Veľké Straciny

 Geografia
Veľké Straciny
Obec leží v severovýchodnej časti Ipeľskej pahorkatiny v bočnej dolinke Stracinského potoka. Chotár je pahorkatina s plochými rozčlenenými chrbtami z mladotreťohorných uloženín s uhľonosnou formáciou. Na strmších úbočiach sú dubové, bukové a agátové lesíky. Má hnedozemné, prípadne illimerizované, v doline nivné a lužné pôdy.

 História

1236 Stracin, 1259 Ztrachun, 1321 Ztrachyn, 1411 Zthrachen, 1439 Ztraczyn, 1549 Naghstrachyn, 1773 Nagy-Sztraczin, Welke Stracziny, 1786 Nagy-Stracschin, 1808 Nagy-Sztraczin, Welký Stracýn, 1863 Nagysztrácin, 1873–1902 Nagysztracin, 1907–1913 Nagyhalom, 1920–1987, 1992– Veľké Straciny

Podľa legiend mohol byť názov obce odvodený od faktu, že tu stálo popravisko (odsúdenci boli stratení); ale existuje aj legenda o osadníkoch, ktorým sa tu v húštinách stratil chlapec. Najpravdepodobnejšie je však odvodený od slova straka (strakine, strakiny). Nálezmi je dokázané osídlenie obce z neolitu, eneolitu a mladšej doby bronzovej, našla sa tu aj strieborná rímska minca z 1.st. n.l.

Straciny patria medzi najstaršie písomne doložené sídla v novohradskej časti nášho okresu (druhé po Kirti). Prvá písomná zmienka pochádza z r. 12361, a spomína sa v nej terra Stracin, ktorej vlastníctvo spolu s ďalšími majetkami kráľ Belo IV. za verné služby potvrdil zvolenskému županovi Detricovi, predkovi rodu Balassa. Listina tiež spomína, že tieto majetky Detricus získal už od Ondreja II., otca Belu IV., takže určite vznikli o niečo skôr. Ďalší písomný záznam pochádza z r. 12592, a spomína sa v ňom šľachtic Andreas de Ztrachun, manžel Iwany, dcéry Hudusa de Tysmog (Tešmák, okr. LV), ktorého vdova odkázala manželove majetky kláštoru v Šahách. Tieto údaje však vytvárajú niekoľko otáznikov – predovšetkým je to existencia miestneho šľachtického rodu na majetku, ktorý už v tejto dobe mal patriť Balassovcom, čo sa javí ako nepravdepodobné, keďže šlo o kráľovskú donáciu. Natíska sa tak vysvetlenie, že v tejto dobe existovali v komitáte Novohrad dva rovnomenné majetky, pričom nemožno vylúčiť, že šlo o územia dnešných V. a M. Stracín. Napokon, nasledovné listiny svedčia v prospech tejto hypotézy.

V r. 13213 sa Ztrachyn spomína medzi majetkami, ktoré Thomas de Zechen (Sečanský) ako odškodnenie za jemu spôsobené škody a zároveň odmenu za verné služby dostal od kráľa, pričom ten ich skonfiškoval synom Thomasa de Draa (zaniknuté sídlo v maď. časti Novohradu), jedného z privŕžencov porazeného oligarchu Matúša Čáka. V ďalšej listine z r. 13234 sa potom Strachyn objavuje medzi majetkami, ktoré si medzi sebou vymenili dve vetvy rodu Balassa. Keďže v prvom prípade prešiel majetok z rúk rodu de Draa do rúk rodu de Zechen, a v druhom patril pred aj po zápise Balassovcom; a keďže boli tieto listiny vydané v priebehu necelých dvoch rokov, je viac než len pravdepodobné, že ide o dve rôzne sídla. Ukážková kontinuita vlastníckych vzťahov od vydania týchto listín naviac dokazuje, že z majetku rodu de Zechen sa neskôr vyvinuli Veľké, a z majetku Balassovcov Malé Straciny. V spätnom pohľade je napokon možné tvrdiť, že zárodky oboch dnešných obcí existovali minimálne od polovice 13. storočia.

