Kleňany

 Geografia
Kleňany
Obec leží na styku Krupinskej výšiny a Ipeľskej kotliny v závere doliny potoka Oslamia. Osídlenie vzniklo severne od rieky v obklopení kopcov a vrchov. Potok Galamia, pretekajúci cez chotár obce sa do Ipľa vlieva pri Balogu. Severnú vrchovinnú časť chotára tvoria andezitické tufy, južnú pahorkatinnú treťohorné morské uloženiny. Severná časť je zalesnená prevažne dubovým porastom. Má hnedé lesné a hnedozemné pôdy.

 História

1235, 1257 Kelenen, 1260 Kelena, 1342, 1425, 1434, 1435, 1475, 1476, 1477, 1497, 1503, 1510 Kelenyen, 1773 Kelenye, Kleinen, Klenanky, 1786 Kelenye, Kelenanki, Kleinen, 1808 Kelenye, Kleinen, Kleňany, Kleňanky, 1863–1913, 1938–1945 Kelenye, 1920 Kleňany, 1927–1938, 1945–1948 Kleňany, Kelenye, 1948– Kleňany

Názov obce je slovanského pôvodu, odvodený od pomenovania druhu javorového stromu – klena. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 12571, kedy istá žena menom Erbrung, vdova po Hudusovi z Tešmáku (okr. LV) dosvedčila, že jej zosnulý manžel daroval časť Tešmáku a Klenian kláštoru v Šahách. O dva roky neskôr predala kláštoru aj ďalšiu časť týchto majetkov Erbrungina dcéra Iwana. Ešte jedna časť sídla bola súčasťou kráľovského majetku, patriaceho komitátnemu hradu Hont, a túto kráľ v r. 12602 daroval ako náhradu za Strháre synom Wacyka, brata komesa Dubaka. V listine sa spomína, že predchádzajúcimi majiteľmi boli jobagióni hradu Hont. Zo štyroch Wacykovych synov to boli predovšetkým Batur a Harabor a ich potomkovia, ktorí sa ako majitelia Klenian spomínajú po nasledujúcich viac ako 200 rokov. Ako prvý šľachtic s prídomkom de Kelenen sa v r. 13133 uvádza Baturov syn Petrus. Ešte o rok skôr4 sa Baturovi a Haraborovi synovia spomínajú ako susedia pri transakcii okolo Vinice a Hrušova.

Klenany na mape 1. VM

Samotné sídlo sa opäť spomína až v r. 13985, kedy si dedičia dali potvrdiť darovaciu listinu z r. 1260. V tomto období6 sa o pôvodne Baturovu časť Klenian sporili zemania z Neniniec a Kolár. Haraborovi potomkovia sa medzičasom presťahovali na Liptov, a v r. 14027 predali svoje tunajšie majetky šľachticom zo Sečian. V r. 14188 sa spomína istý Benche z Klenian, ktorého ľudia mali prepadnúť a ozbíjať istého poddaného z D. Plachtiniec. Po ďalšom dlhom a komplikovanom spore sa majetky šľachty zo Sečian v r. 14359 vrátili do rúk potomkov Harabora a ich príbuzných z rodov Dacho a Luka. V r. 143310 už vyššie spomenutý Benche so svojimi ľudmi prepadol a okradol aj familiárov rodu Kakas de Kaza. V r. 144411 vystupuje v istom spore ako svedok miestny kňaz Benedictus. V r. 146012 sa pri zálohovaní majetku medzi Dachovcami a Lukovcami uvádza aj jedna poddanská usadlosť v Kleňanoch, ktorú obývala vdova po istom Benedictovi Oroszlányovi.

Klenany na mape 2. VM

V r. 147513 bol spor medzi zemanmi Litavy a Neniniec vyriešený navrátením polovice majetkov vrátane Klenian Neninským. V r. 147714 dostali Lukovci z Neniniec novú kráľovskú donáciu na rôzne majetky vrátane Klenian. Od r. 148015 sa s prídomkom de Kelenyen objavujú príslušníci rodu Pandy, v tomže roku16 tu mali majetky aj zemania z Kenderesa. V r. 149517 sa medzi zálohovými majetkami, ktoré Neninskí vrátili Dachovcom, spomínajú aj Kleňany. V r. 149918 sa o svoj dedičský podiel na Dachovských majetkoch prihlásili dcéry rodu de Zobonya. Zobonyovci v r. 150319 predali svoje podiely za 200 forintov späť Dachovcom, ktorí o rok20 neskôr získali aj podiely Nicolausa de Koros. V r. 151021 tu už mali majetky aj zemania z Plášťoviec, ktorí žiadali zákaz ich využívania pre Dachovcov z Kosihoviec. V r. 151722 sa spomína tunajší majetok zemana z Chrastiniec, ktorý ho dal svojej manželke. Výrazná zmena majetkových pomerov musela nastať po bitke pri Moháči, pretože portálny súpis Hontianskej stolice z r. 154923 už ako jediných majiteľov sídla uvádza rod Balassovcov. Tí si majetky udržali po celé turbulentné obdobie tureckej okupácie, o čom svedčí súpis divínskeho panstva z r. 166024, v ktorom figuruje aj sídlo Kelenyen. Súpis uvádza aj mená piatich poddaných – Novak, Berecz, Bodor, Berchal a Pataky.

