Ipeľské Predmostie

 Geografia
Ipeľské Predmostie
Obec leží v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa. Južná časť chotára je na mokrej nive Ipľa a na terasách s pieskovými presypmi, severná časť je na chrbtoch juhovýchodného okraja Krupinskej výšiny a andezitických tufitov. Je zalesnený dubovými lesmi. Má nivné, lužné hnedozemné, prípadne mačinové a hnedé pôdy.

 História

1252 Hydaweg, Hydveg, 1350 Hidvig, 1773 Hidvég, Hidvégh, 1786 Hidwég, 1808, 1863–1907, 1920–1938, 1945–1948 Hidvég, 1913, 1938–1945 Ipolyhidvég, 1948– Ipeľské Predmostie

Na území dnešnej obce Ipeľské Predmostie bolo osídlenie v eneolite, sídliská kultúry s kanelovanou keramikou, maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, halštatské, laténske so žiarovým pohrebiskom, rímsko-barbarské, slovanské zo 7.-8. storočia a z doby veľkomoravskej. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 12521, kedy tento majetok kráľ Belo IV. daroval zvolenskému komesovi Mykovi, predkovi rodu Balassa. Györffy ako relevantnú uvádza aj listinu z r. 12582, ktorú kráľ Belo vydal a pečatil v Ip. Predmostí, čo naznačuje, že sídlo stálo pri dôležitej komunikácii, a bolo dosť rozvinuté na to, aby mohlo hostiť aj kráľovský sprievod. Pri majetkovom vyrovnaní medzi Mykovymi potomkami a dedičmi v r. 12903 sa uvádza existencia vodného hradu, ktorý ležal na ostrove v chotári sídla. Už v r. 12934 malo sídlo právo trhu. V období bojov s oligarchiou ho obsadil Matúš Čák, ale v r. 13215 ho víťazný kráľ Karol Róbert vrátil Balassovcom.

Okolo r. 13306 sa dvakrát spomína hradská cesta, ktorá viedla na jednej strane do Plášťoviec, na druhej strane až na Visegrád. Súpis pápežských desiatkov z r. 1332-377 uvádza meno kňaza Consolina z kostola Panny Márie v sídle Chievek, a podľa výšky desiatku sa zdá, že šlo o najväčšiu farnosť v hontianskej časti tohto regiónu. Všetky tieto fakty naznačujú, že už od najstarších čias šlo o významné sídlo, a jeho význam ešte vzrástol po r. 13418, z ktorého máme prvý záznam o usporiadaní kongregácie (stoličného zhromaždenia) hontianskej šľachty. Presné záznamy o ich počte neexistujú (poznáme asi 100 dátumov v rozpätí 160-tich rokov), ale šľachta sa tu viac-menej pravidelne stretávala až do začiatku 16. storočia. Väčšina listín, uvedených v Bakácsovej monografii, tak svedčí len o konaní kongregácie a udalostiach na nej prejednávaných, a k samotnému sídlu Ip. Predmostie informácie neposkytuje.

Ip. Predmostie na mape 1. VM

Zaujímavá je listina z r. 13479, podľa ktorej sa Petrus z Ďarmot sťažuje, že kráľ Karol neprávom zabral jeho majetky Hydweg a Abba, a požaduje, aby ich kráľovi dedičia nemohli využívať. Regestár listín rodu Balassa síce označuje túto listinu za falzum, avšak faktom zostáva, že po tomto roku sa už Balassovci ako majitelia sídla nespomínajú. V r. 135110 sa prejednával spor o mýtne poplatky, ktoré mali obyvatelia Predmostia platiť šahanskému kláštoru. Listina z r. 135911 potvrdzuje, že sídlo bolo v tej dobe už kráľovským majetkom a jeho obyvatelia priamymi poddanými kráľa. V r. 139912 sa spomína pri metácii susedných majetkov Oluar (samota Olvár) a Tysmog (Tešmák, obe okr. LV). Sondou do každodenného života je listina z r. 1400, ktorá riešila spor medzi šahanským kláštorom a obyvateľmi Predmostia, ktorých zemepánom mal byť Iohannes de Tar (azda de Tur, Túrovce, okr. LV). Kláštor sa sťažoval, že predstavení obce (panský správca a richtár) zle zachádzali s jeho poddanými – najprv dlhodobo väznili dvoch šahanských poddaných, ktorí však patrili pod cirkevnú jurisdikciu; neskôr zasa tunajší obyvatelia napadli a zbili ďalších dvoch poddaných kláštora.

V r. 140513 sa Hydweg spomína pri celoplošnej úprave mýtnych poplatkov na území Hontu a Novohradu, ale existenciu mýtnej brány priamo v sídle potvrdzuje až listina z r. 141214, v ktorej kráľ vyzýva hontianske mýtne miesta, aby prestali žiadať mýto od obyvateľov Sebechlieb (okr. KA), ktorí boli od platby oslobodení. Tento dokument už nepriamo potvrdzuje, že Predmostie malo štatút mestečka (oppidum), čím sa stalo prvým, ale aj jediným sídlom na území dnešného okr. VK, ktoré ho získalo ešte v stredoveku. V r. 141815 sa pripomína existencia miestneho kňaza, v r. 142316 sa opäť spomína ako mýtne miesto. Dôležitú zmenu zachytáva listina z r. 143817, podľa ktorej daroval nový kráľ Albrecht niekoľko majetkov v Honte a Novohrade, okrem iného aj hrad Drégely a mestečko (oppidum) Hydweg vrátane mýtneho práva, ostrihomskému arcibiskupovi Georgiovi, čím sa sídlo na dlhú dobu stalo cirkevným majetkom, a ešte v tom roku18 získalo aj výnimky z niektorých povinností voči korune.

