Vlastivedný slovník obcí spomína ako prvú písomnú zmienku listinu z r. 1271, ale podľa Győrffyho patrí tento záznam Slatine pri Lučenci. Inak, usadlostí s podobným názvom bolo v relatívnej blízkosti viacero – spomeňme Slatinu pri Dudinciach či Zvolenskú Slatinu – čo komplikuje identifikáciu v listinách. Prvou písomnou zmienkou pre tunajšiu usadlosť je listina z r. 12651, kde majetok Zalathna predali zlievski šľachtici ostrihomskému arcibiskupstvu. V listine z r. 12832 sa po niekoľkých výmenách medzi viacerými stranami dostali tunajšie majetky do rúk Bytera, syna Myka z rodu Balassa. Jednou zo strán bol aj Stephanus, syn Abu, ktorý sa v listine z r. 12983 spomína už s predikátom de Zalathna, podobne ako jeho syn Jurk v listinách z r. 12994. Győrffy uvádza aj známu listinu z r. 13235 o zámene usadlostí pri Ipli s majetkami na Považí medzi magistrom Donchom a Byterovmi synmi, v ktorej sa objavuje aj Zalathna.
V r. 1341-13436 sa ako slatinskí páni uvádzajú Mykovi vnuci Dominicus a Johannes, ktorí boli v násilnom spore s Leustachiom z Vátoviec (viac pri tamtom hesle). Od tejto doby až po Moháč sem môžeme s väčšou pravdepodobnosťou zaradiť len jednu listinu z r. 14757, v ktorej sa spomínajú poddaní zo Strhár a Slatiny, ktorí vykradli vozy a ukradli kone v usadlosti Cheregh, boli však chytení a odsúdení na nútené práce.
Správy z pomoháčskych súpisov máme z r. 15828, kedy usadlosť Kys Zalatnia vlastnil Sigismundus Balassa, ale bola poplatná aj Turkom. Uvádza sa tu jediný obyvateľ menom Mattheus Warga. Ďalšie zmienky máme až zo súpisov z druhej polovice 17. storočia, ale zasa sú pomerne početné. Je v nich však potrebné rozlišovať medzi dvoma usadlosťami divínskeho panstva s rovnakým menom (Kis Szalatnya a iné variácie) – Slatinka pri Pôtri patrila do turopoľského dištriktu, a Dolná Slatina pri Lučenci priamo do divínskeho dištriktu.
Z Z r. 16609 sa zachoval súpis, uvádzajúci 6 rodín s menami ako Povazanecz, Oravecz, Gyalog či Masko, ale poplatky tunajšiemu majeru platil aj Márton Vargha. V r. 167110 stále patrila tak Valentinovi Balassovi, ako aj Turkom – spomína sa obyvateľ Joannis Kovacz. Okrem majera sa v tomto období spomína aj tunajší mlyn. Z r. 168111 máme dalšie mená obyvateľov – Mlinar, Hremo, Cserveny, Csilka, Masko, Durian a i. Po konfiškácii Balassovských majetkov dostal v r. 168612 divínsku časť tunajšej usadlosti Stephanus Zichy, a v r. 168913 modrokamenskú časť Johannes Kohary. Stephanus Kohary získal donáciou z r. 169114 aj ďalšiu pôvodne divínsku časť usadlosti.
Kvôli slabej úrodnosti miestnej pôdy sa začiatkom 18. storočia takmer všetci obyvatelia odsťahovali na Dolnú zem (obec Albertirsa v Peštianskej župe), a usadlosť spustla15. V r. 1773-180816 sa medzi vlastníkmi stále nachádzajú rody Zichy a Balassa. V r. 1874-75 sa objavuje pod názvom La Motte Szalatnya puszta podľa rodového mena grófa, ktorý ju vlastnil. Od r. 188117 sa ako Szalatnya puszta (Pusztaszalatnya) uvádza ako súčasť obce Pôtor.
Po rozpade monarchie sa jedným z majiteľov poľností, kaštieľa, mlyna a hospodárskych budov bývalého slatinského panstva stal Pavel Maliarik, bývalý evanjelický farár a okresný náčelník v Modrom Kameni. Po druhej svetovej vojne sa v Slatinke postavilo viacero priemyselných závodov, a dodnes predstavuje priemyselnú zónu obce Pôtor18.
1. [MOL DF 248299]↩
2. [MOL DL 65717]↩
3. [MOL DF 248872]↩
4. [MOL DL 65723, 65724, 65726]↩
5. [MOL DL 65737]↩
6. [MOL DL 69219, 69220, 40925]↩
7. [MOL DL 65950]↩
8. [MOL UC 59:13]↩
9. [MOL UC 6:57]↩
10. [MOL UC 6:58 (b)]↩
11. [MOL UC 40:20]↩
12. [MOL E 227 12 549]↩
13. [MOL A 57 20 203]↩
14. [MOL A 57 22 24]↩
15. [Shvoy Miklós: Nógrád megye leírása (1874–1875) (Adatok, források és tanulmányok a Nógrád megyei levéltárból 51. Salgótarján, 2006), str. 298]↩
16. [Hlavácsné Kérdő Katalin: Magyarország történeti helységnévtára (1773–1808). Nógrád megye. I. kötet. (Budapest, Salgótarján, 2002), str. 80]↩
17. [Galcsik Zsolt: Nógrád megye közigazgatási és területi változásai (1872–2005). (Salgótarján, 2005.), str. 286]↩
18. [http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/3459-tristo-rokov-slovenskych-evanjelikov-v-alberti]↩
Okres VK 