Minerálne pramene

Pod pojmom prírodné minerálne vody obvykle rozumieme vody vyvierajúce z prirodzených alebo zachytených prameňov (zdrojov), ktoré pri vývere obsahujú v 1 litre vody viac ako 1 g rozpustných minerálnych látok, alebo 1 g rozpustného oxidu uhličitého. Sem počítame aj termálne vody, t. j. vody s vyššou teplotou, spravidla nad 20°.

V minerálnych vodách sú molekuly rozpustených látok štepené na elektricky kladne nabité katióny a na záporne nabité anióny. V prípade prevládania aniónov kyslého uhličitanu (HCO3-) je voda alkalická, aniónov chloridu sodného (Cl-) je slaná (muriatická), aniónov síranov (SO4-) je síranová. V prípade prevládania katiónov hydrouhličitanu sodného (Na-HCO3) je voda alkalická, katiónov hydrouhličitanu vápenatého (Ca(HCO3)2) alebo hydrouhličitanu horečnatého (Mg(HCO3)2) je zemitá. Minerálne vody s nižším obsahom rozpustených minerálnych látok (pod 1 g/l), ale s vyšším obsahom CO2 ako 1 g/l, sú označené ako obyčajné kyselky. Vody, ktoré nedosahujú kritérium minerálnej vody, ale sú teplejšie ako 20°, označujú sa ako obyčajné teplice (akratotermy).

Z geologicko-štruktúrneho hľadiska sú pramene viazané na nasledovné žriedelne línie: 1. plachtinsko-želovská línia, 2. modrokamensko-krtíšska línia, 3. strhársko-trenčská prepadlina a 4. lučensko-fiľakovská oblasť. Sú to hlboké zlomové línie smeru SZ-JV až SSZ-JJV, ktoré zbierajú vody, dochádza k ich mineralizácii, čiastočne aj k otepleniu alebo prijímaniu oxidu uhličitého.
Obeckov LC-37Sklabiná VK-1

Plachtinsko-želovská línia prebieha dolinou Plachtinského potoka. Severnejšie ležiace pramene minerálnych vôd v okolí Horných a Dolných Plachtiniec patria do regiónu Hont, zvyšok je na území Novohradu.

  • Línia začína prameňom LC-11 uprostred obce Horné Plachtince.
  • Nasledujú 2 pramene LC-60 a LC-60A v časti Dolných Plachtiniec Vrbina, a prameň LC-5 pri ceste z D. Plachtiniec do Obeckova.
  • V Obeckove sú dva zdroje. Prameň VK-3 pochádza z 135,50 m hlbokého vrtu v blízkosti hospodárskeho dvora a minerálnu vodu zachytáva v hĺbke 95-135,5 m. Ide o alkalickú kyselku s teplotou 14 °C, obsah CO2 je 0,86 g/l, celková mineralizácia 1,96 g/l (z aniónov prevláda HCO3- 1,25 g/l, z katiónov Ca2+ 0,3 g/l). Táto voda sa však nevyužíva. Druhý zdroj LC-37 je kopanou studňou v obecnej záhrade s hĺbkou 6 m. Voda sa naberá ručnou pumpou, v súčasnosti sa využíva na pitie.
  • Ďalší prameň s evidenčným číslom VK-1 sa nachádza v Sklabinej, na pravom brehu Plachtinského potoka. Ide o alkalickú kyselku s teplotou 12,3 °C, obsah CO2 2,09 g/l, celková mineralizácia 2,31 g/l, z aniónov prevláda HCO3- 1,25 g/l, z katiónov Ca2+ 0,22 g/l. V súčasnosti je prameň zachytený v betónových rúrach, ale zanedbaný. V jeho blízkosti vyviera viacero drobných pramienkov s uhličitou vodou, predovšetkým LC-45 a LC-46. V minulosti existoval výver minerálnej vody LC-38 aj v osade Peserany.
  • Táto žriedelná línia pokračuje prameňom LC-67 v blízkosti areálu bývalého Kovohronu pri potoku Krtíš, a končí bohatou pramennou oblasťou v kúpeľnom parku Šóšár, kde sa nachádza niekoľko bývalých kúpeľných prameňov (LC-62, LC-63, LC-65, LC-66) a dve 5m hlboké kopané studne (LC-61 a LC-64) . Ide o mierne slanú vodu s teplotou 15,3 °C, obsah CO2 je 1,6 g/l, celková mineralizácia 3,57 g/l, z aniónov prevláda HCO3- 2,5 a Cl- 0,14 g/l, z katiónov Na+ 0,36, Ca2+ 0,2 a Mg2+ 0,2 g/l. V 19. storočí tu boli pekne vybudované vaňové kúpele zo 4 prameňov. Okolo niektorých prameňov bol vybudovaný drevený altánok a voda sa z nich zohrievala a využívala na liečebné kúry. V súčasnosti je areál zanedbaný.

