Kosihovce

 Geografia
Kosihovce
Obec leží na juhovýchodnom úpätí Krupinskej výšiny pri vyústení doliny potoka Čurgov do Ipeľskej kotliny. Pahorkatinný až vrchovinný povrch chotára tvoria treťohorné uloženiny. Zväčša je zalesnený dubovými lesmi. Má hnedozemné, hnedé lesné a illimerizované pôdy. Vrch Cerina s 548 m n. m. je najvyšším bodom na území katastra Kosihoviec. Najnižšie položeným bodom je vodná nádrž Kosihovce, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 222,5 m n.m

 História

1295 Kezev, 1353 Kezew, 1448, 1481 Keszihocz, 1476, 1484, 1505, 1523 Kezyholcz, 1503 Kesziholc, ? Kezyhowcz, 1773 Keszihocz, Kesihowce, 1786 Keszihocz, Keszihowze, 1808 Keszihócz, Kesyhowce, 1863–1888 Keszihóc, 1892–1913, 1938–1945 Dacsókeszi, 1920 Kosihovce, Kosihy, 1927–1938, 1945–1948 Kosihovce, Dacsó-Keszi, 1948– Kosihovce

Na južnom úpätí vrchu Vápenník v polohe Heršaň boli v r. 1955 objavené pozostatky najstaršieho osídlenia obce. Nález bol datovaný do obdobia mladého neolitu (3900 – 2900 pred Kr.), presnejšie do lengyelskej kultúry. Objavené boli stopy osídlenia spolu so silexovou industriou, a malá plocha s hradištným osídlením zhruba 1 km na juh od obce. Na tomto vrchu sa našli aj predmety, ktoré svedčia o prítomnosti lengyelskej kultúry.

Otázka prvej písomnej zmienky doteraz nie je uspokojivo vyriešená. Problémom je zápis v zakladacej listine kláštora v Bzovíku z r. 11351. V nej sa uvádza, že istý Crazeg daroval vinice v prédiu Kükezü, ktoré nadobudol ešte za kráľa Ladislava (najneskôr v r. 1095), z časti komesovi Lampertovi a z časti priamo kláštoru. Gyorffy a Bakács zhodne naznačujú, že toto prédium „Kamenné Kosihy“ sa nachádzalo na mieste dnešných Kosihoviec, a tento starý názov odvodzujú od Kamenného vrchu s tým, že obe obce si neskôr názvy vymenili. Kontinuitu vlastníctva tohto majetku je však vzhľadom na nedostatok listín nemožné dokázať, a tak problém s jeho lokalizáciou pretrváva.

Kosihovce na mape 1. VM

Pravda, ďalšia listina z r. 12432 nasvedčuje tomu, že dnešné Kosihovce v 13. storočí skutočne používali názov susednej obce. Touto listinou získal zem Kukezu Dubak a jeho bratia. Z Dubakovho rodu neskôr vznikol aj rod Dacho, ktorého potomkov môžeme bezpečne stotožniť s vlastníctvom dnešných Kosihoviec. V r. 1270 sa pri delení susedných Selian ako susedia spomínajú šľachtici z majetkov Kezu a Kukezu, čo je dokladom toho, že šlo skutočne o dve rôzne obce. Tu spomenutý Chop de Kukezu sa dá stotožniť s Dubakovym synom menom Chapk. Z ďalších desaťročí žiadne listiny nemáme, ale azda začiatkom 14. storočia z neznámych dôvodov došlo k výmene názvov oboch obcí. Kostol sv. Martina, spomínaný v súpise pápežských desiatkov z r. 1332-373, je pravdepodobnejší pre dnešné K. Kosihy, kedže aj súčasný tamojší kostol má toto patrocínium.

V r. 13584 sa Dacho, syn Demetria, Chapkovho brata, a zakladateľ rodu Dacho po prvýkrát spomína s prídomkom de Kezeu. V r. 13935 sa zemania z Kosihoviec sťažovali, že príbelskí a neninskí zemania a ich poddaní prepadli ich kosihovskú kúriu a zničili pivnice a ich obsah. V r. 14076 vydal kráľ Žigmund novú donáciu na Kosihovce a Sucháň pre Dachovcov a zemana z Kľačan. Okolo tejto donácie však vypukol spor, a tak si v r. 14127 nechali Dachovi vnuci potvrdiť pôvodnú darovaciu listinu Belu IV. V r. 14188 si Dachovci a Lukovci rozdelili niektoré majetky s tým, že Kosihovce pripadli Dachovcom. V r. 14359 sa spomína spor Dachovcov s príbelským zemanom o zaplatenie škôd za násilnú okupáciu Kosihoviec. V r. 143910 poddaní Dachovcov prepadli a zbili zemana z Chrastiniec.

Kosihovce na mape 2. VM

V r. 144811 sa po prvýkrát stretávame s názvom sídla v podobe Keszihocz, ktorý sa od tejto doby používal výlučne. V r. 145312 si Dachovci navzájom vymenili a zálohovali niekoľko majetkov, pričom sa tu spomínajú vinice v Kosihovciach. V r. 145713 dal Nicolaus Dacho tri tunajšie poddanské usadlosti do zálohy Balassovcom z Ďarmot. Od r. 147314 sa časť Kosihoviec spomína ako majetok Horváthovcov z hradu Litava (Čabraď), ktorí sa o svoje majetky v nasledujúcom desaťročí často sporili. V r. 148215 mali Dachovci podiely na majetkoch v Slov. Kľačanách, v Kosihovciach zasa podiel získal rod de Pyr (Pírovce, okr. LV), ktorý ho však stratil v spore už o rok neskôr16. V tomže roku17 mali Dachovci spor aj s rodom Forgach z hradu Gýmeš (okr. NR).

