Kameňolomy

Ferenc Schafarzik spočítal v roku 1904 v 105 obciach historického Novohradu 152 väčších-menších kameňolomov. V nich sa v tom čase ťažil hlavne andezit, bazalt (čadič), pieskovec a vápenec. V niektorých obciach bolo 3 až 6 lomov (6 – Somosujfalu, 5 – Lőrinci, Romhány, 4 – Muľa, Salgótarján, 3 – Bulhary, Fiľakovo, Radzovce, Buják, Felsőpetény, Nézsa). Boli obce, v ktorých lomy existovali už „odnepamäti“, ako napríklad Radzovce a Lazy pri Trebeľovciach (bazalt), Trenč a Csengerháza (pyroxén-andezit), Mašková (ryolitový tuf). V iných vznikali koncom 18. stor. a v prvej polovici 19. stor. ako Dolná Strehová, Brusník, Príboj a Muľa (pyroxén-andezit), či Romhány (vápenec). Najväčšia časť kameňolomov však na sledovanom území vznikla v rokoch 1860 až 1895. Zakladateľmi a majiteľmi týchto baní boli buď miestni feudáli (napr. vo Fiľakove otvoril čadičový lom nazývaný „Villemkő“ Lajos Stephani v r. 1895), alebo obec (napr. lom na amfibol-andezit otvorila obec Ábelová v r. 1860), cirkev (napr. v dedine Kosd otvorilo biskupstvo z Vácu vápencový lom v r. 1852) alebo akciové spoločnosti (napr. v Bulharoch vlastnilo čadičový lom Kissebesi Gránitkőbányák Részvénytársaság).

Využitie kameňa vyprodukovaného v novohradských lomoch bolo na prelome 19. a 20. storočia tiež rôznorodé. Najčastejšie sa andezit využíval formou drtí do základov stavieb, pri stavbe ciest a železníc, alebo pri stavbe pivníc, domov a mostov (Muľa, Dolná Strehová, Nógrádbercel), kresali sa však z neho aj kilometrovníky (Becske, Romhány). Z bazaltu sa vyrábali predovšetkým kocky na dláždenie ulíc (Veľké Dravce, Bulhary, Mačacia, Konrádovce, Somoskő), kým vápenec sa používal hlavne na vypaľovanie vápna (Tuhár, Divín, Ružiná, Nézsa, Buják). Najčastejšie sa pieskovec používal na stavbu domov a mostov (Bánk, Romhány, Karancsberény, Salgótarján). V druhej polovici 19. storočia sa rozvíjalo v Novohrade aj ľudové kamenárstvo, vyrábali sa stĺpy, pamätné dosky či brúsne kamene (Felsőpetény), a v obciach Tisovníckej doliny a v priľahlých oblastiach aj náhrobníky, kríže, tabule, zárubne, napájadlá a osličky (Horný a Dolný Tisovník, Šuľa, Červeňany, Nedelište, Madačka). Systematickú ťažbu mramoru pri Tuhári začala firma Baťa až v roku 1937. Ťažili tu mramorové bloky, ktoré rezali, leštili a používali na obklady a dlažby.

Zdroj: Mgr. Attila Agócs: Novohradské kameňolomy (pôvodne uverejnené na neogradiensis.eu)

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s