História administratívneho členenia

Po zániku Zadunajského kniežatstva a Veľkej Moravy boli ich obranno-správne administratívne jednotky, založené na hradnom zriadení, pretransformované prvými uhorskými panovníkmi pre potreby novovzniknutého Uhorského štátu. V rámci tohto zriadenia boli ustanovené komitáty (parochia, districtus, comitatus) ako vyššie organizačné štruktúry, zodpovedné za správu kráľovských majetkov. Komitáty sa ďalej delili na hradné obvody, ale ich počet či hranice nie sú známe.

Uhorské župy v 13. storočí (zdroj)
Komitáty v polovici 11. storočia (zdroj)

Jedným z najstarších komitátov, ktorý vznikol pravdepodobne na prelome 10. a 11. storočia, bol aj ten so sídlom v Novohrade (Nógrád). V tej dobe ešte zaberal aj územie historického Hontu, ktorý sa vyčlenil ako samostatný Hontiansky komitát až v priebehu 11. storočia. Podľa iného názoru tu existovalo už v čase vzniku Uhorska veľké kniežatstvo so sídlom na hrade Hont, ktoré sa za vlády Štefana I. pretvorilo na Hontiansky komitát. Prvá písomná zmienka o Novohradskom komitáte je z roku 1108, o Hontianskom z roku 1156. Historická hranica medzi Hontianskym a Novohradským komitátom viedla dolinou potoka Krtíš a na severe pokračovala dolinou Plachtinského potoka.

Kvôli nerozvážnej donačnej politike Ondreja II. a posilňovaniu moci vládnucej triedy vrátane zemianstva sa od konca 13. storočia komitáty ustanovovaním stavovskej samosprávy postupne transformovali na zemianske stolice. Hranica medzi Hontianskou a Novohradskou stolicou kopírovala hranice komitátov, a v podstate sa nezmenila až do konca existencie stoličného zriadenia v roku 1848. Prebiehala po línii Lešť, Modrý Kameň, Veľký Krtíš, Malý Krtíš, Obeckov, Sklabiná, Želovce a Vrbovka, pričom tieto obce patrili do Novohradu.

Uhorské župy v 13. storočí (zdroj)
Uhorské župy v 13. storočí (zdroj)

Najvýznamnejším stoličným orgánom bola generálna kongregácia, teda pravidelné stoličné zhromaždenie, ktoré sa konalo v stoličnom sídle. Jedným z významných stoličných sídiel Hontu v stredoveku bolo aj Ipeľské Predmostie. Nižšou územno-správnou jednotkou boli slúžnovské okresy, zvyčajne 4 pre každú stolicu. Ich hranice aj počet sa v priebehu storočí často menil, a až Jozefínska reforma priniesla väčší formálny poriadok do inak často neprehľadnej administratívy. Slúžni (iudices nobilium) boli predstaviteľmi výkonnej moci stolíc, s právomocou obmedzenou na svoj okres. Neskôr sa slúžnovské okresy delili na obvody, kde pôsobili podslúžni.

Hontianska stolica mala v stredoveku štyri slúžnovské okresy, prispôsobené hornatému rázu regiónu, a tiahnúce sa v severo-južnom smere. Boli to okresy: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovícky (Processus Bozokiensis) a samostatným okresom bol vzdialený Malohont. Po odčlenení Malohontu v 18. storočí sa okresy mierne zreorganizovali, pričom tri pôvodné sa po menšej územnej zmene zachovali, a z oblastí v Ipeľskej kotline sa stal Ipeľský okres (Processus Ipolyitanus). Hontianska časť nášho okresu patrila do posledných dvoch menovaných okresov.

Okres V. Čalomija na mape Hontu zo začiatku 20. storočia (zdroj)
Okres V. Čalomija na mape Hontu zo začiatku 20. storočia (zdroj)

Novohradská stolica sa neformálne delila na Veľký (slovenská časť územia) a Malý (maďarská časť) Novohrad, čo bolo pozostatkom cirkevno-správneho delenia stolice medzi ostrihomské a vacovské arcibiskupstvo. Slúžne okresy sa v stredoveku nazývali podľa jednotlivých slúžnych, až v 18. storočí dostali mená podľa sídiel – Fiľakovský, Lučenský, Modrokamenský a Sečiansky okres.

Kontinuita fungovania stoličného členenia bola prvýkrát prerušená počas bojov o uhorský trón v 16. st., kedy si prívrženci súperiacich kráľov dočasne rozdelili Hontiansku stolicu. Dlhšie trvajúca zmena nastala po páde hradov Ďarmoty, Sečany a Drégely počas ofenzívy v roku 1552, kedy sa Hont i Novohrad dostali pod tureckú správu ako súčasti sandžakov (turecká územno-správna jendotka). Maximálny záber územia bol v druhej polovici 16. storočia (zhruba do r. 1579), kedy sa aj najsevernejšie oblasti okresu dostali pod priamu tureckú správu. Turecká prítomnosť v Honte sa definitívne skončila po páde Nových Zámkov v roku 1685.

