Slovenské Kľačany

 Geografia
Slovenské Kľačany
Obec leží na juhovýchodnom okraji Krupinskej planiny pri vyústení doliny Tisovníka do Ipeľskej kotliny. Chotár sa rozprestiera v doline Tisovníka a na okrajových, dolinami rozčlenených chrbtoch Krupinskej planiny, budovaných z andezitických tufitov ležiacich na mladších treťohorných uloženinách Ipeľskej kotliny. Strmšie úbočia sú porastené dubovým, hrabovým a agátovým lesom, dolina a mierne svahy sú odlesnené. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy.

 História

1341, 1407, 1496 Kelechen, 1773 Toth-Kelecsény, Tott-Kelecsény, Klecžanka, 1786 Tóth-Kelecschény, Klečanka, 1808 Kis-Kelecsény, Tót-Kelecsény, Klačany, 1863–1913 Tótkelecsény, 1920 Klačany, 1927– Slovenské Kľačany

Názov obce sa môže vykladať v troch rôznych verziách – jednak od druhu poľovného sokola, nazývaného klečen1; či od slova kľača, označujúceho kobylu2; ale podľa jazykovedca R. Krajčoviča je najpravdepodobnejší výklad od slova kľač, označujúceho pokrivený kmeň stromu, rastúci v lužných hájoch, čomu nasvedčuje aj názov zaniknutného sídla Podlužianka v dnešnom chotári obce3. Gyorffy v Novohrade uvádza ešte jedno rovnomenné sídlo v okolí obce Magyarnándor. Pravdepodobne až v druhej polovici 15. storočia vznikli Fiľakovské Kľačany, dnes súčasť obce Fiľ. Kováče.

S. Klacany na mape 1. VM

Prvá preukázateľná písomná zmienka pochádza z listiny z r. 13414, ktorá obsahuje sťažnosť zemana z rodu de Stregaua (Strehovský), na susedného zemepána Nicolaia, syna Heyma de Kelechen, ktorý mal odlákať jeho dvoch strehovských poddaných (menami Petrus a Benus) na svoj majetok Podlusan (Podlužianka). Nemáme tak síce priamo doloženú existenciu sídla Kľačany, avšak prídomok zemianskeho rodu, ktorý v tejto oblasti pôsobil, túto skutočnosť nepriamo dokazuje. Nie je však celkom jasné, či šlo o pôvodom miestny rod, alebo len vetvu niektorého z rodov de Kelechen, ktoré pôsobili v Nitrianskej či Zemplínskej stolici.

Tak či onak, potomkov Heyma dokážeme cez listiny sledovať aj v 15. storočí. Nicolaov syn Matthias sa v r. 14075 uvádza ako familiár Petra de Peren, ktorý bol v tom čase hlavným dvorským sudcom a jedným z najmocnejších mužov kráľovstva. Touto listinou získal Matthias potvrdenie na časť majetkov Kamenné Kosihy a Sucháň, ktoré zdieľal s Demetriom z rodu Dacho de Nyenye. Dlhší spor o tieto majetky so zemanom z Trebeľoviec sa spomína v listinách z r. 14156 a 14207. Ešte v r. 14208 však Matthias vymenil svoje majetky Kľačany a Podlužianka s vyššie spomenutým Demetriom za majetky v Užskej stolici, kam sa pravdepodobne aj presťahoval, pretože neskoršie sa v tejto oblasti už nespomína.

S. Klacany na mape 2. VM

Sídlo podľa všetkého zostalo v čiastočnom vlastníctve zemanov z Hontu, pretože na prelome rokov 1481-829 sa spomína spor o jeho časť, v ktorom figurovali rody de Harazthy, Dacho de Kesziholcz, de Fyged a de Palasth. Až v r. 1496 sa medzi svedkami v istom procese spomína aj Stephano Madach de Kelechen, čím do histórie obce vstupuje rod Madáchovcov. Ďalší dvaja zástupcovia tohto rodu, Ladislaus a Matthias, sa ako kráľovskí poverenci objavujú v listine z r. 151210. V r. 151911 potvrdzuje kráľ tomuto rodu vlastníctvo majetkov Kľačany a Podlužianka, a tiež častí majetkov Strehová a Žihľava.

