Od praveku po príchod Maďarov

Kamenná doba

Rieka Ipeľ a jej údolie boli už od dôb praveku vhodné na osídlenie ľuďmi. Archeologické nálezy pochádzajúce z okolitých usadlostí dokazujú, že už v kamennej dobe sa tu usadili rôzne etnické skupiny. Vôbec najstarším dokladom o osídlení tohoto územia je nález dvoch predmetov z okruhu clactonskej industrie – neďaleko obce Zombor sa našli jednostranný patinovaný silicitový sekáč a makrolitický jadrový oštep. Ide o nástroje typické pre stredný paleolit, čo dokazuje osídlenie tejto oblasti predkami človeka už v období zhruba 200 000 rokov pred n.l. O niečo mladšie paleolitické nástroje sa našli aj pri Vrbovke, konkrétne ide o bielo patinovaný roh a driapadlo vyrobené z rohovca, ktoré sa odhadom datujú do okruhu moustierskej industrie, a naznačujú tak prítomnosť neandertálcov v Poiplí.

Pokým nálezy zo starého a stredného paleolitu sú veľmi vzácne, lokality mladopaleolitickej štiepanej industrie sa našli v katastri takmer každej obce v údolí Ipľa pod južnými svahmi Krupinskej planiny. Ojedinelé artefakty sa našli v Dolnej Strehovej, Čelároch (oštepy), Malej Čalomiji, Neninciach, Bátorovej či Opatovskej Novej Vsi, väčšie súbory štiepanej industrie signalizujúce prítomnosť paleolitických dielní boli objavené v Bušinciach, Kováčovciach, Kiarove, Slovenských Ďarmotách, Vrbovke a Veľkej Vsi nad Ipľom. Takmer výlučne ide o nálezy najmladšej, tzv. gravettienskej kultúry, pričom predchádzajúce kultúrne okruhy szeletien a aurignacien nie sú pre túto oblasť doložené. Veľká Ves n. Ipľom je aj jedným z najdôležitejsích slovenských nálezísk artefaktov z posledného štádia neskorého paleolitu, tzv. epigravettienu.

Z nasledujúceho obdobia mezolitu sa v Ipeľskej kotline doteraz nepodarilo objaviť žiadne pamiatky, avšak vzhľadom na to, že celá Karpatská kotlina bola z neznámych dôvodov v tomto období len veľmi riedko obývaná, to nie je až také prekvapujúce. Výraznejšie osídľovanie týchto oblastí začalo až s prílevom obyvateľstva z oblasti Balkánu začiatkom 6. tisícročia pred n.l., čím je datovaný aj začiatok mladšej kamennej doby – neolitu. Jej najstarším predstaviteľom je kultúra s lineárnou keramikou, sídliská ktorej boli bezpečné zistené v katastroch Slov. Ďarmot a Sklabinej. Ojedinelé neolitické artefakty však boli nájdené v blízkosti množstva ďalších obcí nášho okresu – úštepy z Novej Vsi a Mule, ploché brúsené sekerky z Čelár a Kováčoviec, a ďalšie drobné nálezy z Bušiniec, Zombora, Malej a Veľkej Čalomije atď. Vo vyššie spomenutom sídlisku v Slov. Ďarmotách boli objavené aj artefakty z nasledovnej doby, charakteristické pre bukovohorskú kultúru želiezovskej skupiny.

V mladšom neolite prenikla do stredného Poiplia lengyelská kultúra, charakterizovaná rytou a farbenou keramickou výzdobou. Prieskumom podložené sú sídliská tejto kultúry z oblasti medzi Bušincami a Čelármi, ďalej z katastrov Slov. Ďarmot, Kolár, Veľkej Čalomije a Kosihoviec. Ťažšie datovateľné črepy sa našli aj pri Kiarove, Kleňanoch, Čebovciach a Príbelciach, pričom posledné dve lokality po prvýkrát naznačujú existenciu výšinného sídliska. Dôležité je však predovšetkým nálezisko v Ďarmotách, kde nájdené kolové jamy obytnej chaty dokladajú vôbec prvý neolitický obytný objekt objavený v tejto oblasti; a nálezisko v blízkych Kolároch, kde existovala dielňa na výrobu štiepaných kamenných nástrojov, pričom sa tu používal materiál zo vzdialených oblastí severovýchodného Slovenska. Je to doklad toho, že Poiplie bolo významnou spojnicou medzi západom a východom, a dôležitou obchodnou cestou už v tejto dobe. Zaujímavým nálezom sú aj ojedinelé kostrové hroby zo Slov. Ďarmot a Kiarova, ktoré tvoria najvýchodnejšiu hranicu výskytu funerálnych miest tejto kultúry.

