Selce

Pravdepodobne prvou známou písomnou zmienkou o usadlosti je záznam zo súpisov usadlostí novohradskej stolice z r. 15491, kde sa ako vlastníci sídla Zeelcz spomínajú Balassovci z Modrého Kameňa a Sklabinej. Ďalšia stopa pochádza zo súpisu sečianskeho sandžaku z r. 15542, kde sa uvádza pod názvom Szelics. Vass túto lokalitu stotožňuje so Selcami pri Poltári, ale na základe pomerne unikátneho priezviska Jancsurad, ktoré sa objavuje aj v neskorších súpisoch,  je pravdepodobnejšie, že ide práve o Selce pri Modrom Kameni. Ďalšie priezviská v tomto súpise sú: Suta, Kutka, Krakó, Jakur a Jártó, celkovo 9 zdanených domácností.

Selce na mape 1. VM

Selce na mape 2. VM

Vo forme Zelcze máme záznam z kníh novohradského župného notariátu z r. 16033, podľa ktorého boli tamojší poddaní povolaní k opravám mostu pri hrade Modrý Kameň. Aj v súpise z r. 16054 sa Zelcz spomína ako patriaca k modrokamenskému hradu, pričom sa tu uvádzajú aj mená poddaných: Balogh, Wrban, Beket, Walinka, Janczurad a Wiboh (?). Podrobnejší popis usadlosti Szelecz nájdeme v súpise z r. 16605, kde sa okrem iného uvádza susedná obec Dolné Strháre, priezviská Hrnczar, Bracsa, Baczur, ako aj majetková účasť grófa Pála Rácza. Ešte jeden neskorší súpis z r. 16816 potvrdzuje staršie poddanské priezviská ako Janczurad, Hrncziar, Baczur, a pridáva 2 nové – Prystawok a Latak.

Selce na mape 3. VM

Podobne ako iné usadlosti v tomto regióne patrili Selce pôvodne modrokamenským Balassovcom, neskôr Balassovcom z hradu Divín, ktorý koncom 17. storočia získali príslušníci rodu Koháry. V porovnaní s inými sídlami, ktoré boli založené počas tureckej okupácie, len aby ešte pred odchodom Turkov prakticky schátrali, však Selce zaznamenávali postupný rozvoj a vyvinuli sa v plnohodnotnú dedinu – veď vo vojenskej mape z polovice 18. storočia je zaznamenaných viac ako 20 obydlí. Ako samostatná obec sa uvádza aj v neskorších písomnostiach, často v maďarizačných formách Erdőszele či Kékkőszelcz.

Selce na ortofotomape z r. 1950

Ku koncu roka 1976 bola obec spolu s priľahlou osadou Suchý Bukovec vysťahovaná, a do r. 1981 zrovnaná so zemou kvôli rozšíreniu ťažby v bani Dolina otvorením nových uhoľných polí pod obcou. Dnes sa tu nachádza záhradkárska kolónia a kamenný pamätník na miestach, kde obec stála.


1. [Maksay, str. 517]
2. [Vass, str. 31]
3. [Oborni, NVJ 1005]
4. [MOL UC 11:49 (a)]
5. [MOL UC 6:57]
6. [MOL UC 40:20]

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s