Veľká Ves nad Ipľom

 Geografia
Veľká Ves nad Ipľom
Obec leží v Ipeľskej pahorkatine na pravom brehu Ipľa. Južná časť chotára je na širokej mokrej zaplavenej nive rieky a terasách s pieskovými presypmi, severne na pahorkatine s plochými rozrezanými chrbtami z mladotreťohorných uloženín. Najsevernejší výbežok zabieha na južné svahy Krupinskej planiny z andezitických tufitov. Na pahorkatine a terasách má hnedozemné, na nive nivné a lužné pôdy.

 História

1252 Nogfalu, 1400 Nagfalwa, 1442 Naghfalw, 1715, 1773, 1786, 1863–1907 Nagyfalu, 1808 Nagyfalu, Falubka, 1913, 1938–1945 Ipolynagyfalu, 1920 Veľká Ves, 1927–1938, 1945–1948 Veľká Ves nad Ipľom, Nagyfalu, 1948– Veľká Ves nad Ipľom

V chotári obce sa našli stopy paleolitického osídlenia, bolo tu sídlisko eneolitné s kanelovanou keramikou, halštatské, laténske a slovanské z 9.-11. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 12521, kedy sa pri metácii chotára Ip. Predmostia uvádza susedstvo zeme Nogfolu, patriacej komesovi Gregoriovi. Tento Gregorius, syn Matia, v r. 12542 predal svoje majetky Bolug, Nogfolu a Kusfalud šľachticom menami Feldricus a Raslo. Táto listina teda dosvedčuje, že okrem Veľkej kedysi existovala aj Malá Ves, aj keď tu ide o jedinú písomnú zmienku o takomto sídle. Nie je úplne zrejmé, k akému rodu patril Gregorius – Gyorffy spomína šľachtu zo Sečan, ale podľa dedičného rodového mena Gregoriovho brata Scemera to mohol byť aj starý maďarský rod Scemere. Táto otázka je ale ťažko zodpovedateľná, pretože z dalšieho takmer poldruha storočia nemáme o sídle či jeho majiteľoch žiadne správy.

V. Ves na mape 1. VM

V r. 14003 sa pri metácii chotára sídla Vezche (Ipolyvecze) uvádza cesta medzi týmto sídlom a V. Vsou. V r. 14184 sa sídlo spomína ako predmet sporu o veno medzi príslušníkmi zemianskeho rodu zo Sečianok (de Zelchen). Tí ho vlastnili aj v r. 14235, kedy sa kvôli chýbajúcim písomným dokladom vykonala reambulácia hraníc medzi Sečiankami, V. Vsou a Balogom. V r. 14426 dostali novú donáciu na majetky rodu de Zelchen kasteláni hradu Drégely, avšak v r. 14687 sa opäť spomínajú v rukách zemana zo Sečianok. Ten však ich polovicu predal Damianovi Horwathovi, kastelánovi hradu Čabraď, čo kráľ Matej potvrdil v r. 14708. Niekedy pred r. 14759 však Damiano zomrel, a jeho vdova Eufrosina sa vydala za Ladislaua Balassu, pričom Damianove majetky si rozdelila s Damianovym bratom Petrom. Detaily rozdelenia majetkov sa uvádzajú v listine z r. 147610, pričom vo V. Vsi sa uvádza 12 obývaných a 4 opustené poddanské usadlosti, aj s menami poddaných: Petrus Bakoky, Michael Czalamia, Michael Czwlek, Stephanus Dhocz, Georgius Emerici, Petrus Ffolnagh, Ambrosius, Georgius a Clemens Mark, Stephanus Nugrad, Demetrius Thykla a Albertus Zawor. Mlyn na Ipli zostal v spoločnej držbe oboch strán.

V. Ves na mape 2. VM

V r. 147711 sa spomína spor Petra Horwatha so zemanmi z Neniniec, ktorý okrajovo zahŕňal aj nejaké ošípané vo V. Vsi. V r. 148312 sa dcéra Damiana Horwatha sťažovala, že jej príbuzní nechcú vrátiť majetky, ktoré im dala do zálohy. V r. 149213 sa spomínajú majetky Francisca Balassu, v r. 149514 tu podiely získali zemania zo susedného Balogu. V r. 150115 prevzal majetky patriace k hradu Čabraď, vrátane V. Vsi, známy rod Erdődy. V r. 150516 sa Johannes z Balogu spomína aj s prídomkom de Naghfalw, čo naznačuje, že Baloghyovci tu mali kúriu. V r. 150817 získal bývalé majetky rodu de Zelchen dedič Horwathovcov, istý Urbanus Fanch. V r. 1513-418 sa o majetky sporili zemania zo Sečianok a Balogu, a spor nakoniec vyhrali Baloghyovci.

V. Ves na mape 3. VM

Z tureckých čias máme len záznam v portálnom súpise Hontianskej stolice z r. 154919, podľa ktorého bol vlastníkom obce Johannes Baloghy. V r. 174020 tu získal majetky istý Johannes Duchon. Vályi spomína majetky rodu Lipthay, Fenyes pridáva rod Tersztyánszky, Borovszky ešte grófa Somsicha. V obci stála aj kúria rodu Tersztyánszky, postavená v neoklasickom štýle v roku 1720 (dnes už neexistuje), Szabóv parný mlyn, neskôr aj cukrovar, ktorého majiteľom boli v 1. polovici 19. storočia Forgáchovci. Obec si zachovala poľnohospodársky charakter aj po roku 1918.

 Pozoruhodnosti

Kostol vo Veľkej Vsi n. IpľomLurdská jaskyňa vo Veľkej Vsi n. Ipľom

V obci stojí barokový katolícky kostol Mena Panny Márie z polovice 18. storočia, jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Bol postavený rodom Lipthayovcov, ktorých rodinná krypta sa nachádza pod kostolom. Vonkajšia architektúra sa vyznačuje lizénovým členením do štítu vstavanej veže a horizontálnymi kordónovými rímsami. V interiéri sa nachádza klasicistický hlavný oltár z polovice 18. storočia so staršími barokovými plastikami sv. Štefana a Ladislava z 2. polovice 18. storočia, v strede oltára olejomaľba Nanebavzatie Panny Márie z roku 1864. Bočný barokový oltár Panny Márie z 2. polovice 18. storočia, drevený s volútovým nadstavcom a dvoma plastikami anjelov, stred oltára novodobý. K vybaveniue patrí aj luisézna kazateľnica  z konca 18. storočia, ďalej voľné barokové plastiky Panny Márie, sv. Jozefa a sv. Jána Nepomuckého z 2. polovice 18. storočia, obraz Panny Márie riešený na spôsob ikony z 19. storočia a voľný klasicistický obraz Panny Márie z polovice 19. storočia.

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 65706
2MOL DL 391
3MOL DF 243885
4MOL DF 266441
5MOL DF 261411
6MOL DF 209071
7MOL DL 66005
8MOL DL 98198
9MOL DL 17754
10MOL DL 65952
11MOL DL 17940
12MOL DF 205618
13MOL DF 206796, s. 84
14MOL DF 206796, s. 85
15MOL DF 261802
16MOL DF 244226
17MOL DL 66005
18MOL DL 47066
19Maksay, s. 376
20MOL A 57 38 320
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s