Klenany na mape 3. VM

Po rozpade divínskeho panstva Balassovcov získal v Kleňanoch v r. 168425 majetky gróf Zichy. Na prelome storočí26 tu mal podiely aj István Semberi. Korabinsky uvádza, že ide o slovenskú dedinu s mnohými minerálnymi prameňmi. Podľa Borovszkého boli v 18. storočí zemepánmi rodiny Szmrecányi a Kubínyi, neskoršie Luka, Csáky a i. Začiatkom 19. st. si tu rod Pallavicini postavil klasicistický kaštiel, avšak tento bol v r. 1944 poškodený a dnes už neexistuje. V dobovom urbári je spomenuté, že obec mala vinohrad, drevo na kúrenie a ovocný sad v hojnom množstve, okrem toho aj dva mlyny. Uzavretá usadlosť, vzdialená od hlavnej cesty, bola ešte na sklonku storočia a aj pred svetovou vojnou takmer sebestačná. V 70-tych rokoch 20. storočia ešte pracovalo viacero košikárov. Vyrábali sa ručné košíky, ktoré ženy nosili pri sviatočných príležitostiach (v nich niesli napr. zákusky a vajcia na svadbu), ďalej košíky na chrbát, slamienky a cirokové metly.

 Osobnosti

Pozoruhodnosti

Kostol v KleňanochĽudový dom

 Rímsko-katolícky kostol bol podľa niektorých historických prameňov postavený v 17. storočí v barokovom slohu. Bol prestavaný v r. 1789, obnovený na konci 19. storočia, r. 1946 a r. 1996. Je to jednoloďová stavba s predstavanou vežou, vo svätyni kruhového tvaru je oltárny obraz Všetkých Svätých (patróni obce), pochádzajúci pravdepodobne z 19. storočia. Loď má rovný strop a lizénové rámovanie stien. V kostole je rokoková drevorezba Madony (Odievajúca Panna Mária) z 2. polovice 18. st., a baroková kazateľnica z 18. storočia. Barokové drevené sochy štyroch evanjelistov sú umiestnené pri chóre.

Kleňany si dlho udržali svoj pôvodný výzor z minulosti. Na hornom konci dodnes stoja viaceré domy, ktoré sú podpivničené, so sedlovou strechou a vystupujúcim rizalitom. Od r. 2005 v obci je založené múzeum s bohatým národopisným materiálom. Na cintoríne v r. 1993 bol postavený pamätník padlým v I. a II. svetovej vojne. V obci a okolí je niekoľko zaujímavých stavieb malej sakrálnej architektúry.

Pozornosť návštevníka Kleňan upúta v prvom rade okolitá príroda. Očarujúci je obzvlášť výhľad z kopcov pri Úľanoch. Otvorí sa pred nami pohľad na Ipeľskú kotlinu: z diaľky vidieť vrchy Börzsönyu a Cserhátu, dokonca i Mátry, zblízka zas dubové lesy na južných výbežkoch Krupinskej planiny. V pivniciach vyhĺbených v zemi chotára Mikó dobre vidieť napr. skamenelé pozostatky morských lastúr, slimákov.

 Odkazy a pramene

 Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 292
2MOL DF 236041
3MOL DF 208514
4MOL DF 243701
5MOL DF 281842
6MOL DL 69624
7MOL DL 64731
8MOL DF 249193
9MOL DF 281900
10MOL DL 89922
11MOL DL 63954
12MOL DF 281913
13MOL DL 69501
14MOL DL 70137
15MOL DL 65967
16MOL DL 99736
17MOL DF 281933
18MOL DF 281937
19MOL DL 63978
20MOL DF 281945
21MOL DL 90626
22MOL DL 106083, s. 396
23Maksay, s. 374
24MOL UC 6:57
25MOL A 57 18 402
26MOL UC 101:60, 147:34
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s