Kamenné Kosihy

 Geografia
Kamenné Kosihy
Obec leží v Ipeľskej kotline v plytkej dolinke potoka Studienka. Odlesnený pahorkatinný povrch chotára s plochými rozrezanými chrbtami tvoria uloženiny z mladších treťohôr. Má hnedozemné, nivné a lužné pôdy.

 História

1135 Kükezü, 1295 Kezeo, 1773 Kőkeszj, Kameno Kesic[e] [!], 1786 Kőkeszi, 1808 Kő-Keszi, Keő-Keszi, Kamenné Kosyhy, 1863–1913, 1938–1945 Kőkeszi, 1920 Kamenné Kosihy, Kamenné Kosy, 1927–1938, 1945–1948 Kamenné Kosihy, Kő-Keszi, 1948– Kamenné Kosihy

Otázka prvej písomnej zmienky doteraz nie je uspokojivo vyriešená. Zápis v zakladacej listine kláštora v Bzovíku z r. 11351 uvádza, že istý Crazeg daroval vinice v prédiu Kükezü, ktoré nadobudol ešte za kráľa Ladislava (najneskôr v r. 1095), z časti komesovi Lampertovi a z časti priamo kláštoru. Gyorffy a Bakács zhodne naznačujú, že toto prédium „Kamenné Kosihy“ sa nachádzalo na mieste dnešných Kosihoviec, a tento starý názov odvodzujú od Kamenného vrchu s tým, že obe obce si neskôr názvy vymenili. Kontinuitu vlastníctva tohto majetku je však vzhľadom na nedostatok listín z tohto obdobia nemožné dokázať, a tak problém s jeho lokalizáciou pretrváva.

Istou prvou zmienkou o obci je tak až listina z r. 12702, kde sa pri metácii chotára Selian ako susedia spomínajú šľachtici z majetkov Kezu a Kukezu, čo je dokladom toho, že šlo skutočne o dve rôzne obce. Mená spomínaných tunajších šľachticov boli Chalan (neskôr aj Chakan) a Louch, neboli však jedinými majiteľmi – chotár vtedajšieho sídla bol už v tejto ranej dobe rozdelený na viacero častí. Jeho ďalšie dve štvrtiny sa spomínajú v listine z r. 12773, a ich vlastníkmi boli komesovia Bugud a Bugyzlaus. Posledne menovaný svoj podiel v r. 12954 odpredal Bugudovi, ktorý sa stal zakladateľom najdôležitejšieho miestneho rodu de Kezu. Podľa metačných údajov z týchto listín je zrejmé, že majetok sídla Kezu v tej dobe siahal od Čeloviec až k Trebušovciam, a zaberal aj územie Širákova, ktorý sa v samostatné sídlo vyvinul až neskorším vyčlenením sa z chotára pôvodných Kosíh.

K. Kosihy na mape 1. VM

Chakanovi potomkovia predali v r. 13035 svoju časť istému Laurentiovi, synovi Gedecha, ktorý bol zakladateľom rodu zemanov zo Širákova. Čo sa týka Buguda, ten pochádzal pôvodne z Hont. Moraviec, a v r. 13126 sa spomína pri predaji susedných Sudiniec (okr. LV). Zhruba začiatkom 14. storočia z neznámych dôvodov došlo k výmene tradičných názvov obcí K. Kosihy (dovtedy Kezu, Kezew) a Kosihovce (dovted Kwkezu), aj keď vo vzťahu ku K. Kosihám sa i naďalej používali obe formy. Kostol sv. Martina, uvedený v súpise pápežských desiatkov z r. 1332-377, však patrí ku K. Kosihám, a toto patrocínium si zachoval dodnes. V r. 13438 si Bugudovi synovia podelili majetok so svojou sestrou. Listina z r. 13469 potvrdzuje existenciu kamenného kostola sv. Martina.

V r. 135310 splatili kosihovskí zemania zálohový dlh za majetky v držbe Dachovcov z Plachtiniec. V r. 136611 bol Johannes de Kezeu obvinený zo zabitia istého poddaného. V r. 137812 sa pri spore o Ďurkovce spomína cesta vedúca do Kosíh. V r. 138413 získal Nicolaus dve kúrie v zaniknutom sídle Inanch ako veno svojej manželky, dcéry tamojšieho zemana. V r. 138814 boli synovia Paula obvinení z násilností voči poddaným z Leklinca, v r. 139015 zasa z odohnania dobytka zemana z Trebušoviec, a v r. 140516 dali časť miestneho lesa do zálohy zemanom z Kolár. V r. 140917 dosvedčil miestny kňaz Ladislaus, že istá zemanka darovala svoje veno tunajšiemu kostolu. V r. 141118 obsadili leklinskí poddaní pánov zo Sečian majetok Nagmezew medzi Kosihami a Trebušovcami. V r. 141419 Georgius uniesol jednu poddanú a stádo šiestich kôz. V tomže roku20 si miestni zemania rozdelili 3 tunajšie pánske kúrie. Ďalší spor o zem Nogmezew v r. 141821 musela vyriešiť nová metácia.

