Kalade

Usadlosť sa po prvýkrát spomína v r. 13291, kedy ju kráľ Karol Robért daroval Andreasovi, synovi Kysu. Ten si v r. 13402 vzal dcéru zemana de Chytar (dnes Csitár), a od tohto momentu rod striedavo používal raz pôvodné, inokedy nové meno – de Kaladey. Už od r. 13303 však začínajú problémy, ktoré sa s usadlosťou Kalade a rodom Kaladey ťahali viac ako storočie. Najprv to boli poddaní zo susedných dedín, najmä Potoka (dnes Patak), ktorí plundrovali a poškodzovali polia a lesy, aby v r. 13674 dokonca zabrali mlyn na Ipli menom Rewz, ktorý patril k majetku Kalade. Mlyn bol obsadený ešte v r. 13885, kedy Andreasovi vnuci Nicolaus, Laurencius a Thome podali ďalší protest, ktorý sa nakoniec ťahal celé desaťročia.

Od r. 13901 sa tunajšie majetky snažil získať rod Lossonczy (Lučenský), až ich napokon dostali ako donáciu od kráľa Žigmunda v r. 14146. Dlho sa z nich ale netešili, keďže Žigmund ich v r. 14177 predal rodu Terjény, v r. 14228 rodu Salgo a v r. 14279 budínskemu kupcovi Onoferovi. Prakticky každú z týchto transakcií súdne napadol spomínaný vnuk Laurencius, ale bezvýsledne. Väčšie úspechy mala snaha zabrániť kráľovi, aby pripojil najprv celý majetok, neskôr len samotný mlyn k susednému Potoku, ktorého poddaní v r. 143710 opäť územie Kalade obsadili. Až napokon v r. 144911, 60 rokov po svojom prvom proteste, získal Laurencius, ktorý sa medzitým stal kráľovským úradníkom, späť majetok Kalade, ktorý bol už ale v tej dobe viac ako 30 rokov uvádzaný ako neosídlený. Predium Kaladya sa naposledy spomína v r. 145212, kedy ho Laurentiov syn Johannes, ostrihomský kanonik, pravdepodobne už po otcovej smrti daroval ostrihomskému arcibiskupstvu.

Pravdepodobne ako osada bola dočasne obnovená v 18. storočí, pretože sa spomína v súpise z konca 18. storočia, a podľa zoznamu archívov ostrihomského arcibiskupstva by mala existovať aj mapa jej územia z r. 173613. Tá síce nie je k dispozícii na internete, ale z metačných listín máme dostatočnú predstavu o tom, kde sa usadlosť nachádzala. Jej hraničnými majetkami boli obce Patak, Dejtár, Ipolyvece a Balog nad Ipľom, a vzhľadom na to, že mala mlyn na Ipli, sa dá predpokladať, že stála prakticky oproti Balogu na druhej, dnes maďarskej strane Ipľa. Bakács ju ale zakresľuje na slovenskej strane Ipľa, na východ od Balogu, takže ju pre všetky prípady uvádzame aj na tejto stránke.


1. [MOL DF 248274]
2. [MOL DF 248192]
3. [MOL DF 248182]
4. [MOL DF 248204]
5. [MOL DF 248205]
6. [MOL DF 248216]
7. [MOL DL 10613]
8. [MOL DF 248230]
9. [MOL DF 248240]
10. [MOL DF 248259]
11. [MOL DF 248273]
12. [MOL DF 248279]
13. [Dávid Zoltán — T. Polónyi Nóra: Az első magyar nyelvű leíró statisztika 1736-1739 (Budapest, 1980) ]

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s