V. Straciny na mape 1. VM

V r. 13435 sa názov Strachyn objavuje v listine, viažúcej sa k zmene vlastníka časti majetku Zalustia (asi Slatinka pri Pôtri), kde sa pri metácii chotára uvádza ako jeden z hraničných bodov. Keďže šlo o majetok pri riečke Slatina (dnes Stará rieka), je pravdepodobné, že sa tu spomína územie neskorších Malých Stracín. V r. 14116 si niekoľko majetkov medzi sebou vymenili vetvy rodu de Zechen, pričom V. Straciny (Zthrachen) pripadli Simonovi a Ladislauovi. Trochu nejasností prináša znenie ďalšej listiny z r. 14397, v ktorej nový kráľ Albert za verné služby daroval niekoľko majetkov, ktoré vraj predtým patrili Nicolausovi de Salgo (Salgótarján), vrátane polovice Stracín (Ztraczyn), Ladislauovi de Zechen. Nie je jasné, kedy a ako Ladislaus tieto majetky stratil, a kedy ich získal zeman z rodu de Salgo – mohlo ísť napríklad o zálohový dlh. Vlastníctvo Sečanských sa naposledy spomína v r. 1454 – v októbri8 dal Ladislauov syn Johannes rozsiahle majetky, vrátane Stracín, do zálohy Albertovi de Lossoncz, avšak ešte v decembri toho istého roku9 Johannes daroval V. Straciny (Ztrachen) do večného užívania svojmu vernému familárovi a jeho synom z rodu de Laposrew.

O tom, že sa obe sídla v druhej polovici 15. storočia formálne rozčlenili a prijali nové mená, pod ktorými sú známe aj dnes, nás oboznamuje listina, vydaná niekedy v poslednom desaťročí pred Moháčom10. Stretávame sa tu so zemanom Johannesom Laposrewym, používajúcim prídomok de Nagzthraczyn, ktorý bol v spore so správcom Balassovských majetkov, pretože ozbrojení poddaní (libertíni) zo Strhár a Malých Stracín (Kysztraczyn) vnikli na jeho majetky vo V. Stracinách a pobili hospodárske zvieratá, za čo Johannes žiadal odškodnenie. Ako sa spor skončil, nevieme, ale podstatné je, že od tejto doby sa obe sídla v neskorších písomnostiach objavujú zväčša pod unikátnymi menami, čo uľahčuje bádanie a identifikovanie. Regionálna literatúra spomína aj záznam z r. 1507 o oprave pôtorského kostola, kde sa spomínajú Malé Straciny vo forme K. Sztraczin, ale nie je jasné, či ide len o datovanie na priečelí kostola, alebo existuje aj spísomnený záznam o tomto akte.

V. Straciny na mape 2. VM

Názov Naghstrachyn sa uvádza aj v súpise z r. 154911, a ako zemepáni sú uvedené rody Ebeczky, Kozárdy a Balassa. Hronček uvádza, že rod Ebeczky tu v 16. st. postavil aj drevený hrad (palánku). Prvé mená poddaných poskytuje turecký súpis z r. 155412, ktorý uvádza 8 domácností, a priezviská Szekeres, Bresztavik, Szondái, Kanuszki, Szabó a Csernik. Pod nejednoznačným názvom Ztrazy sa objavuje v súpise z r. 158213, s majiteľmi z rodov Ebeczky, Wasardy a Balassa, richtárom bol Marcus Zanda, dedinským slúžnym Andreas Wyda, a z neskoršieho súpisu14 máme aj mená vtedajších poddaných Sigismunda Balassu – Cherny a Bryztalok. V máji r. 159815 bol Wolffgang Wasardy predvolaný pred stoličné orgány vo veci svojich veľkostracinských poddaných, ktorí sú tu aj vymenovaní – priezviská ako Barta, Kotman, Bozi, Szakos, Fejes, Antal, Vniodenszki a Sereg naznačujú etnicky zmiešané obyvateľstvo. V decembri tohože roku16 sa vo V. Stracinách prejednával prípad istého Tamása, poddaného z M. Stracín – o čo šlo ale nevieme.

V r. 160017 rod Kéry žiadal zákaz pre obyvateľov susedných obcí, vrátane V. Stracín, vnikať na ich majetky. Poddaní zemepána Vasardyho (či Varsadyho) boli novohradskými slúžnymi predvolaní aj v r. 160118 – spomínajú sa mená Benkó, Vozár a Deák; predvolaný bol aj poddaný zemana Ebeczkého menom Horváth19. Toto predvolávanie (zväčša bez udania dôvodu) pokračovalo aj v nasledujúcom roku – postupne sa pred stoličnými orgánmi objavili aj poddaní Kovács a Szanda20, potom ďalší Szanda21, a nakoniec Kaniszky – tento za údajné týranie koní a štyri ďalšie delikty22. Súpis majetkov modrokamenského panstva z r. 160523 tiež uvádza mená poddaných – Trisztalok/Pristauok, Kukali, Czerni a Pipis.

