Koprovnica

Po prvýkrát sa objavuje ako Kaprooncza v súpise majetkov Novohradskej stolice z r. 15491. Majetky v rozsahu 4,5 porty tu vlastnili Balassovci z Modrého Kameňa, a 1 portu Balassovci zo Sklabinej. Urbár z r. 16052 potvrdzuje majetkové zastúpenie modrokamenského hradného panstva. V r. 16163 sa ako Kaprevniza uvádza v inventárnom súpise majetku farnosti Drégely, patriacej pod ostrihomské arcibiskupstvo; v r 16604 ako Koprouniczay puszta v urbári divínskeho panstva Balassovcov; v ďalšom súpise divínskych majetkov z konca 17. storočia5 ako Koprovnicze. Vo všetkých prípadoch je uvedená len ako prédium, bez detailov o obyvateľstve, takže pravdepodobne šlo len o malú osadu.

Ešte aj v r. 1874-756 patrila divínskemu seniorátu Zichyovcov, a od r. 18817 sa uvádza ako pustatina ležiaca na pomedzí dedín Dolné Strháre a Malé (Slov.) Kľačany, katastrálne patriaca pod D. Strháre. Dnes sa ako Koprovnica označuje rekreačné stredisko a chatová oblasť, pôvodne vybudované pre zamestnancov Bane Dolina, ktoré sa nachádzajú v bočnom údolí potoka Stará rieka, ale podľa máp 2. a 3. vojenského mapovania bola pôvodná osada na opačnej strane potoka bližšie k Dolným Strhárom.

Koprovnica na mape 2. VMKoprovnica na mape 3. VM

V blízkosti rekreačného strediska sa nachádza chránený exemplár duba letného (Quercus robur L.). Je zaradený v 2. stupni ochrany kvôli svojmu vzrastu i veku. Obvod jeho kmeňa je 680 cm, výška 20 m, priemer koruny 14 m. Strom je starý 300 rokov. Neďaleko pôvodnej lokality osady, v časti zvanej Vŕšok, sa nachádza skupina stromov, ktorá je zaradená do zoznamu chránených lesných území duba letného. V Koprovnickej doline je v blízkosti rekreačného strediska situované aj jedno z ústí technickej zaujímavosti – vodného tunela.


1. [Maksay Ferenc: Magyarország birtokviszonyai a 16. század közepén I. kötet (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 16. Budapest, 1990), str. 507 ]
2. [MOL UC 11:49 (a)]
3. [MOL UC 86:41]
4. [MOL UC 6:57]
5. [MOL UC 84:94 (b)]
6. [Shvoy Miklós: Nógrád megye leírása (1874–1875) (Adatok, források és tanulmányok a Nógrád megyei levéltárból 51. Salgótarján, 2006), str. 292]
7. [Galcsik Zsolt: Nógrád megye közigazgatási és területi változásai (1872–2005). (Salgótarján, 2005.), str. 70, 358]

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s