Rároš

Raros_obec2E

Po prvýkrát sa objavuje v odkaze na listinu z r. 13201 ako Raros, ktorý spolu s ďalšími majetkami daroval kráľ Karol Demeterovi, synovi Stephana. V r. 13212 kráľ túto usadlosť odňal rodu de Draa za zradu voči korune, a daroval ju ako odškodnenie za zničené majetky šľachticom zo Sečian. V r. 13273 sa Rarous objavuje ako usadlosť i rovnomenný vŕšok pri reambulácii hraníc okolitých usadlostí, pričom sa uvádza aj blízky potok Zlatna. Pri metácii chotára Trenča v r. 13354 sa objavuje vo forme Rorows, a spomína sa tunajší potok Melpatak či Mylpatak. V r. 13935 ju získal farár Peter de Gengus z rodu Ztergua (Strehovský). V r. 14566 sa sečianski šľachtici snažili tunajšie majetky predať zemanom z Lučenca, ale protest skutočných majiteľov z rodu de Also-Lyndua viedol k zákazu tejto transakcie. V r. 14607 si protest zopakovali, tentoraz voči snahe lučenských zemanov neoprávnene zabrať tunajšie majetky.

Rároš na mape 1. VM

Pomerne veľa záznamov o usadlosti sa zachovalo z čias tureckej okupácie. Z kráľovských kníh z r. 1540-15418 sa dozvedáme, že celý Raros, pôvodne patriaci Franciscovi Salathiel de Mwlyad (Muľadský), daroval kráľ svojmu sekretárovi Paulovi Bornemissovi a dvornému sudcovi Michaelovi Mwthnokymu. Tento dar bol neskôr potvrdený zápisom z r. 15609. V daňovom súpise novohradskej župy z r. 154210 sa uvádza 6 zemianskych port a 5 osadníkov, v súpise z r. 154911 už len 2 porty patriace rodu Chery. V r. 158212 patrila Joannisovi Soosovi, ale dane platila aj Turkom. Až 8 záznamov z obdobia 1597-160313 sa zachovalo v knihe protokolov Novohradskej župy. Týkajú sa najmä opravy a údržby hradských ciest v katastri usadlosti, a poddaných, neoprávnene využívajúcich osohy v chotároch susedných usadlostí Trenč, Dálovce a Litke, pričom majiteľom tunajších majetkov bol stále rod Soos z Poltára. V r. 166214 ich vdova po Stephanovi Soosovi odkázala Gabrielovi Géczymu, zemanovi z Hronseka. V daňovom súpise z r. 172315 sa spomína už len ako prédium, ktoré bolo súčasťou Mule, a ktoré bolo spolu s ďalšími majetkami skonfiškované Sisgismundovi Géczymu.

Rároš na mape 2. VM
Rároš na mape 3. VM

Ako samostatná osada na slovenskom brehu Ipľa sa objavuje aj na mapách vojenských mapovaní. Vzhľadom k tomu, že na tomto mieste premosťovala Ipeľ hlavná hradská cesta z Budapešti do Košíc, je vyjasnená aj existencia prícestného hostinca, ktorý sa objavuje na vyššie spomenutých mapách. Hostinec bol v medzivojnovom období prestavaný na kasárne, ktorých rozsiahla budova je vizuálnou dominantou dnešnej osady, patriacej do katastra obce Trenč (okr. Lučenec). Za novým mostom na maďarskej strane stojí novodobá rekreačná osada Ráróspuszta so železničnou zastávkou. Podľa jazykovedca J. Stanislava pochádza názov osady od druhu dravého vtáka – sokola rároha16.

Raros_obec1E


1. [MOL DL 41961]
2. [MOL DL 2066]
3. [MOL DL 2420]
4. [MOL DL 99562]
5. [MOL DF 248668]
6. [MOL DL 15111]
7. [MOL DL 15440]
8. [MOL A 57 2 8, A 57 2 11, A 57 2 25]
9. [MOL A 57 3 635]
10. [Bártfai Szabó László: A Sárvár-felsővidéki gróg Széchényi család története. I. 1252-1732. (Budapest, 1911.), str. 633]
11. [Maksay, str. 516]
12. [MOL UC 59:13, pag. 133]
13. [Oborni, NVJ 87, 101, 129, 130, 629, 671, 711, 971]
14. [MOL A 57 10 817]
15. [MOL UC 36:30, pag. 34]
16. [Stanislav, SJ II, str. 381]

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s