V. Straciny na mape 3. VM

Z r. 165424 pochádza záznam o príspevku 25 forintov, ktoré novohradská stolica poskytla na renováciu kostola vo V. Stracinách. V r. 167225 sa o tunajšie majetky strhol veľký spor za účasti veľkého množstva príslušníkov okolitého zemianstva. Podľa vymenovaných príbuzenských vzťahov sa zdá, že poslednými zástupcami rodov Ebeczky a Vasardy boli ich dcéry, ktoré sa tu spomínajú už ako zosnulé, a tak tieto rody svoje majetkové zastúpenie v V. Stracinách stratili. V r. 168526 požadoval zemepán z Potôčka zákaz vnikať na svoje majetky pre obyvateľov V. Stracín a M. Zlievec. Podobný zákaz, rozšírený na obyvateľov viacerých obcí, požadoval aj gróf Koháry v r. 168827. Časť územia obce, ktorá pôvodne patrila rodu Vasardy, sa skrz rodinné zväzky nakoniec v r. 169328 dostala do rúk Istvána Géczyho.

V r. 1736 získala obec rodina Čemických, ktorá si na mieste bývalého hrádku postavila svoje sídlo – neskororenesančný kaštieľ . Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec a od začiatku 18. storočia aj vinohradníctvom. Za 1. ČSR bol v obci veľkostatok Szemereho, posledným vlastníkom bol do r. 1922 gróf Juraj Lukáč. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj za I. ČSR. V roku 1923 došlo ku štrajku poľnohospodárskych robotníkov. Obyvatelia sa zúčastnili SNP. V r. 1976 bola časť Potôčik odčlenená a pripadla obci Olováry. V rokoch 1976-1992 bola obec pripojená k Veľkému Krtíšu.

Pozoruhodnosti

Kostol vo Veľkých StracináchEvanjelický barokovo-klasicistický kostol z roku 1776, upravený po požiari v r. 1871. Bol vybudovaný na základoch kaplnky zasvätenej narodeniu Kráľovnej anjelov, ktorá stála na mieste dnešnej hlavnej lode minimálne od konca 17. st. Je to jednoloďová stavba s hladkou fasádou a pomerne veľkou vežou. Najvzácnejšími časťami interiéru v neoklasicistickom štýle sú strieborný bohoslužobný kalich z r. 1658, a pozlátená paténa z r. 1652. Oba predmety pôvodne patrili fiľakovskému zboru. V staršej literatúre spomínaný renesančný oltár z r. 1694 sa už v kostole nenachádza.

 

Močiar Veľké Lúky leží cca. 500m východne od obce a zaberá plochu asi 10ha. Depresná časť nivy sleduje pôvodný tvar meandra Stracinského potoka. Priehlbina sa vytvárala v 60-tych rokoch, a v 70-tych rokoch postupne zarastala močiarnou vegetáciou, ktorá sa na mnohých miestach zachovala v pôvodnom stave. Z fauny su zaujímavé hniezdiace vtáky, obojživelníky a dokázaný je aj výskyt chránenej vydry riečnej. Asi 1,8 km juhovýchodne od obce leží pieskovňa Pod Brodmi. Zaujímavosťou je geologický útvar – výstup uhoľného sloja.

Odkazy a pramene


1MOL DL 65688
2MOL DL 292
3MOL DL 2066
4MOL DL 65737
5MOL DL 69219
6MOL DF 285672
7MOL DL 13405
8VARJÚ, Elemér. Oklevéltár a Tomaj nemzetségbeli losonczi Bánffy család történetéhez I. Budapest. 1908, str. 682
9MOL DL 44753
10MOL DL 95879
11Maksay, str. 513
12Vass, str. 31
13MOL UC 59:13
14MOL UC 11:34 (a)
15Oborni, NVJ 242
16Oborni, NVJ 280
17Oborni, NVJ 408
18Oborni, NVJ 634
19Oborni, NVJ 668
20Oborni, NVJ 745
21Oborni, NVJ 822
22Oborni, NVJ 933
23MOL UC 11:49 (a)
24Tóth, NVJ 1148
25Jancsó, NVJ III 279
26Jancsó, NVJ III 612
27Jancsó-Jusztin, NVJ IV 492
28MOL A 57 23 137
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s