V súpise pápežských desiatkov z r. 1332-37 sa objavuje zmienka o kostole zasvätenom sv. Petrovi, a o miestnom kňazovi Benediktovi. V r. 1425 vtedajší zemepán Pavol z Kolár obdaroval niekoľko kostolov na svojich majetkoch, pričom sa spomína aj kostol v Trebušovciach, zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi. V r. 1447 sa uvádza meno vtedajšieho kňaza Ondreja. Z r. 1526 sa zachoval testament Františka z Kolár, v ktorom je aj suma odkázaná tunajšiemu kostolu. Tento bol pravdepodobne zničený počas tureckej okupácie. Nový kostol mal byť vystavaný na troskách starého už v r. 1727, ale nevedno, čo sa s ním stalo.
Dnešný rímsko-katolícky kostol Sv. Ladislava bol postavený v luiséznom slohu v r. 1791, v r. 1933 rekonštruovaný a v r. 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Je to jednoloďová baroková stavba so segmentovým uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Loď má korýtkovú klenbu na fabiónoch, presbytérium je kryté konchou. Interiéru dominuje bohatá nástenná výmaľba s iluzívnou architektúrou oltára a zdanlivou balustrádou oratória, maľba v lodi znázorňuje najsvätejšiu Trojicu s anjelmi a štyrmi evanjelistami v rohoch. V strede hlavného oltára je závesný obraz sv. Ladislava v klasicistickom ráme, pravdepodobne od F.I. Leichera. Medzi ďalším vybavením interiéru je i jednoduchá dobová klasicistická kazateľnica, a tri závesné obrazy v rokokovom ráme (Kristus na kríži, sv. Anna a Pieta) z poslednej tretiny 18. storočia. Zvon vo veži je z r. 1667.
Nový kostol dal vystavať László Pongrácz, podľa ústnych údajov na mieste bývalého cintorína. Budova bola dlhodobo v havarijnom stave, staticky narušená a od r. 2004 nevyužívaná. Podľa informácií miestnych bol ale kostol opravený a je znovu využívaný.
HARMINC, Ivan (et. al.). Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava, 1969, s. 298.
Okres VK 