Nová Ves

Geografia
Nová Ves
Obec leží vo východnej časti Ipeľskej kotliny v doline potoka Krtíš. Pahorkatinný povrch chotára s plochými chrbtami tvoria mladotreťohorné uloženiny. Agátové a dubové lesy sú len vo východnej časti. Má hnedozemné, illimerizované, nivné a lužné pôdy. Pahorkatinový povrch chotára tvoria časti Bendiak, Fišmanov, Harastička, Ištvánka a Kútpatak.

História

1323 Vyfolu, 1512 Wyffalw, 1582 Kysuyfalu, 1616 Vyffalu, 1671 Uifalu, 1773 Kiss-Uj-Falu, Nowa Wes, 1786 Kisch-Ujfalu, Nowá Wes, 1808 Kis-Újfalu, Nowá Wes, 1863–1913 Kisújfalu, 1920– Nová Ves

Veľkým problémom pri skúmaní najstaršej histórie akejkoľvek obce, ktorá je pomenovaná variáciou názvu „nová ves“, je práve jej generický názov. Po odchode Tatárov v r. 1242 bolo nutné obnovovať či nanovo kolonizovať úplne zničené časti krajiny, a pravdepodobne sa najskôr začínalo s obnovou väčšiny predtým existujúcich sídiel, časom však novým kolonistom priestory (hlavne extravilán) obnovených starých sídiel prestávali stačiť, a tak si v blízkosti zakladali nové osady, jednoducho nazvané „nová ves“. Proces kolonizácie bol dlhodobý, a zdá sa, že najviac takto pomenovaných dedín vzniklo až v prvej polovici 14. storočia, kedy boli pomery za vlády Karola Róberta najpriaznivejšie. V Gyorffyho monografii sa na území Novohradu spomínajú hneď 3 takto pomenované sídla – jedno zaniknuté pri Sipeku v maďarskej časti regiónu, ďalšie zaniknuté pri Lučenci (medzi miestnymi časťami Fabiánka a Mikušovce), a jedno zachované pod dnešným názvom Ságujfalu (tiež v Maďarsku), všetky tri s prvou písomnou zmienkou z obdobia 1300-1335.

Na území Hontu potom Gyorffy uvádza len jedno takéto sídlo, ktorým by mala byť Nová Ves, dnes súčasť Opatovskej Novej Vsi, s prvou zmienkou z r. 13231. A práve o tejto listine je nutné sa zmieniť podrobnejšie. Vymenúvajú sa v nej osady v Poiplí, patriace do komitátov Hont a Novohrad, ktoré magister Donch vymenil s majiteľmi modrokamenského hradu za majetky na Považí a Liptove. Obe zmluvné strany patrili do rodu, z ktorého sa neskôr vyvinuli Balassovci, ktorých vlastníctvo novohradskej Novej Vsi je doložené aj neskôr, a to dlhodobo. Na druhej strane územie Opatovskej Novej Vsi sa ako súčasť modrokamenského panstva (ktorého západná hranica takmer presne kopírovala hranice medzi komitátmi) nespomína v žiadnom neskoršom zázname. Naviac, Gyorffy sa nepriamo opravil v štvrtom, neskoršie vydanom dieli svojej monografie, kde pri hesle o zaniknutom sídle villa Jacobi, ktoré je v tejto listine z r. 1323 tiež spomínané, uvádza jeho predpokladanú polohu kdesi medzi Novou Vsou (Kisújfalu) a Sklabinou, čo korešponduje s poradím, v akom sú tieto sídla v listine uvedené (Vyfolu, villa Jacobi, Sclabonia).

N. Ves na mape 1. VM

Tieto závery nám dovoľujú predpokladať, že prvá písomná zmienka o Novej Vsi pochádza už z r. 1323, čo korešponduje s náznakom, uvedeným vo Vlastivednom slovníku obcí (VSO). Tento predpoklad je dôležitý predovšetkým preto, že z nasledujúcich storočí máme až do bitky pri Moháči prakticky len jedinú ďalšiu nespochybniteľnú zmienku, a to až z r. 1512. Znamená to však len toľko, že Nová Ves bola sídlom okrajového významu, naviac dlhodobo v držbe jedného rodu, a tak nebol dôvod ani príležitosť ju v listinách spomínať. Takéto väčšie biele miesta v histórii sú síce pre obce v nami skúmanom regióne netypické, ale nedá sa to považovať ani za unikát či akúsi zvláštnosť.