Lengyelská kultúra pokračovala aj v novom období – eneolite, avšak v oblasti Ipeľskej kotliny nie je doložená žiadnymi nálezmi medených nástrojov. Lepšie doložená je nasledovná bádenská kultúra, ktorej sídliská boli objavené v katastroch Čeboviec, Malej a Veľkej Čalomije, Balogu n. Ipľom či Ipeľského Predmostia. Ojedinelé artefakty, pravdepodobne patriace do tejto kultúry, sa našli aj pri Dolnej Strehovej, Kováčovciach, Želovciach či Ďurkovciach. Po náhlom zániku bádenskej kultúry osídľuje túto oblasť ľud kostolackej skupiny, avšak priamo v našom okrese sa po ňom doposiaľ nenašli žiadne stopy.

Paleolitické náleziská v okrese VK (modrá - starší paleolit, červená - mladší paleolit)
Paleolitické náleziská v okrese VK (modrá – starší paleolit, červená – mladší paleolit)

Bronzová doba

V tejto dobe pozdĺž pobrežia rieky Ipeľ v okolitých lesoch a horách vznikol celkom dokonalý systém usadlostí, kde remeselníci sídlili v opevnených osadách na návršiach, a roľníci v neopevnených osadách pod nimi. Opevnené osady boli zároveň aj správnymi centrami a sídlami aristokracie. Takéto sídliská tzv. hatvanskej kultúry boli určite v Slov. Ďarmotách, Sklabinej a Kováčovciach na vrchu Hradište, odkiaľ pochádzajú nielen črepy, ale aj dve plastiky, ktoré znázorňujú hovädzí dobytok ako symbol plodivej sily.

Nasledovné kultúry starej bronzovej doby (maďarovská, otomanská, severopanónska) opäť v strednom Poiplí nezanechali žiadne stopy, a tak sa dá iba predpokladať, že tu sídlil ľud otomanskej kultúry, ktorá v strednej bronzovej dobe prešla plynule do pilinskej kultúry. Pre ňu bolo stredné Poiplie jedným z najdôležitejších centier, a tak nečudo, že pamiatky po nej sa našli v katastri väčšiny obcí nášho okresu. Dôležité neopevnené strediská boli pri Balogu n. Ipľom, Chrastinciach, Kováčovciach, Malej a Veľkej Čalomiji, Lešti-Turom Poli, Slov. Ďarmotách, V. Krtíši či Vrbovke. V Bátorovej sa našiel kus farebnej omietky z vtedajších kolových domov, ktorý svedčí o estetickom cítení a remeselnej zručnosti vtedajšieho ľudu. Z Horných Plachtiniec sa zachovala kovolejárska forma, z Kolár bronzové sekery, z Dolnej Strehovej a V. Krtíša zasa bronzové ihlice. Významné popolnicové pohrebiská boli objavené pri Modrom Kameni, Kováčovciach a Turom Poli.

Na pilinskú kultúru plynulo nadviazala kultúra kyjatická, ktorá kládla väčší dôraz na silno opevnené výšinné strediská – hradiská. Na území nášho okresu je najznámejšou lokalitou Pohanský vrch nad Hornými Plachtincami, pričom ďalšie pravdepodobne boli aj v Dolných a Stredných Plachtinciach, Príbelciach, Kováčovciach a Pravici. Z nálezov aretfaktov možno spomenúť sekerky z Kováčoviec a Horných Strhár, a bronzové úlomky zbraní z Hornej Strehovej.

Náleziská z doby bronzovej (žltá - hatvanská, modrá - pilinská, červená - kyjatická)
Náleziská z doby bronzovej (žltá – hatvanská, modrá – pilinská, červená – kyjatická)

Železná doba

Zo staršej železnej (halštatskej) doby mnoho nálezísk na území okresu nepoznáme, a aj to málo vydalo len nemnoho čiastkových artefaktov. V Malých Zlievcach sa našla hlinená šálka, železný čakan, nože, hrot kopije a kúsok bronzového drôtu. Sídlisko tejto doby je doložené zo Slov. Ďarmot, kde okrem črepov bola objavená aj chata ľadvinovitého tvaru. Na základe ďalšieho čiastkového materiálu sa existencia sídlisk predpokladá aj v Kiarove, Kováčovciach, Veľkej Vsi n. Ipľom, Balogu a Sklabinej.

Koniec halštatskej doby je na Slovensku zároveň aj koncom obdobia praveku. Mladšia železná doba (laténska) je začiatkom protohistorického obdobia, kde trácke kmene striedajú Kelti a Dákovia. Zvyšky keltského žiarového pohrebiska boli odkryté v Ipeľskom Predmostí, Kováčovciach a v Kirti pri Čelároch. Dácke výšinné osady boli napríklad aj na Pohanskom vrchu pri H. Plachtinciach, či lokalite Bralo neďaleko Turieho Poľa. Časť nížinnej dáckej osady sa našla v Iliašove neďaleko Slov. Ďarmot.

