Iliašov

Z archeologických nálezov vyplýva, že na území Iliašova žili ľudia nepretržite už od neolitu. Samozrejme, aj na území samotného okresu sú sídla, ktorých kataster vydal aj staršie nálezy, ale Iliašov je fenoménom v tom, že prakticky každé prehistorické a protohistorické obdobie je doložené tunajšími nálezmi, dokazujúcimi mimoriadne dlhú neprerušenú kontinuitu tunajšieho osídlenia, ktorú od stredoveku dopĺňajú aj listinné záznamy.

Prvá písomná zmienka o usadlosti je v listine z r. 12901, ktorou kráľ daroval tretinu majetkov predkov Balassovcov, Myka a Bitera, Demetriovi, synovi Nicolasa. Jedným z týchto majetkov bola aj Elyasfolua. V r. 13232 tieto majetky ich vtedajší majiteľ, zvolenský komes Donch, vymenil s Biterovym synom Petrom za hrad Sučany a ďalšie majetky na severe dnešného Slovenska. V r. 13703 vzniesol Biterov vnuk Georgius sťažnosť na Stephana de Terbegech (Trebušovský), pretože jeho poddaného z majetku Elyesfalua menom Jacobus surovo zbil, a tiež odmietal vrátiť jeho ďalších poddaných Paula a Petra, ktorí do Trebušoviec ušli bez splatenia dlhov.

Pri delení majetkov, zachytenom v listine z r. 13864, sa spomínajú tunajšie vinice, ktoré pripadli vdove po Georgiovi s tým, že ďalší dvaja spolupodielnici, Blasius a Johannes z Modrého Kameňa, budú v prípade potreby napomáhať pri ochrane vdovinych majetkov. Táto klauzula sa ukázala potrebná, pretože majetok Illesfalua (Illyesfalwa) obsadil v r. 13945 Peter de Lezenye (Lesenický), a až súd rozhodol o tom, že kvôli neexistencii Georgiovych mužských dedičov mal podľa práva pripadnúť Blasiovmu synovi Nicolausovi. V r. 14236 sa medzi majetkami, ktoré dali Nicolausovi synovia do zálohy Nicolasovi de Zaadok výmenou za 166 nových forintov, spomína časť usadlosti Elyefalwa, neďaleký mlyn, a most, spájajúci túto usadlosť s Ďarmotami. Podľa všetkého bol zálohový dlh neskôr splatený, pretože v r. 14777 boli tieto majetky opäť vo vlastníctve rodu Balassa, ktorého dve vetvy sa sporili o dedičské právo na ne, pričom sa spomína aj Illesfalwa.

Iliašov na mape 2. VM

Balassovci sa ako majitelia spomínajú aj v súpise majetkov hontianskej župy z r. 15498, pričom Illyefalva s 12-timi portami patrila medzi väčšie usadlosti. Týmto zápisom sa ale doložená história jej nepretržitého osídlenia končí – podľa všetkého padla za obeť tureckému plieneniu. Ako prédium Illyesy sa znovu spomína až v niekoľkých súpisoch divínskeho panstva Balassovcov z druhej polovice 17. storočia9, ale bez akejkoľvek zmienky o obyvateľstve. Podľa mapy z konca 18. storočia tu stál len majer. Pod názvom Illési puszta sa objavuje na mape druhého vojenského mapovania, a v záznamoch z r. 1874-7510, kedy bola súčasťou želovského majetku Zichyovcov. V tej dobe mala 114 obyvateľov maďarského pôvodu, prevažne katolíckeho vierovyznania. Od r. 188111 vystupuje ako časť mesta Balassagyarmat.

Iliašov na mape 3. VM

Málo známou smutnou kapitolou v dejinách tejto usadlosti sú udalosti zo začiatku júla 194412, kedy tu na niekoľko dní vznikol improvizovaný koncentračný tábor pre Židov z Balassagyarmatu. Na dobu štyroch dní bolo v jednej hospodárskej budove uväznených viac ako 4000 ľudí, strážených žandármi. 10. a 12. júna boli prevezení na železničnú stanicu do Balassagyarmatu, a odtiaľ transportovaní do nechvalne známeho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v Osvienčime. Dnešný Iliašov tvoria len dva rodinné domy, a subjektívne najzaostalejšia rómska kolónia v okrese, ktorá sídli v rozpadnutých budovách poľnohospodárskeho družstva. Osada patrí do katastra Slovenských Ďarmot.

SDarmoty_Iliasov1E

SDarmoty_Iliasov3E


1. [MOL DF 208783, DL 65721]
2. [MOL DL 65737]
3. [MOL DL 65773]
4. [MOL DL 65805]
5. [MOL DL 65822]
6. [MOL DL 99625]
7. [MOL DL 65959, 65960]
8. [Maksay Ferenc: Magyarország birtokviszonyai a 16. század közepén I. kötet (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 16. Budapest, 1990), str. 374]
9. [MOL UC 6:57, 6:58b, 87:2, 84:94b, 84-95, IR 11-31]
10. [Shvoy Miklós: Nógrád megye leírása (1874–1875) (Adatok, források és tanulmányok a Nógrád megyei levéltárból 51. Salgótarján, 2006) str. 292, 378]
11. [Galcsik Zsolt: Nógrád megye közigazgatási és területi változásai (1872–2005). (Salgótarján, 2005.) str. 82]
12. [http://degob.org/index.php?showarticle=2033#]

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s