V r. 149318 sa zeman z Kost. Neniniec sťažoval, že poddaní Lukovcov a Baloghyovcov z Kosihoviec ho chceli dvakrát zabiť. O rok neskôr19 Lukovci niekoľko usadlostí odstúpili Dachovcom. V r. 149720 sa o chotárne hranice Dachovci sporili so zemanmi zo Selian. V r. 149921 sa o rodové majetky sporili Dachovci medzi sebou, v r. 150322 sa ich mená uvádzajú pri spore o majetky v Plášťovciach, a v r. 150423 získal Ladislaus Dacho vyženené podiely od Nicolaa de Koros. V tomže roku24 sa Lukovci vyrovnali so zemanom z Kozároviec (okr. LV), o rok neskôr25 tu získali podiel aj zemania z Kolár, v r. 151726 aj zemania z Chrastiniec.

Kosihovce na mape 3. VM

Prakticky žiadne záznamy nemáme z obdobia tureckej okupácie. Jedným z mála dostupných prameňov je portálny súpis Hontianskej stolice z r. 154927, podľa ktorého sídlo patrilo rôznym zemanom, čo dosvedčuje pretrvávajúce rozdrobenie majetkov. Ďalším je zápis v kráľovských knihách z r. 165728, podľa ktorého tunajšie podiely Balassovcov vyženil Paulus Fanchy. V r. 166229 tu majetky získal Georgius Illeshazy, kráľovský stolník a trenčiansky župan. Fanchy vo svojom testamente z r. 166730 odkázal majetky kláštoru v Bzovíku, od ktorého sa v r. 167031 dostali k ostrihomskému arcibiskupovi Szelepcsényimu. Miestne majetky zemanov zo Žemberoviec získal v r. 167832 Paulus Madacz.

Posledný potomok rodu Dacho, Pál, predseda krajinskej školskej správy, zomrel 19. 6. 1890 a bol pochovaný na tunajšom cintoríne. Po vymretí rodu sa obec podľa Borovszkého dostala do vlastníctva rodov Beniczky, Palásthy a Hell. Rodina Benických dala vedľa obecného cintorína postaviť rodinnú hrobku, ktorej priečelie zdobil veľký zlatý kríž. Počas druhej svetovej vojny bola vážne poškodená, ale dodnes stojí. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, pestovali najmä obilniny, zemiaky, kukuricu, zeleninu a zaoberali sa vinohradníctvom. Na hornom konci obce bol mlyn, ktorý patril Hellovcom, neskôr ho prenajali Jánovi Képešovi. Ten v r. 1920 postavil nový parný mlyn, ktorý je dnes jediným funkčným (aj keď nevyužívaným) mlynom v regióne. V roku 1946 sa malo začať vysťahovanie ľudí maďarskej národnosti, ale to sa neuskutočnilo.

 Osobnosti

  • György Gerhart – novinár a publicista, narodil sa tu v r. 1834.
  • Ernő Zórád (1911-2004) – grafik a ilustrátor, žil tu v mladosti.
  • Lujza Dacsó – prvá láska a literárna inšpirácia Imre Madácha, žila tu v mladosti.

 Pozoruhodnosti

Vizuálnymi dominantami obce sú dva kostoly. V 18. storočí bol v obci v neskorobarokovom štýle postavený kaštieľ rodu Dacsó, neoklasicisticky upravený v druhej polovici 19. storočia, neskôr zbúraný pre stavbu terajšej bytovky. Bola to bloková pozdĺžna budova s priebežnou chodbou a pristavaným štítovým portikom a manzardovou strechou. V blízkosti bola klasicistická hospodárska budova z r. 1830-1840. Na cintoríne je netypická tehlová pohrebná kaplnka so zvonicou, ktorú dala postaviť rodina Gerhartovcov, avšak v súčasnoti chátra. V centre obce je aj pamätná tabuľa sovietskym osloboditeľom, a v katastri je aj niekoľko krížov.

Nad obcou sa vypína Kamenný vrch, ktorý je vyhliadkovým bodom, a je tu aj prírodná rezervácia. V katastri obce sa nachádzajú aj dve vodné nádrže, ktoré by sa mohli využívať aj na rekreačné účely. K rozvoju turizmu by mala prispieť aj snaha o vytvorenie ľudového domu, kde by sa vytvoril priestor na prezentáciu tradičných remesiel. Chýbajú stravovacie zariadenia, a tunajšia turistická ubytovňa Centrum nemá dostatočnú kapacitu.

Pivnice pod Kamenným vrchomPamätná tabuľa v Kosihovciach

 Odkazy a pramene


1MOL DL 5775
2MOL DL 43156
3Sedlák, MVS I, č. 461
4MOL DF 243779
5MOL DL 65820
6MOL DF 281852
7MOL DL 43156
8MOL DL 70134
9MOL DL 26602
10MOL DL 44247
11Listina neprístupná, prebraté podľa Bakácsa.
12MOL DL 63959
13MOL DF 281910
14MOL DL 95838
15MOL DF 281925
16MOL DF 281927
17MOL DL 59715
18MOL DL 46220
19MOL DL 63976
20MOL DF 206796, s. 311
21MOL DF 281937
22MOL DL 98217
23MOL DF 281945
24MOL DL 70142
25MOL DL 63980
26MOL DL 106083, s. 396
27Maksay, s. 372, 375
28MOL A 57 14 351
29MOL A 57 10 802
30MOL A 57 47 216
31MOL A 57 14 350
32MOL A 57 16 398
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s