Okresy novohradskej župy na začiatku 20. storočia (zdroj)
Okresy novohradskej župy na začiatku 20. storočia (zdroj)

Druhé päťročné prerušenie stoličnej správy bolo v období Jozefínskej reformy (1785-1790), ktorá zrušila stavovskú správu stolíc a nahradila ju štátnou. Hranice stolíc sa nezmenili, ale boli zriadené vyššie územnosprávne jednotky – dištrikty. Hontianska a Novohradská stolica patrili do Banskobystrického dištriktu. Po roku 1790 bolo jozefínske územno-správne členenie zrušené a nahradené pôvodným. V období Bachovho absolutizmu (1850-1860) došlo k podobnej úprave administratívneho členenia – boli obnovené dištrikty a stolice sa transformovali na župy bez výrazných hraničných zmien (len Záhorce pripadli Novohradu). Sídlom Hontianskej župy boli Šahy, v Novohrade to boli Ďarmoty (Balassagyarmat). Od tohto obdobia až do zániku monarchie sa však často menili slúžnovské okresy, čo môžeme vidieť na príklade Veľkej Čalomije – od r. 1850 patrila do novozriadeného okresu Šahy, v rokoch 1867-1904 sa sama stala sídlom slúžnovského okresu, a v rokoch 1905-1918 patrila do slúžnovského okresu Vinica.

Okres M. Kameň v rokoch 1923-1928 (zdroj)
Okres M. Kameň v rokoch 1923-1928 (zdroj)

Po vzniku 1. ČSR zostala na Slovensku provizórne v platnosti dovtedajšia územno-správna organizácia. Župné členenie bolo nahradené až v roku 1923 veľžupným s menšími jednotkami – okresmi, čo platilo do roku 1928. Sídlom okresného úradu pre väčšinu obcí terajšieho okresu VK sa od roku 1923 stal Modrý Kameň. V prameňoch sa uvádza ako obec (nie mesto) s príslušnosťou k Zvolenskej veľžupe so sídlom vo Zvolene. Severné obce Sucháň a Dačov Lom, a niekoľko západných obcí (Dolinka, Vinica, Hrušov, Sečianky, Kleňany, V. Ves n. Ipľom a Ip. Predmostie) boli zaradené do okresu Krupina, Šuľa patrila do okresu Lučenec. Do modrokamenského okresu v tej dobe patrili aj obce Stará Huta, Horný Tisovník (dnes obe v okr. Detva) a Ľuboreč (dnes okr. Lučenec).

Okres M. Kameň v rokoch 1928-1938 (zdroj)
Okres M. Kameň v rokoch 1928-1938 (zdroj)

V rokoch 1928-1938 fungovalo krajinské zriadenie so sídlom v Bratislave a najvyššími administratívnymi jednotkami boli len okresy. V r. 1934 došlo k výmene okresov u dvoch obcí regiónu – Ľuboreč sa dostala do okr. Lučenec, a Šuľa do okr. Modrý Kameň. Po vzniku Slovenského štátu boli obnovené veľžupy, aj keď s menšími zmenami – napr. Zvolenskú nahradila rozšírená Pohronská. Na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže obsadilo Maďarsko južnú časť terajšieho okresu Veľký Krtíš, a bolo k nemu pripojených pripojených 30 obcí bývalého modrokamenského okresu. V roku 1945 bolo okresné zriadenie a územné členenie regiónu obnovené podľa stavu z roku 1938. K okresu Modrý Kameň boli opäť pripojené obce odstúpené Maďarsku.

Okres M. Kameň a územia obsadené Maďarskom počas 2. sv. vojny (zdroj)
Okres M. Kameň a územie obsadené Maďarskom počas 2. sv. vojny (zdroj)

Ďalšou etapou územno-správneho členenia Slovenska bolo 6 veľkých krajov a 97 okresov v rokoch 1949-1960, s našimi obcami patriacimi pod Banskobystrický kraj a okresy Modrý Kameň, Lučenec a Krupina. Po reforme štátnej správy z 1. júla 1960, ktorá zoštíhlila členenie na 3 kraje a 33 okresov, bol zrušený okres Modrý Kameň a vznikol zväčšený okres Lučenec, do ktorého patrilo až 154 obcí. Z terajšieho okresu VK k Lučencu nepatrili len: Červeňany, Šuľa, Veľký Lom, Sucháň, Dačov Lom, Opava, Čelovce a Hrušov, ktoré boli zaradené do okresu Zvolen.

Aj kvôli relatívnej vzdialenosti od všetkých správnych a hospodárskych centier patrilo v tej dobe územie regiónu k najzaostalejším oblastiam Slovenska, a toto dedičstvo sa s ním vlieklo aj v nasledujúcich rokoch. Snaha o zlepšenie situácie viedla v roku 1968 k znovuobnoveniu okresu v južnom cípe Stredoslovenského kraja, ktorý by nadviazal na predošlé územné väzby. 1. júla 1968 vznikol nový okres Veľký Krtíš, do ktorého bola začlenená väčšina obcí bývalého okresu Modrý Kameň, plus osem vyššie spomenutých obcí z okresu Zvolen, ktoré sem boli delimitované vzhľadom na regionálno-historické väzby.

Pred a po vzniku okresu VK (1960-1968) (zdroj)
Pred a po vzniku okresu VK (1960-1968) (zdroj)

Nový okres s plochou 873,5 km2 sa nezmenil ani po poslednej administratívnej zmene, platnej od roku 1996.  Podľa tohto členenia má Slovenská republika 8 krajov a 79 okresov. Hranice okresu sa od r. 1968 nezmenili, ale napriek tomu sa udáva menšia rozloha 849 km2. Táto nezrovnalosť vznikla kvôli osobitému právnemu postaveniu vojenských obvodov, z ktorých VVP Lešť (zaraďovaný do okresu Zvolen) zasahuje malou časťou na severe aj do okresu Veľký Krtíš. Okres s dvoma mestami (Veľký Krtíš, Modrý Kameň) a 69-timi obcami v súčasnosti hraničí na východe s okresom Lučenec, na severe s okresmi Detva, Zvolen a Krupina, na západe s okresom Levice v Nitrianskom kraji, a najdlhšia južná hranica je na rieke Ipeľ s Maďarskom.

Okres VK dnes (zdroj)
Okres VK dnes (zdroj)
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s