Začiatkom nášho letopočtu osídlili región Kotíni, ktorí spracúvali hlinu už na hrnčiarskom kruhu. Toto je tiež začiatok rímskej doby. Ďalšie tri storočia tu prebývali Kvádi, ktorí v Poiplí predstavovali spojovaciu líniu s germánskymi kmeňmi nad Dunajom a sarmatskými kmeňmi v Potisí. V rámci okresu sa stopy po kvádskom sídlisku našli pri Iliašove, podobne ako niekoľko zaujímavých predmetov (kostený hrebeň, keramika).  Nasledovalo obdobie sťahovania národov, a po krátkom pobyte Gótov sa v 6.storočí nášho letopočtu na tomto území objavujú Slovania.

Náleziská z doby železnej (modrá - halštatská, červená - laténska, žltá - rímska)
Náleziská z doby železnej (modrá – halštatská, červená – laténska, žltá – rímska)

Príchod Slovanov a Avarský kaganát

Slovania osídlili Poiplie najneskôr v 6. storočí. Úrodná pôda poskytovala tomuto roľníckemu ľudu dobré podmienky. Kmene Slovanov, ktoré osídlili toto územie, patrili do západoslovenského kultúrneho a etnického okruhu, čo potvrdzujú aj nálezy keramiky pražského typu zo Sklabinej, Želoviec a Iliašova.

V druhej tretine 7. storočia si podmanili Avari i Slovanov v Poiplí. Tento kočovný ľud pôvodom zo strednej Ázie vybudoval v Karpatskej kotline mocnú ríšu – Avarský kaganát. Územie okresu VK ležalo na jej severnej hranici, a celé Poiplie fungovalo ako dôležitý most medzi západným a východným Slovenskom. Archeologické nálezy v Želovciach potvrdzujú, že jedna z obchodných ciest viedla i cez územie nášho okresu. Našlo sa tu cca. 10000 predmetov z 840 hrobov slovansko-avarského birituálneho pohrebiska, s množstvom avarských zbraní, šperkov, úžitkových predmetov, slovanských nádob a náradia. Pohrebisko patrilo k silnej strážnej osade. Podľa datovania hrobov tu boli Avari prítomní do konca 9. stor. n.l. So slovanskými etnickými skupinami nažívali v mieri až do dôb nájazdov prvých maďarských kmeňov.

Nitrianske kniežatstvo a Veľká Morava

Po porážke a rozvrátení Avarského kaganátu sa otvoril začiatkom 9. storočia priestor pre vznik Nitrianskeho kniežatstva. Dnešné územie okresu patrilo do jej východnej časti. Archeologické nálezy dokazujú, že v tomto období pokračuje obchod so západnou Európou. Dôležitým miestom bol brod cez rieku Ipeľ. V neďalekom Iliašove bola objavená osada, ktorá na rovnakom mieste pretrvala od 8. až do 11. storočia. Významný je nález železných poľnohospodárskych nástrojov z katastra Čeboviec. Z veľkomoravského obdobia sú známe sídliská v chotári obcí Kováčovce a Vrbovka.

Príchod Maďarov a vznik Uhorského štátu

Príchod staromaďarských kmeňov zapríčinil zánik Veľkej Moravy. Vojenské oddiely staromaďarských bojovníkov obsadili územie Poiplia asi v období rokov 920 až 930. Obsadenie sa udialo menej násilnou formou ako v centrálnych častiach Veľkej Moravy. Asi v polovici 10. storočia sa v Poiplí usadil i početný pospolitý staromaďarský ľud belobrdskej kultúry, ktorej pohrebiská poznáme z Malej Čalomije a Balogu nad Ipľom. Časť týchto usadlíkov pochádzala z kmeňov ako Gyarmat, Kér, Kezsi či Nyek, ktoré sa dodnes zachovali v názvoch mnohých obcí okresu. Vznikajú opevnené hradiská okolo neskorších komitátnych stredísk.

Neskôr sa objavujú aj prví zahraniční rytieri smerujúci na výpravu do Svätej zeme. Medzi nimi sú aj Hont a Poznan (v maď. prameňoch Hunt a Pázmán), ktorí tu okolo roku 980 získali majetky a usadili sa. Aj po usadení maďarských kmeňov sa v tejto oblasti na viacerých miestach zachovala kontinuita slovanského osídlenia. Dosvedčuje to pretrvávajúce osídlenie v Iliašove v 10. a 11. storočí, ako i nepochybne slovanský názov Seleštian. Prišelci buď splynuli s domácimi obyvateľmi, alebo si zachovali status osobitnosti. V blízkosti Ipľa to boli Polovci (Palócok). Mnohé pôvodné miestopisné slovanské názvy na oboch stranách rieky Ipľa sa používajú doteraz.

Lokality zo 6.-11. st. (modrá - pred VM, červená - veľkomoravská, žltá - po VM)
Lokality zo 6.-11. st. (modrá – pred VM, červená – veľkomoravská, žltá – po VM)

 

Súvisiace štúdie:

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s