Sklabiná

 Geografia
Sklabiná
Obec leží v Ipeľskej kotline v širokej doline Krtíša a Plachtinského potoka. Členitý pahorkatinný povrch chotára s plochými chrbtami tvoria mladotreťohorné uloženiny. Na strmších úbočiach má dubové a agátové lesy, inde je odlesnený. Na chrbtoch a terasách má hnedozemné, prípadne illimerizované, na dne kotliny nivné a lužné pôdy. Je tu minerálny prameň a vodná nádrž.

 História

1323 Sclabonia, 1367 Sclabenya, 1384 Sklabinia, 1410 Sclabonia, 1582 Zklabona, 1773 Szlabonya, Slabyna, 1786 Slabonya, 1808 Szklabonya, Szlabonya, Sklabina, 1863–1902 Szklabonya, 1907 Kürtabony, 1913 Mikszáthfalva, 1920– Sklabiná

Prvá písomná zmienka pochádza z r. 13231, kedy si dve vetvy predkov rodu Balassa medzi sebou vymenili majetky pri Ipli za majetky na Považí, Liptove a Turci. Majiteľmi sídiel v Poiplí, medzi ktorými figuruje aj Sclabonia, sa stali Bitherov syn Petrus a jeho bratranec Georgius. Ďalším z literatúry známym, ale problematickým záznamom, je zápis v súpise pápežských desiatkov z obdobia 1332-1337, kde zápis vo forme Solanama niektorí historici stotožňujú so Sklabinou, ale je zrejmé, že ide o vratkú konštrukciu a podľa všetkého iné sídlo (možno Slatina či Slatinka). V r. 13672 sa v spore medzi zemanmi z Peseran a Strhár spomína úradník zo strhárskeho panstva, Thomas zvaný Ogh de Sclabenya. V r. 13843 vtedajší ostrihomský arcibiskup Demetrius daroval štvrtinu desiatkov z niektorých novohradských dedín, vrátane Sklabinej, na podporu istej novozriadenej cirkevnej inštitúcie. V r. 13934 sa v zápise k súdnemu sporu medzi rodom Dacho a okolitými zemanmi spomínajú poddaní z Plachtiniec, ktorí vyplienili majetky v Sklabinej. Borovszky uvádza, že v r. 1396 tu bol postavený prvý kostol, avšak listinu s takýmto údajom sme nenašli.

Sklabina na mape 1. VM

Pomerne veľa listín zmieňujúcich Sklabinú máme z 15. storočia, čo naznačuje jej zvýšený význam v tomto období. Zemepánmi boli nepretržite Balassovci, z ktorých Nicolaus, syn Blasia, sa v r. 14105 spomína s prídomkom de Sclabonia. Ten istý Nicolaus, tentokrát s prídomkom de Gyarmat, v r. 14136 žaloval zemana z Obeckova, ktorý vraj aj s ozbrojeným sprievodom vtrhol na majetok Sclabonia, vyplundroval mlyn a zbil mlynára. Pravdepodobne šlo o mlyn na hranici chotárov oboch sídiel, a spor o to, komu patrí majetková daň (terragium). Nicolaus sa objavuje aj v listine z r. 14157, kde od zemana z rodu de Falkosnyenye (súčasť dnešných Neniniec) odkúpil majetok Zelche, susediaci so Sklabinou. Zdá sa, že aj v neskoršom období striedavo používal oba prídomky – v r. 1435 až 14378 sa trikrát spomína ako de Sclabonya (príp. skomolene Zlabonya). Zaujímavá je listina z r. 14359 – veriaci z Obeckova, dovtedy patriaci pod sklabinský kostol sv. Mikuláša, si chceli založiť vlastnú farnosť a tak si vyvolili nového farára, ale keďže tak urobili bez vedomia ostrihomského arcibiskupstva, bolo im to pod hrozbou sankciami dodatočne zakázané.

Sklabina na mape 2. VM

Spory so zemanmi z Obeckova mal aj Nicolaov syn Ladislaus. V r. 146210 znovu napadli jeho majetky, vypili mu sud vína a zbili jeho familiárov aj poddaných. V r. 146511 sa pripomína aj starý spor o obeckovskú farnosť – keďže sa listina s pôvodným rozhodnutím medzičasom stratila, Obeckov využil príležitosť a znova sa odtrhol od sklabinskej farnosti, čo im Ostrihom už tentokrát schválil. V tom istom roku12 obeckovskí zemania prepadli a zbili dvoch Ladislauovych nádenníkov, ktorí šli s povozom zo Sklabinej do Príbeliec. V r. 147513 Petrus de Kalno, kastelán hradu Zonda (Szanda), prepadol, uniesol a ozbíjal Ladislauovych familiárov a poddaných, ktorí boli na ceste zo Sklabinej do Budapešti. V r. 147714 sa pri prejednávaní poslednej vôle Ladislauovej druhej manželky Frusiny ako svedkovia objavujú aj sklabinský farár Adam (uvádza sa aj jeho vek, 40 rokov), a ďalšie dve osoby zo Sklabinej: vdova po kováčovi a manželka pisára. Zachoval sa aj samotný testament15, v ktorom sa okrem iného spomína železný koč či voz, a vína či vinice, ktoré boli súčasťou majetku v Sklabinej, a pripadli Ladislauovi a dcére Anne.

