Leklinec

Prvá zmienka o usadlosti pochádza z odpisu listiny z r. 1260¹, kde sa Neklinc spomína pri metácii chotára Trebušoviec. V r. 1351² sa Neclinch uvádza pri metácii neznámej usadlosti Korlathfolde v chotári dnešnej Vinice. V r. 1412³ sa zemania z K. Kosíh sťažovali, že poddaní zemana zo Sečian (Szécsény), bývajúci v usadlosti Neklynch, neoprávnené obsadzujú a využívajú ich majetok Nogmezew. Spor o to, ku ktorej usadlosti Nogmezew patrí, sa vyriešil až v r. 1418¹ reambuláciou chotárnych hraníc. V r. 1439⁴ tu získal majetky Georgius, kastelán levického hradu, v nasledujúcom desaťročí potom aj rody Tésai, Rozgonyi, Rhédey, Szobi a Bakonoki. V r. 1481⁵ sa usadlosť uvádza pri metácii majetkov v okolí dnešnej Dolinky.

Zaujímavosťou je zápis z r. 1486⁶, kedy zeman z Kosíh n. Ipľom predal 3 lúky v okolí, avšak nie inému zemanovi, ale poddanému z usadlosti Leklynch menom Ambrosius Wodnak a jeho trom synom. O desať rokov neskôr⁷ sa ten istý Wodnak spomína už ako vlastník majetku v Leklinci. V r. 1502⁸ dostal tunajšie majetky ako kráľovský dar Michael de Zob, v r. 1504⁹ dostal do zálohy 4 porty zeman Johannes z Balogu. Rod de Zob tu vlastnil pôdu aj v r. 1518, ale v období 1527-1530¹⁰ ju spolu s ďalšími miestnymi majetkami získala ostrihomská kapitula. Tá figuruje ako majiteľ desiatich port aj v súpise z r. 1549¹¹, pričom sa ale uvádza, že usadlosť platila dane aj Turkom. V r. 1558¹² sa odvádzala daň vo výške jeden forint hradu Čabraď. Záznam z r. 1692¹³ spomína spor o miestne majetky medzi rodom Palásthy (Plášťovský) a ostrihomskou kapitulou.

V roku 1720 sa spomína ako celkom opustená. Podľa neskorších máp stál na tomto mieste majer, neskôr budovy poľnohospodárskeho družstva. Otázkou je pôvod názvu usadlosti – Leklinec je určite len skomolená neskoršia forma, pretože všetky predmoháčske listiny uvádzajú variácie začínajúce na N. Skôr je pravdepodobné, že ide o rovnaký základ, z ktorého vzniklo pôvodné pomenovanie Vinice (Nekyje) – Nek, čo bol podľa jazykovedcov názov jedného zo staromaďarských kmeňov.

---

<sup>1. [MOL DL 506]↩
2. [MOL DF 236043]↩
3. [MOL DF 274418, 274419]↩
4. [MOL DL 88157]↩
5. [MOL DL 69509]↩
6. [MOL DL 47369]↩
7. [MOL DF 281311]↩
8. [MOL DL 16167, 36404]↩
9. [MOL DL 97990]↩
10. [Az esztergomi főkáptalan fekvő s egyéb birtokaira vonatkozó okmányok tára. (Pest, 1871.), str. 105, 170, 175, 214]↩
11. [MOL UC 4:11]↩
12. [MOL UC 4:48]↩
13. [Tóth Krisztina: A Palásthy család levéltára 1256-1847: Kutatási segédlet (Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 7. Esztergom,2001), str. 43]↩</sup>