Horné Plachtince

 Geografia
Horné Plachtince
Obec leží na juhovýchodnom okraji Krupinskej výšiny v eróznej doline Plachtinského potoka. Rovinnú časť chotára tvoria morské usadeniny, vrchovinnú andezitické tufity. Dubové a bukové lesy sú len na strmých úbočiach. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy. K obci patria Hornoplachtinské lazy – Gálovka, Slopy, Kopanica, v kopcoch západne od obce medzi Španím lazom a Suchánskym potokom, na východ od Pohanského vrchu Horné lazy pri Kozom potoku a Dolné lazy pri potoku Drieňov.

 História

1243 Palahta, 1244 Palahta, Palojtha, 1245 villa Polohta, Polahta, 1245/1270 Palahta, Plahta, Plachta, 1337 Palahta Superior, 1412 Palahta, 1433 Palahta, 1439 superior Palotha, 1475 Paloytha,1498 Dachopalohtha,1511 Nemespaloytha, 1515 Felsewpaloytha, 1773 Felső-Palojtha, Ober-Plachtintz, Horne Plachtince, 1786 Felschő-Pallojtha, Horné Plachtincze, 1808 Felső-Palojta, Horní Plachtince, 1863–1913 Felsőpalojta, 1920– Horné Plachtince

Prvá presne datovaná písomná zmienka pochádza z r. 12431, kedy kráľ za verné služby daroval zem Palahta, predtým patriacu komitátnemu hradu Hont, spolu s ďalšími majetkami komesom z rodu Narada menami Dona, Wacyk, Dubak a Tyba. V zázname z r. 12452, ktorého metačná časť pochádza zo stratenej listiny vydanej pred tatárskym vpádom (1241), však už existuje zmienka o „druhej dedine Plachtince“ (alter villa Platha), ktorej chotár podľa všetkých indícii zaberal priestor celej Plachtinskej doliny (dne3n6ch S. a H. Plachtiniec). V r. 12573 sa Dubakov syn Demetrius spomína ako sused šľachtica z Príbeliec. V r. 13364 si dediči Tybu a Dubaka majetky rozdelili, pričom hranicou bola riečka Curtus (dnes Plachtinský potok) – zem na západ od riečky pripadla potomkom Tybu (asi vrátane H. Plachtiniec), východná časť zasa potomkom Dubaka (pravdepodobne základ pre Stredné Plachtince). V r. 13375 sa pri spore o D. Plachtince ako svedok spomína Tybov vnuk Stephanus s prídomkom de Palotha superior.

H. Plachtince na mape 1. VM

Ďalších takmer 100 rokov o sídle nič bližšie nevieme, a to predovšetkým kvôli komplikovanému rozlišovaniu viacerých rovnomenných sídiel, a ešte komplikovanejšiemu rozlišovaniu príslušníkov jednotlivých zemianskych rodov, ktoré vzišli z Dubakovych potomkov. S istotou tak môžeme sledovať len tých zemanov, ktorí používali prídomok de Felsewpalotha, po prvýkrát použitý v r. 14276 Alexiom. V spore z r. 1438-397 sa spomína Petrus de superiori Palatha, obžalovaný z mnohých prečinov (krádež, únos, zmrzačenie atď.), ktorých sa dopustil na poddaných šahanského prepoštstva. Ešte v r. 14398 sa riešila ďalšia ozbrojená potýčka plachtinských zemanov (vrátane hornoplachtinského Francisca zvaného Verbes) s poddanými, ktorá sa odohrala v hornoplachtinskej krčme Petra Fabera (kováča Petra).

H. Plachtince na mape 2. VM

V r. 1464-659 sa ako kráľovský poverenec spomína Ladislaus de Felsewpalahtha. V r. 147510 sa pri spore o ukradnuté dokumenty spomína Ladislaus Werbes z H. Plachtiniec. V r. 147711 sa pri čítaní testamentu manželky Ladislaua Balassu ako jeden zo svedkov objavuje tunajší zeman David (40-ročný); v r. 148412 ako ďalší kráľovský poverenec Antonius. V r. 150413 sa zemania z H. Plachtiniec sťažovali, že ich majetky obsadil Franciscus Balassa. Posledným známym predmoháčskym záznamom je listina z r. 151514, v ktorej sa pri istom spore ostrihomského arcibiskupstva spomína aj Petrus z H. Plachtiniec.

