Kúria v Dolinke

Hodnotnou pamiatkou obce Dolinka je kúria Kálmána Sőtéra (č. 74-75), ktorá vznikla po r. 1870 prestavbou staršej barokovej kúrie Bolgárovcov. Vôbec v časti Cúria stálo pravdepodobne 11 zemianskych kúrií Bolgárovcov (Inámi). Tie postupne zanikli po r. 1850 a komasácii pozemkov, keď zemiansky stav veľa stratil zo svojej prestíže.

Sőtér sa v obci usadil v r. 1872 po návrate zo služby u arcibiskupa Szcitovszkého, a zaoberal sa hlavne včelárstvom. V r. 1912 sa presťahoval do Krušoviec (okr. Topoľčany) k barónovi Försterovi, a tam aj zomrel. Svoj majetok i s kúriou prepísal na krstného syna Bélu Horvátha, ktorý sa mal stať slúžnym. Ale kvôli jeho nákladnému spôsobu života prevzala majetok banka, a od nej ho kúpil János Ágoston. V roku 1919 kúriu kúpili bratia János a Károly Csíriovci, ktorých potomkovia budovu vlastnia dodnes. Aj preto je stavba v súčasnosti rozdelená medzi vlastníkmi na dve časti, čo sa dosť podpisuje na jej stave.

Kúria je neoklasicistická prízemná obdĺžniková budova o rozmeroch 31 x 10,4 m, ktorá je do dvora otvorená pilierovou chodbou. Posledné polia na oboch koncoch chodby sú zastavané. Nad obdĺžnikovými oknami je nadokenná rímsa, podopieraná konzolami, medzi ktorými je štuková girlandová výzdoba. Štukové ornamenty majú aj horné časti pilierov. Výrazná je zaujímavo riešená korunná rímsa na spôsob zuborezu. Užšie bočné štvorosové fasády sú zakončené murovanými trojuholníkovými štítmi, v strede s okrúhlym svetlíkom. Pôvodne päť miestností kúrie je radených za sebou a majú fabiónové stropy. V jednej z izieb sa zachovala pôvodná murovaná pec a systém ústredného vykurovania, kuriozita z čias Sőtéra.

V budove boli aj kuchyňa, komora a pivnica. Do kuchyne sa otvárali dve malé izby služobníctva. Kúria je postavená na skalnatom brale dlhom asi 50 m. V posledných rokoch dosť schátrala, a nevyužíva sa na obytné účely. Opravená časť bola značne zjednodušená, zbavená časti architektonických detailov a má byť využitá na obytné účely. Neopravená časť s paradoxne lepšie zachovanými architektonickými prvkami sa využíva na skladové účely.

Kúria ležala v strede dosť rozsiahleho parku, v ktorom bol aj povestný Sőtérov včelín, zriadený r. 1874. Základy boli z kameňa, na ktorom bola murovaná rovná plocha. Na nej bolo uložených 25 až 30 slamených úľov, spevnených prútím. Pôvodný včelín zanikol po r. 1935, neskôr bola povyše postavená novšia obdĺžniková stavba včelína. Táto sa zrútila v r. 1999, a do dnešných čias sa zachovala len vyvýšenina a základy objektu.

Zvláštnosťou Sőtérovej produkcie medu boli menšie rámy, do ktorých sa vkladali medové plásty a tie sa ukladali priamo do úľa cez otvor pre včely, lebo horná zaoblená časť sa nesnímala. Produkcia medu v úli sa skúšala kožou, ktorá bola upevnená na palici. Osobnosť Sőtéra by si rozhodne zaslúžila kultúrnejšie využitie kúrie, v súčasnosti sa to zdá nemožné.

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s