Želovce LC-67Kováčovce LC-23

Modrokamensko-krtíšska línia sleduje výrazný zlom smeru SZ-JV, ktorý prebieha dolinou Krtíšskeho potoka. Niekoľko výverov viazaných na tento zlom navŕtali medzi Modrým Kameňom a Veľkým Krtíšom. Výrony plynov CO2 po zlomoch však boli narušené banskými prácami na uhoľných ložiskách (k výronu preplynených vôd do banských priestorov došlo aj v bani Dolina). Na vrte S-135 severne od Veľkého Krtíša došlo k výronu preplynenej vody z hĺbky 313-378 m, v počiatočnom štádiu voda striekala do výšky 50 m, neskôr však výdatnosť postupne klesala. Patria sem 3 pramene:

  • Prvým je LC-58, ktorý je umiestnený vľavo od cesty z Veľkého Krtíša do Modrého Kameňa, asi 1 km od mesta, pri areáli bývalého Agrostavu.
  • Ďalej sú to 2 susediace pramene LC-32 a LC-33, ktoré sa nachádzajú v doline Medokýšneho potoka neďaleko od pekárne pri M. Krtíší. Ide o obyčajnú kyselku s menším obsahom minerálnych látok ako 1 g/l, avšak s väčším obsahom rozpusteného CO2. Steny prameňa sú vystužené betónovými rúrami, vodu z neho využívajú miestni obyvatelia na pitné účely.
  • Ako tretí sem patrí aj výrazne vzdialený prameň LC-23 v podobe kopanej studne s hĺbkou 4,4m v Kováčovciach. Studňa je na úpätí kopca Hradište, na pravom brehu Lovosického potoka. Obsah CO2 je 1,36 g/l, z aniónov prevláda HCO3- 1,36 g/l, z katiónov Ca2+ 0,3 g/l.

Strhársko-trenčská prepadlina – táto výrazne poklesnutá kryha je na východe obmedzená zlomom medzi Trenčom a Ľuborečou, a na západe zlomom prebiehajúcim od Bušiniec k Brusníku. Zvodneným horizontom sú najmä spodnomiocénne (otnanské a karpatské) piesky poklesnuté do hĺbky presahujúcej 500 m. Z geotermického tepla preto získavajú vyššiu teplotu, ale bez vyššej mineralizácie (akratotermy z Horného Tisovníka, Viesky, Dolnej Strehovej, Hámora). Niekoľko zdrojov minerálnej vody sa nachádza na zlome západného okraja prepadliny, na tzv. strhársko-bušinskej zlomovej línii. Druhou štruktúrou je zlom prebiehajúci dolinou potoka Tisovník.

  • Za obcou Horné Strháre smerom na sever sa nachádzal prameň LC-12, ktorý už ale neexistuje.
  • Prameň LC-6 je kopaná studňa s hĺbkou 8 m a s dreveným prístreškom sa nachádza severne od obce Dolné Strháre. Ide o nízko mineralizovanú obyčajnú kyselku s vyšším obsahom oxidu uhličitého. Prameň je využívaný na miestne pitné účely.
  • V oblasti medzi D. Strhármi a časťou obce Pôtor-Slatinka v minulosti vyvieralo 5 prameňov uhličitých vôd (LC-40, LC-41, LC-42, LC-43, LC-44), ktoré ale zanikli pod účinkami ťažby uhlia. V rámci uhoľného prieskumu sa tu realizoval celý rad vrtov, z ktorých viaceré zachytili minerálne vody. Ide o vody zemitej kyselky s mierne vyšším obsahom aniónov SO42-.
  • Pri pasportizácií bol nájdený aj jeden neidentifikovaný vrt, nachádzajúci sa medzi obcami Slatinka – Dolné Strháre na pravej strane asi 150 m od cesty. Minerálna voda je odvedená oceľovou rúrou k ceste a tam vyteká do potoka.

