Hradný vrch

O existencii tohto hrádku sa žiadne písomné správy nezachovali, ale v pri archeologickom prieskume v tejto lokalite sa našla stredoveká keramika či niekoľko železných predmetov ako podkova či čepeľ kosáka. V r. 1441 vojská Jana Jiskru z Brandýsa ovládli celé novohradské Poiplie, obsadili Vacov a začali ohrozovať Novohrad. Z tohto obdobia sa traduje aj lokalita Hradný vrch (Várhegy). Podľa Mocsáryho tu stála husitská kaplnka, a neskôr protiturecká strážna veža.

Hradný vrch

V časoch tureckého nebezpečenstva tu už mala stáť kamenná pevnosť, ktorú Turci dokázali dobyť len s nasedením značnej presily. Podľa prieskumu mala rozmery asi 100×45 metrov, a pozostávala z vnútornej časti o veľkosti 55×12 m, obranného valu a priekopy. Žigmund Balaša za jej kapitána vymenoval Michala Terčyho, a nižších veliteľov Štefana Suchaja a Ondreja Nagya. Turecký beg Arslán (niekde uvádzaný aj ako Ezunuch) v júli r. 1552 pritiahol s 300 jazdcami a 300 pešiakmi z hradu Hollókő dobyť túto pevnosť, ale narazil na odpor uhorského vojska, ktoré vybudovalo okolo bašty palánkovú obranu. Turci zapálili dedinu, ale obrancovia v pevnosti kládli úspešný odpor a bránili sa vďaka obrannej bašte, využívajúc ju ako výhodné stanovište pre strelcov. Hŕstka obrancov bojovala tak statočne, že ich hrdinské správanie aj v samotných útočníkoch vzbudilo uznanie, a po dobytí pevnosti boli prepustení na slobodu. Obranná bašta bola nakoniec zrovnaná so zemou, a okolité obce sa stali súčasťou sečianskeho sandžaku.

Pravdepodobne táto historická udalosť, resp. existencia obrannej bašty, stojí v pozadí vzniku toponyma Hradný vrch, o ktorom sa v miestnom rozprávačskom fonde zachoval celý rad povier a povestí. V prvej polovici minulého storočia na tomto mieste bolo jasne rozoznateľné prepadlisko, v ktorom bolo v tom čase ešte vidieť otesané balvany. Najstarší obyvatelia, ktorí sa tam ako deti vtedy chodili hrávať, si spomínajú aj na to, ako do prepadliska hádzali kamene a podľa toho, ako dlho padali, odhadovali aké hlboké môže byť.
Hradný vrch

Pôvod hradieb – ktoré miestni obyvatelia roznosili po prvej svetovej vojne – ústna tradícia vysvetľuje stavbou hradu, nedokončenou kvôli neprajnosti nadprirodzených síl. Vraj transcendentálne sily v podobe bosoriek, zmokov alebo víl v každú noc zničili cez deň postavené hradby, a tak sa po čase od stavby hradu upustilo. Hradný vrch v miestnom rozprávačskom fonde vystupuje ako prekliate miesto, ktoré v nočnom čase ovládnu nadprirodzené postavy v podobe strašidiel, mátoh, bosoriek, paničiek alebo trúbiaceho poľovníka (trombitáló jáger), ktorý akoby trúbil spopod zeme. Najčastejšie spomínaným dôvodom ich výskytu je poloha Hradného vrchu, ktorý sa nachádza neďaleko rázcestia. V ľudových predstavách rázcestie vystupuje ako jedno z dejísk záškodníckej mágie nadprirodzených bytostí, ktoré v prípade Hradného vrchu strašia a zavádzajú z cesty okoloidúcich, alebo sa ich zmocnia a tancujú s nimi až do nemoty.

Z množstva rôznorodých povestí o Hradnom vrchu možno spomenúť príbeh niekdajšieho hradného pána, presláveného krutým zaobchádzaním voči svojim poddaným. Nemenovaný hradný pán bol za svoje správanie napomenutý kráľom, ktorému sa však postavil na odpor. Rozčúlený kráľ za to, že sa mu nepodvolil, vyrubil naňho krutý trest a odkázal hradnému pánovi, aby mu poslal desať kíl mäsa z vlastného tela. Miestny pán veľkomožný radšej skoncoval so svojím životom, než aby vyhovel kráľovmu rozkazu.

K miestu sa viaže aj iná balada, omnoho staršia. Na vrchu Várhegy vraj kedysi stál hrad, ktorý sa prepadol pod zem. Hovorí sa, že preto, lebo bol za nadvlády Turkov podkopaný únikovými chodbami smerom na Čeláre a Modrý Kameň. Niektorí tvrdia, že bol drevený, podľa inej verzie bol z kameňa. Viedla k nemu cesta, ktorú nazvali zlatá, nevedno z akého dôvodu. Možno sa len domnievať, že po nej privážali na hrad zásoby potrebné na prežitie. Starí ľudia často strašili neposlušné deti, že príde hradná pani a odnesie ich. Táto pani vždy so sebou nosila zväzky kľúčov a často sa vraj prechádzala po močaristých lúkach, zakvitnutých žltými kosatcami. Možno hľadala svoj stratený hrad.

  •  jupiter.elte.hu
  • Varga Norbert: Povesti hradov severného Novohradu (publikované na zaniknutej stránke neogradiensis.eu)
Reklamy

One thought on “Hradný vrch

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s