Po prvýkrát sa spomína v listine z r. 12651, v ktorej kráľ Belo IV. rozhodoval spor medzi zlievskou šľachtou (Peter, Peturka, Syxtus, Iwan) a ostrihomským arcibiskupstvom (zastupeným arcibiskupom Philippom) o územie Vrbiny (Verebuna) a okolitých usadlostí. Jedna celá stať sa týka polovice poplužia ornej pôdy, susediacej s územím Vrbiny a patriacej Iwanovi, ktorá bola obsadená a jej hraničné body zničené obyvateľmi Vrbiny. Arcibiskupstvo pridalo kompenzáciu jednej striebornej marky k sume 35 mariek, stanovenej ako cenu za odkúpenie sporných území a tým aj vyriešenie sporu.
V listine z roku 13002 sa píše o tunajších majetkových podieloch zvolenského župana Myka, predka rodu Balassa, ktoré kúpil za 28 strieborných mariek. Majetok Werbine sa tu ale uvádza len pri záverečnej metácii chotára (Veľkých) Zlievec ako hranica troch panstiev: komesa Myka, komesov Edeucha a Berkesa, a ostrihomského arcibiskupstva, pričom sa neuvádza, komu z nich patrila. To objasňuje až posledný záznam z r. 13343, kedy synovia Edeucha a Berkesa dali svoje majetky, vrátane Verbenye, do zálohy ostrihomskému arcibiskupovi Chanadinovi za 10 budínskych mariek.
Kvôli neexistencii neskorších písomných prameňov nie je vyjasnené, kedy a prečo usadlosť zanikla. Publikácia k 760. výročiu obce M. Zlievce4 uvádza, že územie Vrbiny sa po r. 1334 stalo majetkom sečanského panstva a splynulo s M. Zlievcami. Tiež sa tu uvádza, že sa dodnes zachovala vo forme chotárneho názvu, avšak tento názov sa nepodarilo nájsť na nám dostupných mapách.
1. [MOL DF 248299, DF 248523]↩
2. [MOL DL 65730]↩
3. [Fejér: Codex diplomaticus Hungariae VIII. 3. 727.]↩
4. [BEŇO, Bohuslav. Malé Zlievce 1245-2005. 1. vyd. Modrý Kameň: Ján Mráz, 2005. 35 s. ISBN 8096833030 (brož.).]↩
Okres VK 