V súpise novohradských majetkov z r. 154912 sa už uvádzajú troje Kľačany, ale len jedny vlastnil rod Madach. V r. 160113 vydali zákazy ohľadom vnikania na majetky Kľačany a Podlužianka tak Balassovci, ako aj Madáchovci, takže majetkové podiely tu mali oba rody. Podrobnosti o podiele Balassovcov prináša súpis z r. 166014, ktorý uvádza 2 usadlosti, z toho jednu obývala rodina Kliczanských, a tá druhá pôvodne patrila istému Dyurosovi, ktorý bol presťahovaný do H. Strehovej. Podľa ďalšieho súpisu z r. 167115 patrili Kľačany do ľuborečského dištriktu divínskeho panstva, aj keď v tom čase už bez obyvateľov. Zákaz využívania Madáchovských majetkov v Kľačanoch a Podlužianke pre obyvateľov okolitých obcí bol vydaný aj v r. 168616. V r. 168917 vydal podobný zákaz pre obyvateľov H. Strehovej aj Joannes Rosnyai, ktorý tu vtedy mal majetky. V súpise zhabaných Balassovských majetkov z r. 170418 sa uvádza pod názvom Malé Kľačany (Kis Keleczen)

S. Klacany na mape 3. VM

Roku 1770 tu boli zemepánmi József a György Baross, po nich v dedine vládol gróf Károly Zichy a posledným majiteľom sa stal Antal Forgách. Všetci títo bývali v už neexistujúcom kaštieli priamo v dedine. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom oviec. Za 1. ČSR bol v obci veľkostatok Ernő Janssena. V roku 1935 sa pri obci začala výstavba novej cesty. V tejto súvislosti sa spomínajú aj rozsiahle štrajky robotníkov (1936). V čase 2. svetovej vojny bol odvlečený a pravdepodobne popravený obchodník Klein aj s rodinou. Keď v dňoch 14. a 15. januára 1945 obec opúšťala nemecká armáda, vyhodila do vzduchu oba mosty pri obci.

Mnohí pôvodní obyvatelia sa po vojnových útrapách odsťahovali bývať do miest a popredali svoje domy prisťahovalcom z Lešti, Turieho Poľa a Budinej. V roku 1964 bola na nariadenie štátnych orgánov zrušená cigánska osada a 116 občanov cigánskeho pôvodu bolo vysťahovaných. V roku 1971 bol vybudovaný nový most ponad potok Tisovník a bola tiež úplne vystavaná nová asfaltová cesta na križovatku. Pri križovatke štátnej cesty si poľnohospodárske družstvo postavilo sušičku krmovín a neskôr bola postavená i benzínová čerpacia stanica.

Pozoruhodnosti

Zvonica v S. Kľačanoch

Zaujímavosťami sú čiastočne zachovaná ľudová architektúra a murovaná zvonica.

Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


3KRAJČOVIČ, Rudolf. Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (21).In: Kultúra slova, 2010/3, str. 147 (PDF)
4MOL DL 39130
5MOL DF 281852, 281873
6MOL DF 281864
7MOL DF 281873, 281872
8MOL DL 63930
9MOL DF 281925, 281926
10MOL DL 66013
11MOL DL 24435
12Maksay, str. 507
13Oborni, NVJ 497, 498
14MOL UC 6:57
15MOL UC 6:58 (b)
16Jancsó-Jusztin, NVJ IV 102
17Jancsó-Jusztin, NVJ IV 670
18MOL UC 88:117
Reklamy

2 thoughts on “Slovenské Kľačany

  1. Zaoberal som sa etymológiou miestneho názvu Kľačany (pôv. Kelechen) a dospel som k záveru, že obyvatelia obcí s týmto menom žili pôvodne v domčekoch z kolov a prútia oblepených blatom. Tieta chyžky sa nazývali klet, kleť, kleć, stsl. клѣть, клѣтька, клѣтьца. Susedia týchto obyvateľov nazývali “klečania, klečani, kelečani”, z čoho vznikli Kľačany. Ladislav Barabás.
    Podrobnosti na stránke: http://ladislavbarabas.blogspot.sk/2011/03/povod-miestneho-nazvu-klacany.html

    1. Zaujímavé, s touto etymológiou som sa ešte nestretol, avšak má svoju logiku. Ale s toponomastikou je vždy ten problém, že ani jedna možná verzia sa nedá dokázať – sú len tie pravdepodobnejšie a menej pravdepodobné 🙂 Ja osobne sa kvôli existencii zaniknutého sídla Podlužianka prikláňam ku krivým stromom, ale je to len intuitívne.

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s