Uhorskú mapovú tvorbu významne zdokonalil novohradský rodák Samuel Mikovíni (niekedy aj Mikovíny, 1686-1750). Medzi prvými v strednej Európe používal pri mapovaní vlastnú triangulačnú metódu, ktorou vytvoril prvé relatívne podrobné moderné mapy jednotlivých stolíc Uhorska.
Úzko spolupracoval s Matejom Belom na jeho životnom diele Notitia Hungariae, do ktorého vyhotovil podrobné mapy, rytiny i plány miest a hradov. Bel považoval vyhotovenie máp za dôležité, a hľadal šľachtica, ktorý ovláda maďarčinu aj „slovanský jazyk”, aby „neskomolil” názvy obcí, poddanských miest, hradov, miest, vrchov, riek atď., ako to bolo vidieť v tomto období na všetkých mapách Uhorska. Mapovanie žúp napokon nariadil kráľ Karol III. v r. 1731, ale samotné mapovanie začalo až v r. 1735. Do roku 1742 boli vyhotovené a v jednotlivých zväzkoch Notitie uverejnené mapy pre 8 žúp, vrátane Hontu a Novohradu.
Na priložených výrezoch jasne vidieť zmeny predovšetkým v zobrazovaní reliéfu krajiny. V základnom náčrte je šrafovanie reliéfu jemnejšie, ale na finálnych medirytinách je aj pomerne nízky pahorkatinný reliéf veľmi výrazný. Odhliadnúc od plasticity povrchu je však mapa pomerne jednoduchá – obsahuje len riečnu sieť a jednotlivé sídla. Bližšiu pozornosť si však zaslúžia “ikonky” jednotlivých sídiel – tie zložitejšie obsahujú aj zobrazenie unifikovanej vežovitej budovy, s najväčšou pravdepodobnosťou kostola. A v prípade, že mapa naozaj zodpovedala vtedajšej realite, odhaľujú nám niektoré z týchto ikoniek prekvapujúce skutočnosti…
Pozrime sa najprv na mapu Hontianskej župy, konkrétne na sídelné usporiadanie. Ak začneme od západu, prvým prekvapením je absencia ďalšieho osídlenia pri potoku Galamia severne od Sečianok (Setsinke). Chýbajú tam tak Kleňany, ako aj susedná obec Ipeľské Úľany (dnes okr. Levice). Z daňových súpisov z r. 1715 a 1720 máme ale potvrdené, že tieto obce boli po tureckej okupácii znovudosídlené, čo pravdepodobne znamená, že Mikovíni ich pri svojom prieskume úplne vynechal. A keďže to nie je jediná faktická chyba tejto mapy, môžeme len hádať, akým spôsobom boli údaje vlastne zbierané.
Ďalšími zaujímavosťami mapy sú napríklad:
- neoznačené osídlenie medzi Opavou (Apova) a Cerovom (Cseri). Podľa riečnej siete by sa dalo predpokladať, že je to lokalita v kaňonoch Litavy, čiže možno zaniknutá dedina Čabraď – ale zasa hrad Čabraď (Csábrágy) je zakreslený oveľa severnejšie, takže to nedáva zmysel.
- sídla v doline potoka Čurgov od Kosihoviec po Kamenné Kosihy sú zakreslené v zlom poradí.
- mapa uvádza Malé a Veľké Koláre (N. Kovár, K. Kovár), avšak takéto členenie história nezaznamenáva. Pri bližšom pohľade je pravdepodobné, že K. Kovár sú skutočné Koláre, pričom N. Kovár je chybné označenie pre Veľkú Čalomiju. Salomia by teda mala byť Malá Čalomija, ale situáciu komplikuje aj chýbajúci záznam pre Chrastince. Naopak na mape Novohradskej župy sú tieto osídlenia zachytené správne.
- úplne chýbajú aj tradičné severohontianske obce Dačov Lom a Sucháň, ktoré by Mikovíni v tej dobe určite nemohol prehliadnuť – čiže v tej oblasti pravdepodobne nikdy nebol.
O niečo presnejšou sa zdá byť mapa Novohradskej župy, kde zo sídelných jednotiek toho obdobia chýba len Kiarov. Chybné označenia nie sú žiadne, aj keď nájdeme niekoľko problémov so vzájomnou polohou, napr. v prípade V. Zlievec (N. Zelo), ale predovšetkým severných obcí Lešť (Lest) a Turie Pole (Turopolia), ktoré sú vzhľadom na polohu Tisovníckej doliny umiestnené oveľa južnejšie ako v skutočnosti.
Vráťme sa ešte k “ikonkám”, ktoré by mohli podávať informácie o existencii a rozmiestnení kostolov ešte pred vlnou výstavby nových svätostánkov v barokovom slohu, ktorá začala v 2. polovici 18. storočia. Podľa jednotlivých župných máp teda predbarokové kostoly stáli v nasledovných obciach:
- Hont: Veľká Ves n. Ipľom, Sečianky, Horná Vinica, Ďurkovce, Širákov, Seľany, Kosihy n. Ipľom, V. Čalomija, Záhorce a Horné Príbelce
- Hont (dodatočne na mape Novohradskej župy): Ip. Predmostie, Balog, Dolinka, Lesenice, Opava, Plachtince, Čebovce a Bátorová
- Novohrad: Op. N. Ves, Obeckov, V. Krtíš, Vrbovka, Kováčovce, Olováry, Čeláre, M. Zlievce, V. Zlievce, V. Straciny, Pôtor, H. Strháre, Závada, D. Strehová, H. Strehová, Pravica, Senné, V. Lom, Lešť a Turie Pole
Tučne sú vyznačené obce, kde aj historické záznamy potvrdzujú existenciu starších kostolov. Samozrejme, neexistencia písomných záznamov automaticky neznamená neexistenciu ostatných kostolov, ale vzhľadom na vyššie spomenuté nezrovnalosti v mapových podkladoch je nutné brať aj tieto údaje s rezervou. K opatrnosti nabádajú aj chýbajúce kostoly v obciach, kde ich naopak záznamy dokladajú – v Sklabinej, Dolných Strhároch, Kosihovciach alebo Čelovciach.
Ale aj napriek všetkým nedokonalostiam boli Mikovíniho župné mapy výrazným krokom vpred, tak po technickej, ako aj obsahovej stránke. Prvé vojenské mapovanie, ktoré prebehlo koncom 18. storočia, síce prinieslo oveľa vyššiu kvalitu, ale jeho výsledky neboli verejnosti prístupné až do 20. storočia. Naopak, odvodeniny od Mikovíniho máp boli uverejnené vo viacerých vydaniach diela Compendium Hungariae geographicum (Krátky zemepis Uhorska). V Ratio Educationis bolo spomínané dielo určené pre stredoškolskú výuku zemepisu, čím sa mapa stala známou aj v širších kruhoch.
- http://mek.oszk.hu/06400/06422/html/keretek/keret0_sl.html
- http://www.slovenskivynalezcovia.webz.cz/samuelmikoviny.htm
- http://sk.wikipedia.org/wiki/Samuel_Mikovíny
- http://zlatyfond.sme.sk/autor/226/Samuel-Mikovini
Okres VK 