História vinohradníctva

Vďaka vhodným zemepisným i klimatickým podmienkam sa dá predpokladať, že na území dnešného okresu VK sa pestovaniu viniča darilo už v staroveku. Na území Slovenska s jeho pestovaním začali Kelti, ktorí pobývali aj v našom regióne, neskôr sa mu venovali aj Rimania a Avari, po ktorých sa pri Želovciach zachovali nálezy s motívom viniča. Ďalší impulz k rozmachu vinohradníctva v ranom stredoveku dalo šírenie kresťanstva, keďže víno sa používalo pri liturgických obradoch.

Vinica v Hrušove

S kristianizáciou územia súvisela aj výstavba kláštorov, a s tým je spojená aj prvá písomná zmienka o vinohradoch v našom regióne. V zakladacej listine Bzovíckeho opátstva z r. 1135 sa spomína darovanie majera s dvoma vinicami na majetku Kükezü (Kamenné Kosihy alebo Kosihovce). Ďalšie písomné zmienky o vinohradoch v stredoveku máme z obcí Chrastince (1290), Vinica (1340, 1354), Opatovská Nová Ves (1386), Nenince (1409), Seľany (1484) a Ďurkovce (15. storočie). Dá sa ale predpokladať, že vinohrady boli pri mnohých ďalších obciach, ako napríklad Zlievce, ktorých najstaršie pomenovanie môže byť odvodené práve od slova “vinič” (z maď. szőlő na lat. Zeleu).

Viničný vrch v M. Čalomiji

Od 13. storočia je víno dôležitým obchodným artiklom, a rozvoju vinohradníctva nahráva i rozvoj banských miest, ktoré sa stávajú významným odbytišťom. Víno sa stáva i súčasťou naturálnych dávok, ktoré poddaní odvádzali zemepánom, čo vplývalo na rozširovanie výmery vinohradov. V 16. storočí už produkcia vína len v novohradskej časti okresu dosahovala viac ako stotisíc litrov ročne, čo dokazuje dôležitosť pestovania viniča v hospodárstve regiónu. Tieto čísla sa veľmi nezmenili ani počas prvotnej tureckej okupácie, keďže poddaní museli odvádzať dane z vína aj Turkom. V druhej polovici 16. storočia sa vinič pestoval asi v 32-och obciach dnešného okresu VK.

Vinica v Čebovciach

Zmena k horšiemu však nastala koncom 16. storočia, predovšetkým kvôli neutíchajúcej tureckej expanzii, ku ktorej sa pridali aj stavovské nepokoje. Od r. 1590 do r. 1597 sa produkcia vína v novohradskej časti znížila takmer päťnásobne. Obce sa vyľudňovali, vinohrady zostali neobrábané a niektoré sa na pôvodnom mieste neobnovili až do 19. storočia. Upadla aj kvalita vína, keďže spustošené obce boli dosídľované predovšetkým kolonistami zo severných žúp, ktorých znalosti a technológie spracovania viniča nedosahovali úroveň pôvodných obyvateľov.

Vinica v Olovároch

Po porážke Turkov sa hospodárske pomery opäť menia k lepšiemu. V r. 1696 sa uvádzajú vinohrady o celkovej výmere 59 hektárov na území 23 obcí, a v r. 1715 to bolo už 75 hektárov v 39-tich obciach. Rozvoj vinohradníctva podporovala aj šľachta – známy je príklad malozlievskeho grófa Pála Prónaya, ktorý vydal aj vinohradnícku príručku. Krtíšske a glabušovské vína spomína vo svojom diele ako kvalitné aj polyhistor Matej Bel. V súpise z r. 1769 sa uvádza 400 hektárov v 49-tich lokalitách, a v polovici 19. storočia sa vinič pestoval už v 55-tich obciach regiónu.

Viničný vrch vo Vinici

Tieto zlaté časy však náhle skončili v r. 1886, kedy sa tu objavuje nový škodca vínnej révy – fyloxéra. Napadnuté vinice sa museli úplne vyklčovať, čo často viedlo ku krachu pestovateľov. Nové samorodiace odrody však nedosahovali kvalitu ušľachtilých druhov. Skazu ešte dokonala peronospóra, ďalšia choroba viniča, ktorá zasiahla miestne vinohrady začiatkom 20. storočia. Klesol počet vinohradníkov i celková výmera vinohradov, a vinič sa pestoval len na menších roztrúsených plochách. V r. 1930 bolo v okrese asi 330 hektárov viníc, čo bola zhruba polovica stavu spred roku 1886. V r. 1946 sa všetky vinohrady znárodnili a dostali sa pod správu štátnych majetkov.

Vinice nad V. Krtíšom

 Zdroj: KAMASOVÁ, Marta. Vinohradníctvo a vinárstvo v okrese Veľký Krtíš. [1. vyd. Veľký Krtíš: Mestský úrad, 2003. 60 s. ISBN 8096895338 (brož.).

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s