Kaštieľ v Malých Zlievcach

Pod mierne sa zvažujúcim vŕškom na okraji dediny stojí ruina kaštieľa, všeobecne známeho pod názvom prónayovský. Názov je odvodený od majiteľov, ktorí ho od vybudovania v r. 1709 až do začiatku 20. st. užívali ako svoje letné sídlo. Ide o blokovú dvojpodlažnú stavbu obdĺžnikového pôdorysu s predstavanou vstupnou budovou a zadnými prístavbami. Ústredný vestibul si zachoval pôvodné krížové klenby s podkasanými, geometrickými kvetovými obrazmi zdobenými lunetami. V okolí kaštieľa sa dodnes nachádza niekoľko druhov vzácnych drevín. Tieto boli súčasťou parku, ktorý v minulosti výrazne dokresľoval scenériu celého objektu.

Prónayovský kaštieľ na začiatku 20. storočia

Park bol z vrchnej strany zakončený múrom domu, na ktorom je možné dodnes rozoznať zamurované arkády. Tu sa nachádzal bočný vchod do kaštieľa, z ktorého vychádzali pánske koče, ktoré sa pristavovali pri klenbách kaštieľa, aby mohlo panstvo nastúpiť. Múr oddeľoval hospodársku časť, ktorá patrila ku kaštieľu. Boli tu koniarne, v ktorých mal každý kôň samostatné miesto oddelené oblúkom. Čeľadníci museli z koní každý deň načesať 5 šráfov prachu, aby boli vždy dokonale čisté. Za koniarňami boli skleníky a vedľa nich ihriská.

Ďalšie hospodárske budovy – ovčiarne sa nachádzali na miestach, kde dnes stojí Chlpošov dom. Z druhej strany kaštieľa bol v tých časoch rybník, a popri ceste, ktorá smeruje na Potôčik, rástli agáty s veľkými tŕňmi. Agáty – ružový, fialový a žltý, rástli aj na nádvorí pri vchode do kaštieľa. Na nádvorie, ktoré bolo obohnané múrom, sa vchádzalo cez krásnu tepanú bránu. O celé okolie sa staral záhradník. Boli tu cestičky vysypané kameňom, vysadené kvety. Smerom k starému potoku viedla cesta z oboch strán lemovaná štíhlymi topoľmi. Na konci cesty bolo návršie, na ňom stál altánok. Neďaleko bolo vybudované aj malé kúpalisko, ktorého pozostatky sa zachovali dodnes.

Kaštieľ dnes (stav z r. 2012)

Barón Pavol Prónay bol známy svojimi vedomosťami o poľnohospodárstve a vinohradníctve, ktoré šíril aj medzi poddanými. Väčšina úrody z pánskych polí sa odvážala na trhy do Budapešti, ale slúžila aj na zásobovanie panstva, ktoré tam trávilo zimné obdobie. Furmani, ktorí vozili úrodu, vraj často spomínali, ako ich pri prechode cez Vacovské vrchy prepadli zbojníci. Spomínali však aj na peštianske zábavy, na ktorých do rána tancovali. Vracajúc sa s prázdnymi vozmi si mohli nakúpiť všetko, čo potrebovali.

Keď sa “na Hrebeni” (časť chotára) objavilo uhlie, Prónay začal bez povolenia ťažiť, z čoho vznikli nezhody medzi ním a panovníkom. Podľa ústnej tradície kráľ vyzval Prónaya, aby prestal s ťažbou na základe pravidla “čo je na zemi je Prónayovo, ale čo je v zemi je kráľovo”. Barón však neuposlúchol a zo vzdoru odkázal kráľovi, že sa mu môže vy… na tanier. To kráľa vraj veľmi pobúrilo a za trest mal Prónay zo svojho tela odovzdať 2 kg mäsa. Keď sa k Zlievcam blížil posol na koni, nešťastný Prónay vraj skočil do studne. Došlý posol, ktorý niesol omilostenie, už videl iba plávajúci cylinder na vode. Dnes už nevieme, ktoré z týchto udalostí sú pravdivé, ale tragická smrť Pavla Prónaya sa skutočne stala. Mnohí zo Zlievčanov, ktorí po vojnových rokoch navštevovali múry kaštieľa, dodnes tvrdia, že vídali pána v cylindri, ako prechádza po chodbe a vstupuje do pivnice.

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s