Dlhodobo pretrvávajúce vlastníctvo rodu Balassa nám umožňuje vylúčiť spojitosť s istým Benedectom de Wyfalw, ostrihomským kanonikom, ktorý sa spomína v listinách v období 1464-66. Čo sa týka listiny z r. 14732, ktorú VSO uvádza ako prvú písomnú zmienku (prebraté od Borovszkého), tu uvedené sídlo Wyfalw sa spomína medzi majetkami rodu Lossonczy, takže ide opäť o inú „novú ves“. Zostáva tak už len vyššie spomenutý záznam z r. 15123, ktorý pojednáva o majetkovom spore medzi Franciscom Balassom, jeho nevlastnou matkou, a vdovou po nevlastnom bratovi, pričom Nová Ves a susedná Sklabiná napokon pripadli Franciscovi.

N. Ves na mape 2. VM

Výrazne väčšie množstvo údajov máme z obdobia tureckej okupácie. V r. 15494 sa ako Wyffalw uvádza vo vlastníctve Johannesa Balassu zo Sklabinej. Už ako Kysuyfalu sa spomína v súpise z r. 15825 – richtárom bol istý Valentinus Gal, zemepánom Sigismundus Balassa, ale dane platila aj Turkom. Takmer rovnaký, o niečo doplnený súpis, datovaný do konca 16. storočia6, uvádza aj mená poddaných – Gregorius Koach, Lucas Fabian, Joannes Warally, Andreas Vergel, Paulus Beres a jeden nemenovaný pastier. V r. 15977 vydali malokrtíšski zemania zákaz vnikať na ich pozemky pre obyvateľov Obeckova a Novej Vsi. V r. 16018 boli poddaní okolitých dedín pod hrozbou popravy prinútení k dodávkam palivového dreva pre pevnosť v Ďarmotách, v nasledujúcom roku9 aj pre pevnosť v Sečanoch. Podľa súpisu z r. 161610 tu malo majetky aj ostrihomské arcibiskupstvo.

N. Ves na mape 3. VM

V r. 165411 sa o Sklabinú, Olováry a Novú Ves sporila vdova po Emericovi Balassovi so svojím synom, tiež Emericom. Súpis z r. 166012 uvádza 11 domácností a troch želiarov, s priezviskami ako Beres, Hroza, Toth, Bergel, Loorincz, Szala či Konkoli; o 11 rokov neskôr13 tu však boli len 7 domácností, z toho 4 opustené. Podobné mená potvrdzuje aj súpis z r. 168114 – richtárom bol Joannes Tott, poddanské priezviská sú Konkol, Krysan, Szalay, Bires či Hroza. V r. 168415 získali obec ako súčasť divínskych majetkov Zichyovci. V zápise z r. 168816 je uvedená pod názvom Szklabonyaújfalu. Donáciou z r. 168917 tu majetky získal rod Koháry. V tom istom roku18 sa tu spomína aj majetok Magdaleny Kubínyovej, vdovy po Jánosovi Szelényim.

Na informácie skúpe sú novoveké monografie – Mocsáry spomína tunajší viničný vrch, Borovszky uvádza statok istého Istvána Literátyho, pričom ako názov obce používa maďarský novotvar Kürtösújfalu. VSO uvádza, že obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom (vinohrady vysadené po roku 1740).

Pozoruhodnosti

Kostol v Novej VsiZvonica v Novej Vsi

Z konca 19. storočia pochádzajú murované trojpriestorové domy s hospodárskou časťou pod spoločnou valbovou strechou, vysunutou pozdĺž dvorovej strany a nesenou empírovými stĺpmi. V zozname kultúrnych pamiatok bol pod č. 1705/0 zapísaný ľudový dom č. 103, postavený z váľkov, ale rekonštrukciou postupne došlo k strate pamiatkových hodnôt. V obci je aj moderný kostol Božieho milosrdenstva, a samostatne stojaca zvonica.

Odkazy a pramene

wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 65737
2MOL DL 36393
3MOL DL 66013
4Maksay, str. 520
5MOL UC 59:13
6MOL UC 11:49 (a)
7Oborni, NVJ 132
8Oborni, NVJ 615
9Oborni, NVJ 945
10MOL UC 86:41
11Tóth, NVJ 1342
12MOL UC 6:57
13MOL UC 6:58 (b)
14MOL UC 40:20
15MOL A 57 18 402
16Jancsó-Jusztin, NVJ IV 492
17MOL A 57 20 203
18Jancsó-Jusztin, NVJ IV 622
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s