184, v ktorej usadlosť Sylemeek, za zločiny odobratú Thomasovi a Stephanovi s priezviskom Bwda, dostal darom od kráľa jeho komorník Petrus Dolhay. Ako a kedy sa dostala k predchádzajúcim majiteľom sa nám zistiť nepodarilo. V listine z nasledovného roku5 potvrdzuje kráľ niektoré majetky rodu Madach, s tým, že časť Strehovej a Žihľavy (Silemnyk) patrí im, a iná časť je stále kráľovským majetkom. Z predmoháčskeho obdobia ďalšie záznamy nepoznáme.

Žihľava na mape 1. VM

Pod názvom Selynyk sa objavuje v súpise usadlostí novohradskej stolice z r. 15496, a ako jej vlastník sa uvádza Johannes Madach. Podľa Borovszkeho patrila od r. 1562-63 do sečianskeho sandžaku, v r. 1598 tu mal majetkové zastúpenie rod Palasthy. V zápise z novohradskej kongregácie v r. 16547 sa spomína istý Varga, obyvateľ Žihľavy (Selynyk), ktorý napadol poddaného zemana Géczyho zo susednej Slatinky. Ako ďalších vlastníkov usadlosti uvádza Borovszky rody Madach (1740), Barosso (1770), Zichy a Balassa (1826), pričom posledné dva rody potvrdzujú aj Vályi, Fenyes a Mocsáry.

Žihľava na mape 2. VMŽihľava na mape 3. VM

Ako zaujímavosť sa spomínajú miestne kyslé hrozná či vína, Borovszky tiež podrobne zmieňuje väčší statok Móra Lindenbauma. V Jančovicovej publikácii sa tiež dozvieme, že v r. 1798 mala obec murovanú zvonicu so zvonom z r. 1766,  v r. 1838 bola postavená nová zvonica, ktorá tu stojí dodnes. V r. 1910 patrila Žihľava medzi 6 novohradských obcí, ktoré mali všetky domy z kameňa a tehál. Prudký nárast obyvateľstva v 50-tych rokoch bol spôsobený výstavbou baníckej kolónie. Do r. 1966 patrili k obci i neďaleké Vátovce.

Názov obce je rozhodne slovenského pôvodu, čo nepriamo dokazuje aj fakt, že sme nenašli ani dva záznamy s úplne zhodným zápisom – aj spomínané monografie obec uvádzajú ako Zsichlevnyik (Vályi), Zsihlevanyik (Fenyes) či Zsihlevnyik (Mocsáry), rovnako tak poskytujú rôzne variácie aj vojenské mapy. Maďarizačné pomenovanie Csalányos používané pred prvou svetovou vojnou je priamym prekladom (csalán = žihľava).

Zvonica v Žihľave


1. [JANČOVIC, Ján. Pôtor: Minulosť a prítomnosť 1297-1997. Pamätnica k sedemstoročnici obce. diel 2/. 1. vyd. Pôtor: Obecný úrad, 1997. 175 s. ISBN 8096770128 (brož.)]
2. [MOL DF 219425]
3. [MOL DL 69219]
4. [MOL DL 86754]
5. [MOL DL 24435]
6. [Maksay, str. 522]
7. [Tóth, NVJ 1415]

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s