H. Plachtince na mape 3. VM

Z obdobia tureckej okupácie máme len minimum správ. Ako Felsewpaloytha sa objavuje v súpise majetkov Hontianskej stolice z r. 154915, pričom bola vo vlastníctve rôznych zemanov. Otázny je turecký súpis z r. 155416, ktorý uvádza sídlo Szentmihalpolajta (Svätomichalské Plachtince), azda pomenované podľa patróna kostola. Zápis tvrdí, že tieto Plachtince patrili do modrokamenského panstva Balassovcov. Uvedené sú aj mená poddaných – Kontás, Kovács, Kalmár, Asuák(?), Kriston, Polajtai, Csibor, Torok, Ádám, Keresztős, Varga, Ócsár, Háncs, Nagy, Márton a Podár. Istý Franciscus Paloythay sa spomína ako kráľov poverenec v listine z r. 155817. V r. 156718 vydal panovník novú donáciu na majetok Felsewpaloitha pre tunajších zemanov. V r. 168619 sa v zápise z kongregácie novohradskej šľachty spomína žiadosť zemanov z V. Krtíša o zákaz pre poddaných okolitých obcí – vrátane H. Plachtiniec – zasahovať do ich majetkov. Ešte jeden zápis je v bližšie nedatovanom súpise zo 17. storočia20, kde sa ako majitelia uvádzajú rody Madach a Ostroluscky. Borovszky ešte neskôr uvádza majetkové podiely rodov Blaskovics, Kacskovics a Sebastiány. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. V obci boli tri mlyny – Karlov, Sľúkov a Lúčny-Šľamiarov. Od roku 1818 sa v Horných a Stredných Plachtinciach pokúšali viacerí podnikatelia ťažiť hnedé uhlie, ktoré dolovali primitívnou technikou.

 Osobnosti

Milan Kňažko – herec, moderátor a bývalý politik, narodil sa tu.

 Pozoruhodnosti

V obci sa až do dnešných dní zachovali stavby prevažne z 19. st. Sú to hlavne murované domy z kameňa, obielené a omazané s valbovou slamennou strechou, neskoršie nahradila škridla. Strechy sú podopreté murovanými alebo drevenými stĺpmi na krakorcoch. Za domami boli zväčša postavené hospodárske budovy. Časť obce je dnes vyhlásená za pamiatkovú zónu, a domy č. 57 a 74 sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok.
Kostol v H. Plachtinciach
Neodmysliteľnou súčasťou obce je evanjelický kostol, postavený v roku 1859 za pôsobenia ev. farára Samuela Godru (1807–1873), národného buditeľa, literáta a básnika. Je to neskoroklasicistický jednoloďový kostol s polygonálnym uzáverom svätyne, krytý rovným stropom. Vnútorné vybavenie je dobové. Za dominantu obce možno považovať i tunajšiu ľudovú zvonicu. Je to drevená stavba zrubovej konštrukcie, zakončená ihlancovou strechou, so zvonom z roku 1737. Za architektonickú pamiatku možno považovať i budovu z roku 1868, ktorá dlhé roky slúžila ako miestna škola. Pred obecným úradom sa nachádza pamätná tabuľa M. Kňažka.

Drevená zvonicaPamätník M. Kňažkovi

Hlavnou prírodnou dominantou je legendami opradený Pohanský vrch, na ktorý vedie náučný chodník. Ďalší náučný chodník (NCH Šiance) vedie z doliny za obcou na Hornoplachtinské lazy. V zozname navrhovaných chránených území je zapísana lokalita Kozia stráň.

 Odkazy a pramene


1MOL DL 43156
2MOL DL 287
3MOL DF 249092
4MOL DL 40717
5MOL DL 65747, 3091
6MOL DL 43704
7MOL DL 13178, 13200, 13282, 13199, 13237, 13238, 13246, 13318, 13356
8MOL DL 13321, 13332, 13357
9MOL DL 16231, 65925, 65937,
10MOL DF 205432, 205953
11MOL DL 65958
12MOL DF 205655
13MOL DF 208951
14MOL DF 236119
15Maksay, s. 373
16Vass, str. 81
17Bártfai Szabó László. A Sárvár-felsővidéki gróf Széchényi család története. I. 1252-1732. Budapest. 1911. č. 657
18MOL A 57 3 887
19Jancsó-Jusztin, NVJ IV 61
20MOL UC 52:58
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s