V južnej časti tejto línie sú 2 pramene:

  • V Bušinciach je zdroj prameňa LC-4 z vrtu realizovaného v rokoch 1953-1954. Nachádza sa na pravom brehu Stracinského potoka, medzi obcou a železničnou traťou. Voda je vyššie mineralizovaná alkalická kyselka s obsahom CO2 2,22 g/l, z aniónov vysoko prevláda HCO3- 5,8 g/l, z katiónov Na+ 0,6 a Mg2+ 0,25 g/l. Voda je využívaná pre pitné účely, z vrtu vyteká pod tlakom a je rúrkou vyvedená nad povrch.
  • Bývalý kúpeľný prameň LC-34 v Muli predstavuje kopaná studňa s hĺbkou 4,3 m sa nachádza juhozápadne od obce, na nive Ipľa, asi 250 m od cesty. Ide o minerálny prameň zemitej kyselky. V minulosti tu vybudovali aj kúpele, v súčasnosti sa však nevyužíva.

Bušince LC-4Muľa LC-10

Zlom v doline potoka Tisovník začína na severe dvoma lokalitami mimo okresu Veľký Krtíš – jeden prameň sa nachádza v Hornom Tisovníku a dva v Madačke.

  • V rámci okresu je najsevernejšou lokalitou Brusník, kde sa východne od obce, asi 1 km od hospodárskeho dvora, nachádza slabo mineralizovaný prameň s dvoma vývermi (LC-2 a LC-3). Miestni obyvatelia ho využívajú na pitné účely, vystužili ho doskami a prekryli dreveným prístreškom.
  • Južnejšie v Slovenských Kľačanoch je výver nízko mineralizovanej termálnej vody (akratotermu) z vrtu LC-77 (pôvodne LC-47) severozápadne od obce s teplotou 34 °C a s celkovou mineralizáciou 0,42 g/l. V súčasnosti je vrt uzavretý a voda samovoľne vyteká oceľovou rúrkou. Odtok je neupravený.
  • Najvýznamnejší prameň tejto oblasti sa nachádza medzi obcami Vieska a Dolná Strehová. Voda typu akratoterm pochádza z dvoch zdrojov. Prvý je z vrtu HGDS-1 (VK-4) s teplotou 35,2-35,7 °C, s celkovou mineralizáciou 0,3-0,4 g/l, mimo areálu termálneho kúpaliska. Vrt s hĺbkou 625 m bol realizovaný v roku 1984 pre plánované rozšírenie rekreačného areálu. Druhý, kúpeľný vrt M-4 (LC-59) je v areáli termálneho kúpaliska. Pochádza z roku 1951, realizovali ho v rámci uhoľného prieskumu a prítok termálnej vody zachytili v hĺbke 520 m. Areál termálneho kúpaliska s 5 bazénmi upravili v roku 1960.
  • Asi 500 m východne od osady Hámor sa nachádza výver z vrtu S-107 (LC-10). Teplota vody je 21,5 °C (pôvodne až 35 °C), celková mineralizácia 0,36 g/l. Voda pochádza z poklesnutých spodnomiocénnych (karpatských) pieskov, ktoré boli vrtom zachytené v hĺbke 198-263 m. Hĺbka vrtu je 375 m. Ide o artézsky preliv s počiatočnou výdatnosťou vyše 20 l/s, ktorý však neskôr poklesol na 2 l/s. Vrt je v súčasnosti uzavretý a voda sa nevyužíva.
  • Mimo hlavnej línie je ešte prameň VK-2 z vrtu HPV-1, ktorý je situovaný na severozápadnom okraji obce Vinica. Jeho hĺbka je 162,4 m a zachytáva minerálnu vodu v hĺbke 137,4 m – 162,4 m. Využíva sa na pitie. Odber je pri upravenej pitnej váze blízko cesty.

Zdroj: RNDr. Ľudovít Gaál, PhD.: Minerálne pramene Novohradu (pôvodne publikované na zaniknutej stránke neogradiensis.eu)

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s