Ip. Predmostie na mape 2. VM

V r. 144919 sa prejednávala stavba nového mosta na sútoku potokov Iskorňa a Parasa, pretože okolie ciest pri Predmostí a dovtedajších mostoch bolo za dažďov veľmi blatisté a ťažko prejazdné pre vozy a koče. Po upresnení mýtnych povinností pre nižšie stavy nariadil guvernér Ján Huňady, ktorý prišiel problém preskúmať osobne, stavbu nového mosta. V súvislosti s mýtnicami sa sídlo opäť spomína v r. 146520 a 147321. V r. 147022 sa istý Petrus Thwry uvádza so šľachtickým prídomkom de Hydweg, ide však o ojedinelý zápis a jeho okolnosti sú neznáme. V tomže roku23 sa spomína miestny kňaz Johannes, ktorý sa ako svedok pri čítaní testamentu istej šľachtičnej objavuje aj v r. 147724, a napokon aj v r. 149325, kedy bol zároveň aj hontianskym vicearcidiakonom. V r. 150126 sa riešil spor okolo akéhosi ukradnutého koňa, ktorý zmizol z pastvín pri Predmostí. Uvádza sa tu aj meno tunajšieho poddaného zemana Thomasa de Erded, čo naznačuje, že časť tunajších majetkov patrila aj svetskej šľachte. V r. 150727 sa poddaní arcibiskupstva z viacerých dedín vzbúrili proti správcovi arcibiskupského majetku, prepadli jeho dom a chceli ho zabiť. V r. 151428 sa sídlo spomína pri transakcii okolo susedných Sečianok a Veľkej Vsi. V r. 152229 sa pri spore o nezaplatený sud vína spomína mešťan Demetrius Chellengh, čo svedčí o tom, že Predmostie bolo aj tesne pred Moháčom stále mestečkom.

Ip. Predmostie na mape 3. VM

V portálnom súpise Hontianskej stolice z r. 154930 sa spomína ako majetok ostrihomského arcibiskupstva. Súpis z r. 155331 uvádza 13 obývaných usadlostí a existenciu dvoch mlynov. Počas tureckých vojen mala obec dôležité strategické postavenie, keďže chránila vodné cesty vedúce k hradu Drégely. Po jeho dobytí Turci podľa Borovszkého v r. 1570 sídlo spolu s priľahlou osadou Aba zničili. Podľa súpisu z r. 157132 tu však arcibiskupstvo stále vlastnilo 6 obývaných usadlostí, a tak k úplnému zničeniu asi nedošlo – sídlo sa však uvádza ako poplatné Turkom. Už zhruba o 20 rokov33 neskôr súpis uvádza mená 13-tich poddaných a 11-tich želiarov – richtárom bol Martinus Berko, z priezvisiek poddaných rozlúštime mená: Mestor, Kochkos, Bonchik, Soos, Look, Byro, Varga, Borcho, Stak, Kyss, Thoth, Marko, Nagimihaly, Kouach a Gal. Aj v tejto dobe tu bolo mýtne miesto, avšak obec bola v tureckej správe. Ďalší súpis pochádza z doby niekedy po r. 1640, a zachytáva 8 poddaných a 4 želiarov, s menami: Kocsik, Kocskos, Barko, Cselling, Kiss, Ipacs (?), Look, Varga, Zlatak (?), Bozyk, Zabo a Josa.

Obec na pohľadnici zo začiatku 20. storočia

Ostrihomské arcibiskupstvo sa ako majiteľ obce uvádza aj v súpisoch z r. 168534 a 172535. V r. 1715 mala 2 mlyny, obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a ovocinárstvom. Korabinsky špecifikuje, že tunajší most bol murovaný, a tiež spomína pestovanie tabaku a obyvateľov, ktorí sa venovali obchodovaniu. Starý most cez Ipeľ zničili až nemecké vojská na konci 2. sv. vojny. Na základe Benešovych dekrétov bolo v r. 1947 vysídlených 28 maďarských rodín. V r. 1950 sa komunistické plánované hospodárstvo neúspešne pokúšalo pestovať ryžu v lokalite, ktorá je dnes známa ako Ryžovisko.

Osobnosti

Pál Szabó (1752-1835) – náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár, narodil sa tu.

 Pozoruhodnosti

Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol Ružencovej Panny Márie. Internovaných poľských vojakov pripomína pamätná tabuľa na budove bývalých kasární, a v obci je tiež pamätník obetiam 2. sv. vojny.

Pamätná tabuľaPamätník obetiam

Veľkú časť katastra obce zaberajú 3 chránené územia – PR Cúdeninský močiarPR Ipeľské honyPR Ryžovisko, prepojené náučným chodníkom Poiplie (zastrešovaným OZ Ipeľská únia).

 Odkazy a pramene


1MOL DL 65706
2MOL DL 475
3MOL DL 65720
4MOL DF 248317
5MOL DL 65733
6MOL DL 32345, DF 281835
7Sedlák, MVS I, č. 17
8MOL DF 266372
9MOL DL 65753
10MOL DL 4206
11MOL DL 1514
12MOL DL 8490
13MOL DL 69504
14MOL DF 238593
15MOL DF 266440
16MOL DF 248615
17MOL DF 248261
18MOL DF 248624
19MOL DL 14315
20MOL DF 236015, DF 236016
21MOL DF 236018, DF 236019
22MOL DL 66005
23MOL DF 237843
24MOL DL 65958
25MOL DL 95849
26MOL DL 90259
27MOL DL 59970
28MOL DL 47066
29MOL DL 47453
30Maksay, s. 374
31MOL UC 45:25
32MOL UC 100:52 (a)
33MOL UC 45:29
34MOL UC 48:81
35MOL UC 43:5
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s