K. Kosihy na mape 2. VM

V r. 142422 sa po prvýkrát stretávame s dedičnou prezývkou Gonda, ktorú používala jedna vetva miestnych zemanov. Nicolaus Gonda sa tu sporil so šahanským prepoštstvom, ktorých poddanému vraj ukradol koňa. V r. 143623 mali zemania z Kosíh v zálohe časť Ďurkoviec. V r. 143924 na ceste z Kosíh do Kosihoviec poddaní Dachovcov prepadli a zbili zemana z Chrastiniec. V r. 144725 získal Benedictus z Kosíh donáciu na časť Plášťoviec (okr. LV). V r. 146326 Benedictus neprávom obsadil majetky ďalšieho tunajšieho zemana, zosnulého Michaela. V r. 147827 sa Benedictova dcéra Elizabeth spomína ako manželka zemana z Leseníc. V r. 148528 sa ako vlastník časti Kosíh uvádza Ladislaus de Berky, ktorý svoje majetky po smrti odkázal adoptívnemu synovi Johannovi z rodu Bornemisza. V r. 149129 sa tunajši zemania sporili o vinice v Seľanoch a Širákove. V tomže roku30 dal istý Gregorius zvaný Literát svoj tunajší majetok zemanom z Plášťoviec a Širákova, ale v r. 150531 sa oň sporil so zemanmi z Kolár. V r. 151132 Stephanus neprávom obsadil majetky v Širákove, v r. 151633 získal Matthias Horwath de Kewkezy do zálohy majetky v Zemianskom Vrbovku (okr. KA). V r. 152634 daroval Johannes Bornemisza svoje tunajšie majetky ostrihomskému arcibiskupstvu.

K. Kosihy na mape 3. VM

Prakticky žiadne záznamy nemáme z obdobia tureckej okupácie. Jediným dostupným prameňom je portálny súpis Hontianskej stolice z r. 154935, podľa ktorého sídlo patrilo rôznym zemanom, čo dosvedčuje pretrvávajúce rozdrobenie majetkov. Borovszky uvádza neskoršie majetkové podiely rodov Bende, Sembery, Géczy, Hodossy, Ivánka a Méhes, Sándor Mehés tu mal mať aj väčší statok. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ktoré i po roku 1918 zostalo hlavným zamestnaním.

 Pozoruhodnosti

Kostol v Kamenných Kosihách

Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Martina, postavený v r. 1862 na základoch staršieho chrámu. Z druhej polovice 19. st. sa zachovali kamenné trojpriestorové domy s pitvorom rozdeleným na vstupnú miestnosť a časť pod komínom. Zadný priestor sa využíval ako druhá izba, komora s vchodom zo dvora je pristavaná k domu. Maštaľ a šopa stoja v otvorenom dvore. Domy sú omazané a obielené, s valbovými strechami pod slamou (č.d. 36). Z prvej polovice 20. st. sú murované domy s tvrdou krytinou, zväčša so stĺpovou loggiou.

 Odkazy a pramene

 wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 5775
2MOL DL 72305
3MOL DF 205821
4MOL DF 205155
5MOL DL 95821
6MOL DL 1811
7Sedlák, MVS I, č. 461
8MOL DL 69224
9MOL DL 10157
10MOL DF 281817
11MOL DL 41658
12MOL DL 46777
13MOL DL 69260
14MOL DF 248206
15MOL DF 274396
16MOL DL 69336
17MOL DL 95809
18MOL DF 274415
19MOL DF 274423
20MOL DL 10157
21MOL DL 506
22MOL DL 11564
23MOL DL 98190
24MOL DL 44247
25MOL DF 281947
26MOL DL 15791
27MOL DL 69505
28MOL DL 19053
29MOL DL 69519
30MOL DF 206796, s. 173
31MOL DL 69541
32MOL DL 46969
33MOL DL 106083, s. 356
34MOL DF 236857, MOL A 57 1 60
35Maksay, s. 372, 375
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s