Sklabina na mape 3. VM

Ešte jeden predmoháčsky záznam pochádza z r. 151216, a pojednáva o majetkovom spore medzi Ladislauovym synom Franciscom, jeho nevlastnou matkou, a vdovou po nevlastnom bratovi. Sklabiná a susedná Nová Ves napokon pripadli Franciscovi. V súpise z r. 154917 sa objavuje ako vlastníctvo Johannesa Balassu, a podľa všetkého bola stále centrom panstva tejto vetvy rodu. V tureckom súpise z r. 155418 sa uvádza 13 domácnosti, s menami prevažne maďarského pôvodu – Istó, Pétőr, Kovács, Borsi, Bak, Kelemen a Dósa. V súpise z r. 158219 sú ako majitelia uvedení Sigismundus Balassa a Andreas Paczott (Johannesov zať), richtárom či správcom bol istý Paulus Dwre. V r. 159720 sa spomína predvolanie sklabinského poddaného Imre Bálinta, v r. 160021 zasa predvolanie poddaného Pála Bálinta k pojednávaniam, ktoré sa konali priamo v Sklabinej. V r. 160122 boli poddaní okolitých dedín pod hrozbou popravy prinútení k dodávkam palivového dreva pre pevnosť v Ďarmotách, v nasledujúcom roku23 aj pre pevnosť v Sečanoch. V r. 161624 tu podľa súpisu malo majetky aj ostrihomské arcibiskupstvo.

Rodný dom K. Mikszátha na pohľadnici zo začiatku 20. storočia

V r. 165425 sa o Sklabinú, Olováry a Novú Ves sporila vdova po Emericovi Balassovi so svojím synom, tiež Emericom. 12 poddanských domácností sa uvádza v súpise z r. 166026, s priezviskami Haidu, Bargal, Rossa, Kristoff, Toth, Molnar, Varallyay, Czako, Czaby a Kis. Zmienená je aj ruina kaštieľa a zemepánsky mlyn. Podľa ďalšieho súpisu z r. 167127 už ale z dvánastich domácností bolo 9 opustených. V r. 168428 získali obec ako súčasť divínskych majetkov Zichyovci. V r. 168729 bol vydaný zákaz pre obyvateľov Sklabinej vnikať na územie Peseran. Donáciou z r. 168930 tu majetky získal rod Koháry. Matej Bel spomína miestne vinice, a potvdrzuje, že tunajší Balassovci používali prídomok de Szklabonya ešte aj v tomto období. Korabinsky a Vályi ešte obec označujú za maďarskú, Fenyes už začiatkom 19. storočia za maďarsko-slovenskú (aj keď už podľa výsledkov oficiálnych sčítaní ľudu zo zač. 18. st. bola obec etnicky zmiešaná). Borovszky po prvýkrát uvádza maďarizačný názov obce – Mikszáthfalva podľa tunajšieho rodáka, ako aj ďalší, menej používaný – Kürtabony. Spomína aj dva mlyny – parný a vodný, minerálny prameň a ložisko uhlia, tiež veľký statok Móra Szilágyiho. Na konci 19. storočia sa tu ťažilo uhlie, piesok a bola tu aj tehelňa. V roku 1932 sa uskutočnil pochod nezamestnaných do Modrého Kameňa.

 Osobnosti

  • Kálmán Mikszáth (1849-1910) – spisovateľ, autor známych románov ako Dáždnik svätého Petra, Posledný hradný pán alebo Čierne mesto.
  • Lajos Nagy-Zsélyi (1935-2005) – básnik, spisovateľ, prekladateľ a novinár, narodil sa tu.

 Pozoruhodnosti

Kaplnka v Sklabinej

Dominantou obce je rímsko-katolícky gotický kostol sv. Mikuláša zo 14. storočia. V obci sa nachádza aj malá prícestná kaplnka, a niekoľko prícestných krížov. Obnovený pamätný dom K. Mikszátha bol po rekonštrukcii spolu s expozíciou znovu otvorený spolu v januári 2006. Sú tu vystavené osobné veci spisovateľa a súbor vydaní jeho kníh v jednotlivých jazykoch.  Pripomína ho aj pamätná tabuľa na stene múzea, a pamätník na mieste už neexistujúceho rodného domu, zbúraného v r. 1968. V štátnom zozname kultúrnych pamiatok je zapísané aj nepreskúmané paleolitické výšinné stredisko na kopci Kishegy.

Múzeum K. MikszáthaPamätník na mieste rodného domu K. Mikszátha

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1. [MOL DL 65737]
2. [MOL DF 238323]
3. [MOL DL 5609]
4. [MOL DL 65820]
5. [MOL DL 65844]
6. [MOL DL 65848]
7. [MOL DL 65849]
8. [MOL DL 65875, 65878, 65882]
9. [MOL DL 65876]
10. [MOL DL 15776]
11. [MOL DL 65931]
12. [MOL DL 65934]
13. [MOL DL 65950]
14. [MOL DL 65958]
15. [MOL DL 65957]
16. [MOL DL 66013]
17. [Maksay, str. 518]
18. [Vass, str. 35]
19. [MOL UC 59:13]
20. [Oborni, NVJ 118]
21. [Oborni, NVJ 413]
22. [Oborni, NVJ 615]
23. [Oborni, NVJ 945]
24. [MOL UC 86:41]
25. [Tóth, NVJ 1342]
26. [MOL UC 6:57]
27. [MOL UC 6:58 (b)]
28. [MOL A 57 18 402]
29. [Jusztin-Jancsó, NVJ IV 216]
30. [MOL A 57 20 203]

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s